Každý z nás si po príchode detí osvojí nejaký výchovný štýl. U jedných sa ukáže ako efektívny, u druhých nie.
Tí, ktorí označujú svoj výchovný štýl ako neefektívny, narážajú zvyčajne na jednu vec – ich výchovný štýl nie je efektívny, pretože rodičovi pravidelne podkopáva autoritu. Mnoho výchovných poradcov hovorí, že je potrebné identifikovať, prečo je daný výchovný štýl neefektívny a pokúsiť sa ho zmeniť. Je to totiž možné, nech je dieťa v akomkoľvek veku – či má 3 alebo 22 rokov.
Uveďme si tri najčastejšie neefektívne výchovné štýly a spôsoby, ako ich spraviť efektívnejšími.
Výchovné štýly, ktoré vám výchovu neuľahčujú
1. Krikom skúšate umlčať druhých
Skĺznuť do toho, aby po sebe celá rodina kričala je veľmi jednoduché. Rodičia zvyknú voliť krik ako odpoveď na krik dieťaťa, ako odpoveď na jeho neslušné či nevhodné správanie, poprípade ako automatickú reakciu ak sa nachádzajú v strese či zhone. Nech sa už deje čokoľvek, situácia by nikdy nemala skĺznuť do kričania. Ako píše terapeut J. Lehman v knihe Total transformation program, kričaním dávate vášmu dieťaťu najavo, že ste stratili kontrolu. Dávate mu najavo, že má nad situáciou a vami moc. Znamená to teda, že v jeho očiach strácate autoritu. Keď reagujete krikom na detský krik, dávate najavo, že ste s dieťaťom v danej situácii na rovnakej úrovni. Akoby ste boli jeho rovesník, nie jeho rodič. Interakcia sa preto veľmi rýchlo zvrtne na to, že vás krik a celkové emócie pohltia a nebudete schopní venovať sa správaniu dieťaťa, ktoré vlastne danú emóciu vyvolalo. Treba si uvedomiť, že kričaním nič nevyriešite. Nestavia vás do pozície, že máte situáciu pod kontrolou – práve naopak, podkopáva vám autoritu a hovorí o tom, že sa cítite ohrození. Ak si teda zachováte chladnú hlavu, dokazujete tým, že situácie zvládate a ste pre dieťa autoritou, ktorú by v tejto chvíli malo vnímať.
Ako byť efektívnejší? Ako ovplyvniť, aby ste pri vzniknutom probléme nezačali kričať? V prvom rade sa spolu s dieťaťom zhodnite na tom, čo sa ide riešiť – že problémom je ich správanie. Dajte im vedieť, že to, že kričia ony, nikomu nepomôže a že ani vy nebudete na nich kričať. Udržiavaním rozvážneho a pokojného tónu hlasu dávate najavo, že máte situáciu pod kontrolou a že ste si vedomí problému, ale aj svojej emocionality. Keď však cítite, že nemáte svoju náladu a emócie pod kontrolou, urobte jednoduchú vec – z danej situácie sa na chvíľku vzdiaľte. Je úplne na mieste dopriať si čas na krátke premyslenie si toho, čo bude nasledovať, poprípade krátku prechádzku na vzduchu, aby ste sa na veci pozerali z viacerých uhľov pohľadu. K diskusii sa môžete vrátiť, keď sa na to budete cítiť opäť pripravení. Na začiatku to nebude jednoduché, no ak chcete, aby bol váš výchovný štýl čo najviac efektívny, pokúste sa pracovať na tom, aby ste na dieťa nekričali.
2. Nechávate sa vtiahnuť do cyklu nadmerného vyjednávania
V diskusii o nevhodnom správaní vašich detí môžete mať častokrát pocit, akoby sa deti rodili ako právnici. Na všetko majú argumenty, za každé svoje slovo sa bijú a vždy chcú mať posledné slovo. Snažia sa nájsť akékoľvek medzery či chyby vo vašej výchove, ktorými by mohli legitimizovať svoje správanie.
Je jasné, že všetci rodičia chcú, aby boli ich deti šťastné. Znamená to teda, že ak na deti kričíte za nevhodné správanie a následne máte pocity viny, ste voči nim omnoho viac benevolentní a zhovievaví. Aby to bolo ešte ťažšie, ak deti začnú argumentovať vašimi pravidlami a hľadať v nich spomínané chyby a medzery, začnú vyjednávať a snažiť sa dokázať vám, že v určitom čase dané pravidlo platiť nemusí. Sú si vedomé toho, že ak ste im raz niečo dovolili a pritom to bolo proti pravidlu, ktoré ste predtým stanovili, takáto situácia sa môže opakovať. Deti to dobre vedia a preto s rodičmi často nadmerne vyjednávajú. Keď ste v jednej situácii, kde ste mali pocit, že ste boli na deti príliš prísni z určitého pravidla povolili, dali ste tak najavo svojmu dieťaťu, že síce existujú určité pravidlá, ale nie je tak ťažké ich pozmeniť či úplne zrušiť.
Ako byť efektívnejší? Kľúčom k zmene tohto neefektívneho výchovného štýlu je zachovanie konzistencie. Jednoducho povedané, musíte si stáť vždy za svojím. Ak chcete, aby vaše dieťa zmenilo svoje správanie, vaše pravidlá a dôsledky musia byť jasné a konzistentné. Konzistentnosť totiž dáva deťom najavo, že vyjednávanie nie je možné. Samozrejme je na mieste, aby ste svoje deti počúvali. Ak majú k rodinným a výchovným pravidlám nejaké pripomienky, dajte im priestor ich vyjadriť. Dajte im však najavo, že trváte na dodržiavaní dohodnutých pravidiel, pretože ste ich stanovili z nejakého konkrétneho dôvodu.
3. Hádžete záchranné siete
Ako rodičia neradi vidíme, keď sa naše deti s niečím trápia. Keď vidíme, ako naše dieťa s niečím zápasí, máme vždy tendenciu mu to nejakým spôsobom uľahčiť. Znižujeme teda naše očakávania na dieťa, niekedy znížime trest či dôsledok, ktorý malo dieťa podstúpiť či preberieme zodpovednosť za celú úlohu, ktorú malo vykonať. Je neuveriteľne dôležité si uvedomiť, že deti sa učia na svojich vlastných chybách. Nenaučia sa nič nové, pokiaľ im na to ako rodičia nedáte priestor a budete robiť všetko za nich. Deti sa musia naučiť, ako riešiť svoje problémy a to sa naučia iba vtedy, keď nejakým budú čeliť. Ak riešite problémy vašich detí za nich, dávate im najavo dve veci. Za prvé im ukazujete, že keď sa stane niečo zlé, je na mieste sa vzdať. Ak totiž majú niečo urobiť a povedia „Ja to neviem či nemôžem.“ a vy to urobíte za nich, dáte im najavo, že je v poriadku, že sa vzdali. Za druhé, ak v problematickej situácií konáte za svoje dieťa, dávate mu najavo, že nie je schopné a kompetentné vyriešiť si svoje problémy. Dávate mu, že mu neveríte.
Ako byť efektívnejší? Ak chcete, aby sa vaše dieťa naučilo nové zručnosti, nadobudlo sebavedomie a zodpovednosť za svoje správanie, musíte mu na to dať priestor. Samozrejme, neznamená to nepomáhať svojim deťom, keď to potrebujú. Práve naopak! Nie ste v danej situácií preto, aby ste ju za dieťa vyriešili. Ste tam preto, aby ste dieťa situáciou previedli a poukázali na to, ako sa z toho poučiť. Jedným z najlepších spôsobov, ako učiť a viesť svoje deti, je stanovenie jasných pravidiel, očakávaní a dôsledkov. Rovnako ako nie je efektívne kričať, nie je efektívne meniť pravidlá len preto, že deti vyjednávajú, nie je ani efektívne robiť všetko za nich. Čo z toho teda vyplýva? Veďte svoje deti k samostatnosti a zodpovednosti jasným a zreteľným spôsobom výchovy a rodičovského správania.
