Jesenné pokusy s jablkami – ako s deťmi môžeme skúmať svet okolo nás

Foto: Unsplash
Jesenné pokusy s jablkami / Foto: Unsplash

Jeseň je obdobie, kedy vďaka materiálu nazbieranému na prechádzke, či bohatej jesennej úrode, môžeme s deťmi skúšať rôzne pokusy. V článku o jesenných listoch sme skúšali, aké farbivá sa skrývajú v listoch a či listy dýchajú. Dnes sa zabavíme s jablkami. 

 

Prečo robiť s deťmi pokusy

Pomocou jednoduchých vedeckých pokusov učíme deti experimentovať a skúšať. Hravou formou sa učia základné chemické a fyzikálne javy. Podporujeme vynaliezavosť dieťaťa a jeho prirodzenú zvedavosť. Pre deti je prirodzené klásť otázky, snažia sa porozumieť svetu. Hlavne predškolský vek je charakteristický veľkým množstvom otázok. „Čo to je, prečo to tak je, prečo to nie je inak?“ Experiment je možnosť, ako môžu samy na svoje otázky získať odpoveď. Pokusy pomáhajú deťom pochopiť vzťahy v okolitom svete. Napomáhajú detskej samostatnosti, tvorivosti a kritickému mysleniu. Deti si potrebujú svet okolo seba ohmatať, ovoňať, zapojiť čo najviac zmyslov. Potrebujú zažiť veci. To, čo zistíme  prostredníctvom zážitku, či prostredníctvom zmyslového vnímania, si oveľa lepšie zapamätáme.

 

„Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch“. John Locke

 

Na čo sa zamerať pri robení pokusov 

Na začiatku každého pokusu je prvoradý záujem dieťaťa. Pozorujte, o čo sa dieťa aktuálne zaujíma. Na jeho otázky odpovedajte „skúsme to spolu zistiť“.

 

Predpovedanie – čo si myslíš, že sa stane. Predpovede dieťaťa môžeme aj zapísať na papier, prípadne založiť zošit, do ktorého si dieťa bude zaznamenávať - kresliť svoje experimenty. Kedykoľvek sa tak k nim môže vrátiť, urobiť si pokus samostatne, ukázať zošit návšteve. Keď som s dvojročnou dcérou robila pokus, kde vďaka octu a sóde bikarbóne získavame bublinky, táto aktivita bola hlavným programom každého dňa asi týždeň.

 

Ak dieťa už robilo nejaké experimenty v minulosti, môže si spomenúť na ne a na ich základe predpokladať aj výsledok nového experimentu. Nejde teda už o náhodné hádanie, ale pomocou starého pokusu sa pokúsiť predpovedať výsledok nového pokusu.

 

Samostatnosť snažme sa, aby čo najviac vecí pri pokuse robilo dieťa samostatne. Chceme mať aktívneho účastníka a nie pasívneho pozorovateľa. Ak základné veci, ktoré dieťa potrebuje na pokus, položíme na tácke do poličky, dieťa môže v budúcnosti pokus opakovať aj bez nás. Opakovanie vytvára dlhodobú pamäťovú stopu.

 

Pozorovanie a komunikácia – dieťa pozoruje prebeh pokusu. Rozprávame sa o tom,  čo ostalo rovnaké, čo sa zmenilo. Vyzývame dieťa, aby opisovalo, čo vidí, či je to veľké,malé, voňavé. Aby si predmet ohmatalo, ovoňalo, zapojilo čo najviac zmyslov. Pokiaľ sa dieťa sústredí na pokus, nenarušujeme jeho koncentráciu a rozprávame sa až po dokončení pokusu.

 

Zaznamenanie si výsledkov (hodnotenie pokusu)

Výsledky pokusu môžeme zakresliť do už spomínaného zošita. Ak nemáme zošit alebo papier, môžeme sa len porozprávať. Pýtame sa – čo myslíš, že sa stalo? Prečo sa to stalo? Čo by sme ešte mohli skúsiť? Čo by si nabudúce spravila inak? Neočakávajme v predškolskom veku hlbokomyseľné odpovede. Tým, že sa my pýtame, učíme aj deti pýtať sa. Neexistuje zlá odpoveď. My vieme, ale nechajme dieťa, aby zistilo a tak sa naučilo. To je jeho pokus. Našou hlavnou úlohou je pozorovať a  ak treba, zaisťovať bezpečnosť dieťaťa. Dieťa je to, ktoré skúma, hľadá odpovede na svoje otázky a rozmýšľa, ako inak by sa ešte vedelo dopracovať k odpovedi.

 

Oceniť detskú vytrvalosť a trpezlivosť, schopnosť hľadať riešenie. Opísať, čo sme videli a pozorovali - „videla som, že už ťa to začínalo hnevať, ale prekonala si to. Snažila si sa nájsť iné riešenie“. Aj samotná cesta robenia pokusu je učenie sa. Nielen výsledok.

 

Nakoľko je jeseň, výborné na rôzne pokusy sú napríklad jablká.

 

Jesenné pokusy s jablkami

Skúmanie rôznych odrôd jabĺk 

V obchode si s deťmi kúpime rôzne odrody jabĺk - Gala, Idared, Goldstar, Fuji. Niektoré sú červené, iné zelené, či žlté. Nielenže vyzerajú ináč, ale aj chutia ináč. Doma si ich roztrieďme do misiek a dajme k nim nápis. Skúmajme ich zrakom, ovoňajme, ochutnajme. Pozorujeme farbu šupky, farbu dužiny. Ochutnajme, ktoré je najsladšie a ktoré najkyslejšie.

 

Skúmanie rôznych druhov odrôd jabĺk / Zdroj: montessorikids.sk

 

Čo obsahuje jablko, rôzne rezy jablka

Určite deti jedia často jablká. Skúšali ste už niekedy aj jednotlivé časti jablka preskúmať? Môžeme na to použiť aj lupu. Pomenujme, čo je šupa, stopka, dužina, jadierko, čo je zvyšok kvetu. Ako môžeme rozkrojiť jablko? Peskúmajme priečny i pozdĺžny rez a hviezdičku uprostred.

 

Rôzne rezy jablka / Zdroj: Unsplash

 

Jablko -  prečo zhnedne a prečo nezhnedne

Všimli si vaše deti, že jablko na vzduchu zhnedne? Prečo? A čo spraviť, aby nezhnedlo?

 

Nakrájajme jablko na menšie kúsky. Jeden kúsok nechajme v miske voľne na vzduchu. Ďalší kúsok pokvapkajme citónom. Ďalšie kúsky môžeme pokvapkať soľou, ponoriť do čistej vody, oleja, jablčného octu, uzavrieť vo fľaši... nechajme dieťa navrhnúť viaceré možnosti. Je to jeho pokus, podporme jeho fantáziu. Nezabudnime jednotlivé kúsky označiť. A čakať.

 

Prečo jablko zhnedne na vzduchu? / Zdroj: scholastic_com.

 

Jablko, ktoré nie je pokvapkané citrónom, je vystavené kyslíku a oxiduje.

Jablko ponorené v čistej vode zhnedne o dosť menej...voda ho ochráni, ale nie úplne. Preto napr. keď očistíme zeleninu a nejdeme ju hneď variť, tak ju ponárame do vody.

Jablko pokvapkané citrónom nezhnedne. Vitamín C reaguje s kyslíom a jablko ochríni. Ako dlho? Pozorujte zmeny jablka po polhodine, po hodine, po 24 hodinách. Približne na druhý deň aj jablko pokvapkané citrónom začne hnednúť. Vitamín C po čase prestane účinkovať.

 

A kde využiť jablko pokvapkané citrónom? Presne takto sa používajú jablká do šalátu. Urobte si napríklad mrkvovo – jablkový šalát.

 

Skákajúce semienka

Môžeme sa spýtať dieťaťa - „myslíš si, že vedia semienka skákať“? 

Budeme potrebovať hlboký tanier/tácka, vysoký pohár, ocot, sódu bikarbónu a jablkové semienka.

Do približne jednej tretiny pohára dieťa naleje ocot. Do octu dá semienka a nasype asi jednu lyžičku sódy bikarbóny. Pozor, bude to šumieť, preto majme pohár v hlbokom tanieri alebo na tácke. Keď skončí šumenie, pozorujme, čo robia semienka. Pod vplyvom bubliniek budú semienka skákať hore – dole. Porozmýšľajme s dieťaťom, čo by ešte mohlo takto fungovať? My sme doma skúšali aj hrozienka. Skákali. Keď sme skúsili kukuričné semienka, ostali plávať na hladine. Môžeme vyskúšať aj semienka z ďalších rastlín a plodov. Tekvicové, slnečnicové, …

 

Jablko ako sopka 

Budeme potrebovať jedno alebo viac jabĺk, hlboký tanier/tácku, ocot, sódu bikarbónu a potravinové farbivo. Ak chceme väčší výbuch sopky, použijeme aj kvapku jari do octu.

 

Mne bolo ľúto jabĺk, takže sme do pokusu použili už trochu nahnité, ktoré by sme ináč vyhodili.

 

Odrežeme vršok jablka a naplníme ho sódou bikarbónou. Do pohárika dieťa naleje trochu octu a zmiešame s farbivom. Môžeme na rôzne jablká použiť rôzne farbivá. Budeme tak mať sopky rôznych farieb. Nafarbený ocot vlejeme do jablka a už len pozorujeme ako pení.

 

Jablko ako sopka / Zdroj: littlebinsforlittlehands.com

 

Sopky z jabĺk / Zdroj: weareteachers.com

 

Iná varianta je mať ocot naliaty v nádobke na ľad a do každej priehradky dať iné farbivo. Dieťa takto pipetou (trénuje si zároveň jemnú motoriku) naberá ocot a v jablku zmiešava rôzne farby, vytvára si dúhovú sopku. 

 

Farebná sopka z jablka / Zdroj: sunshinewhispes.com

 

Pri tomto pokuse pozorujeme tú istú chemickú reakciu, ako pri pokuse so skákajúcimi semienkami. Nehovorme to ale dieťaťu, jeho radosť bude väčšia, keď na to jedného dňa príde samo. Sopku môžeme pravidelne opakovať – sopka v piesku, sopka s tekvicou, atď. Najlepšie je, keď s nápadmi príde samotné dieťa.

 

Zdroje:
Mgr. Erika Martišová – Námety na experimenty a pokusy v edukácii predprimárneho vzdelávania
www.preschool-plan-it.com

 

Zdieľať na facebooku