Odkazy pre deti

  

Na internete som nedávno objavila zaujímavé odkazy deťom. Hneď som si ich prekopírovala, vytlačila, prečítala deťom a umiestnila na stenu v triede. Verím, že urobia radosť i vám.

 

Odkazy deťom:

1. Máš obrovskú hodnotu, nikto na svete nie je ako ty.

Svet bez teba by nebol rovnaký, bol by ochudobnený o tvoju jedinečnosť. Tým, že tu si, je svet bohatší, máš tu svoje miesto. Možná máš niekedy pocit, že ti nikto nerozumie. Možno, že niekedy nerozumieš ani ty svojmu okoliu. Každý môže myslieť inak, ale keď budeš komunikovať srdiečkom, môžeš sa stretnúť a rozumieť si takmer s kýmkoľvek – láska je tu pre všetkých:)

 

2. I všetci ostatní majú obrovskú hodnotu.

Tiež oni obohacujú svet a majú v ňom svoje miesto. Keď ti niekto spôsobuje ťažkosti, prišiel ťa niečo naučiť. Možno i mamka alebo otec majú podobné ťažkosti – môžete sa pozrieť spolu, čo vám tí ľudia prišli ukázať, čo by vás mohli naučiť.

 

3. Nikdy nie sme bezmocní!

I keď  si niekedy nevieš rady, riešenie existuje, aj keď ho ešte nevidíš. Ak potrebuješ radu, pýtaj sa a to kohokoľvek. I odpoveď, ktorá ti nebude príjemná, je dôležitou správou a môže ťa niečo naučiť. Kto chce naozaj poznať odpoveď na svoju otázku, dostane ju!:)


4. Tvoje pocity sú  tvojim najväčším  bohatstvom.

Možno, že sa ti niekto smeje, keď občas plačeš alebo inak dávaš najavo svoju citlivosť. Nehľadaj v tom zlý úmysel, možno je to len skúška. Nikto sa nebude smiať, pokiaľ budeš vedieť, že to nie je  hanba ale dar. Ten, kto je citlivý a  počúva svoje pocity, dokáže urobiť naozaj veľké veci.


5. Tvoje pocity ti ukážu, čo je pre tebe najlepšie.

Čo je pre teba najlepšie poznáš podľa toho, ako sa cítiš. Keď ťa  hreje pri srdiečku, ideš správnym smerom a robíš správne veci:)

 

6. Neboj sa  nahlas vysloviť svoje priania.

Keď nič nepovieš, nikto sa nedozvie, čo si želáš alebo čo potrebuješ. Potom sa môžeš hnevať len na seba. Praj si a hovor si o to nahlas. Možno ťa prekvapí, koľkým ľuďom urobíš radosť, pretože im umožníš ťa obdarovať.

 

 

Deti samozrejme  nerozumeli vete, že ľudia, ktorí nám robia problémy, nás prišli niečo naučiť. Z toho sa vyvinul následný rozhovor. Vysvetlila som im, že keď sa chceme naučiť matematiku, potrebujeme knihy, zošity, perá, ceruzky, farbičky, pomôcky  a samozrejme pravidelné riešenie matematických úloh. Keď sa chceme naučiť  slovenský jazyk, potrebujeme tiež pomôcky, čítať, písať, cvičiť pravopis, robiť cvičenia. Keď chceme rozvíjať súcit, porozumenie, rešpektovanie,  potrebujeme k tomu ľudí a najmä tých, o ktorých si myslíme, že sú problémoví. Tieto vlastnosti by sme  ťažko  rozvíjali, keby sa každý správal podľa našich predstáv.

 

Musíme sa snažiť každého čo najviac spoznať, vidieť v ňom tie lepšie stránky. V triede môžeme namiesto provokovania vidieť to, že spolužiak môže upútavať pozornosť a chce sa zapojiť do nejakej hry. A preto je lepšie sa toho spolužiaka spýtať, či sa chce pripojiť do hry. Na toto som nadviazala tým, že som deťom odporučila,  aby sa naučili priamo hovoriť svoje želania a nie nepriamo provokovaním. Vlastne je to aj v tých odkazoch:). Keď je spolužiak priveľmi “živý”, máme porozumieť tomu, že každý má iný temperament a oceniť napríklad to, že je s ním “sranda”. Možno nás učí trpezlivosti a tým, že ho budeme prijímať aj s tým temperamentom, ktorý nás spočiatku rušil, svoj temperament zmierni a prispôsobí. Tak sme spoločne premýšľali nad tým, čo nás môžu spolužiaci naučiť a deťom sa odkazy zapáčili a tešili sa, ako si ich budú čítať počas prestávok aj samé pre seba.

 

Ilustračné foto: Shutterstock

Zdieľať na facebooku