Detská kresba rodiny: Tipy pre učiteľov a psychológov, ako ju s deťmi zvládnuť čo najlepšie

Kresba rodiny patrí medzi často využívané diagnostické metódy psychológov a učiteľov.
Kresba rodiny patrí medzi často využívané diagnostické metódy psychológov a učiteľov. / Foto: Zuzana Gránska

Kresba rodiny je jedným z najčastejšie realizovaných kresbových testov. Aké podmienky pri jej realizácii dodržať, aby ste to s deťmi zvládli čo najlepšie?

 

Kresba rodiny patrí medzi projektívne techniky, pričom v praxi je využívaná nielen psychológmi, ale aj učiteľmi či pedagógmi. S jej veľkým využitím sa môžeme stretnúť aj v arteterapii.  Dieťa vie pomocou kresby vyjadriť viac, ako vie často povedať slovami. Správanie a prežívanie dieťaťa je do veľkej miery ovplyvňované jeho rodinou. Práve preto je kresba rodiny dobrým ukazovateľom toho, ako to vyzerá v rodine dieťaťa, aké sú v nej vzťahy či atmosféra, ba dokonca aké je miesto dieťaťa v rodine.

V článku sme pripravili pre učiteľov tipy na to, ako s touto metódou s deťmi čo najlepšie pracovať, na čo pri práci nezabudnúť, alebo čomu je dobré sa vyhnúť.

 

Vytvorte si ideálne podmienky

Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu. Keďže psychológ či pedagóg bude s dieťaťom po celý čas kreslenia, je dobré pripraviť si stoličku pre seba i pre dieťa vo výške, ktorá je optimálna k pracovnému stolu. Príprava všetkých pomôcok je posledným z krokov, ktoré zabezpečia optimálne podmienky pre prácu. Papier veľkosti A4, pastelky, ceruzky či fixky, je to materiál, ktorý bude dieťa pri kreslení používať a mal by mu byť k dispozícií. Následne sa stačí už len dobre naladiť, byť priateľský, empatický a ústretový, aby chcelo dieťa pracovať a cítilo sa počas kreslenia bezpečne a isto.

 

Priebeh procesu kreslenia

Keď sú zabezpečené vyššie uvedené podmienky, môžete prejsť k zadávaniu inštrukcie. Tá znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po vyslovení inštrukcie dieťa začína kresliť svoju rodinu na vopred pripravený papier. Vašou úlohou je dieťa pri práci pozorovať, prípadne si zapisovať poznámky, ak sa vám bude zdať niečo nezvyčajné, na čo by ste sa mohli dieťaťa prípadne jeho rodičov po stretnutí opýtať.

Keď dieťa obrázok dokončí, zaznamenáme si do svojich poznámok aj dobu, za ktorú dieťa obrázok nakreslilo. Nasleduje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou psychológa/pedagóga je v tomto bode klásť dieťaťu otázky. Pýtať sa ho môžete na to, koho práve nakreslilo na papier. Kto je na obrázku kto, ktorého z členov rodiny nakreslilo ako prvého, druhého atď. Ak sa na obrázku nachádzajú nejaké predmety či domáce zvieratko, je dôležité opýtať sa aj naňho. Dieťa ho totiž považuje za dôležitého člena rodiny, keďže sa stalo súčasťou jeho obrázku.

Ďalším krokom v procese je zaznamenania celkového dojmu, ktorý máte z kresby ako odborník.  Mali by ste sa zamyslieť nad tým, aký dojem vo vás vytvorený obrázok vyvoláva. Či ide napríklad o obrázok, kde je vyobrazená šťastná a harmonická rodina, alebo naopak, rodina, kde sú jej členovia smutní či stojaci k sebe chrbtom. Netreba zabúdať aj na to, že ak dieťa nakreslí šťastnú rodinu, nemusí to automaticky znamenať, že v takejto rodine žije. Môže to byť len jeho prianie či túžba. Deti zvyknú kresliť práve svoje priania, nezobrazujú vždy realitu. Literatúra odporúča, aby ste sa dieťaťa pýtali na významy, ktoré z kresby nie sú zjavné. Iba týmto spôsobom zistíte, čo dieťa naozaj nakreslilo, ako to vníma a čo to preňho znamená. Pri dopytovaní sa nezabúdajte taktiež na taktnosť a ohľaduplnosť.

 

Čo je možné zistiť z kresby rodiny?

Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete dostať odpoveď na viaceré otázky. Viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť  viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami. Uvádzame niektoré z oblastí či prvky, na ktoré je možné sa zamerať pri vyhodnocovaní a následnej interpretácii kresby rodiny:

  1. chýbajúce časti tela postáv;
  2. zvýraznenie určitej časti tela postáv či jej úplné chýbanie;
  3. poradie nakreslenia postáv;
  4. veľkosť jednotlivých postáv;
  5. činnosť, ktorú postavy na obrázku vykonávajú;
  6. vynechanie/nezobrazenie niektorej z významných postáv;
  7. všetky postavy sú nakreslené rovnako;
  8. vybrané postavy sú zobrazené rovnako.

 

Použiť môžete aj kresbu začarovanej rodiny

Niektorí odborníci, napríklad prof. Matějček odporúča danú metodiku zaradiť bezprostredne po použití kresby rodiny. Inštrukcia ku kresbe začarovanej rodiny znie nasledovne: „Predstav si, že prišiel kúzelník a tvoju rodinu začaroval a sú z vás zvieratá. Predtým, než odišiel, vás však všetkých premenil do vašej pôvodnej podoby. Na aké zvieratá teba a tvoju rodinu začaroval?“ Zdroje uvádzajú, že práve fráza – predtým, než odišiel vás odčaroval do pôvodnej podoby, môžu byť pre dieťa veľmi dôležité. V prípade, že v inštrukcii daná fráza neodznie, môže to v dieťati spôsobiť úzkosť či stres, pretože si nevie predstaviť „doživotné“ začarovanie svojej rodiny. Preto nezabúdajte na to, že aj samotná inštrukcia by mala byť vhodne formulovaná.

Postup práce je rovnaký ako pri kresbe rodiny. Zabezpečte podmienky práce, pozorujte dieťa, po dokreslení si zaznamenajte dobu trvania a poradie jednotlivých zvierat, v ktorom boli nakreslené. Interpretácia v podobe rozhovoru je pri použití tejto metodiky kľúčová. Dieťaťa sa pýtajte na to, ktorý člen rodiny predstavuje ktoré zo zvierat a prečo. Zisťujte vzťah dieťaťa k jednotlivým zvieratám a tým k jednotlivým členom jeho rodiny. Významy sú v tomto prípade veľmi dôležité. Pre niekoho môže byť totiž určité zviera, napríklad pes, domácim miláčikom, teda ho vníma pozitívne a s láskou. Pre iné dieťa môže byť naopak pes symbolom niečoho zlého, pretože sa ho dieťa napríklad bojí, má s ním zlú skúsenosť a pod. Preto sa sústreďte práve na rozhovor s dieťaťom aby ste zistili, aké významy sú na jeho obrázku zachytené a čo z nich môžete zistiť. Zaujímavosťou pri kresbe začarovanej rodiny je aj fakt, že deti zvyknú kresliť zvieratá z rozprávok či príbehov. Práve preto je možné, že zvieratám, ktoré na svojom obrázku zachytia prikladajú iné vlastnosti ako dospelí. Také, ktoré malo dané zviera v rozprávke či príbehu, ktoré dieťa videlo alebo počulo. V tomto prípade pozorne skonzultujte chápanie zvieracích symbolov s dieťaťom, aby pri interpretácií nedošlo k nejakému omylu.

Kresba je prirodzenou súčasťou života detí, preto ak ju chcete v práci s nimi použiť, nemusí to byť až tak náročné. Deti kreslia radi a preto budú s vami ľahšie spolupracovať. Pomocou kresby zistíte veci, ktoré dieťa nechce povedať niekedy ani rodičovi, ale vám to nakreslí rado. Dôležité je len nezabudnúť vytvoriť vhodné, priateľské podmienky a atmosféru pre prácu a taktiež na dôkladnú interpretáciu v spolupráci s dieťaťom

 


Zdroj: zijememontessori.cz
Čítajte viac o téme: Detská kresba
Zdieľať na facebooku