Snom každého rodiča je mať šťastné dieťa. Pri tejto snahe je najpodstatnejšia schopnosť porozumieť jeho potrebám. V prípade novorodencov je to o čosi náročnejšie, bábätko niekedy plače čoraz intenzívnejšie a rodič sa ho niekedy snaží úplne márne. Snaží sa mu porozumieť, ale nedarí sa. Existuje nejaký „návod“ ako ho pochopiť?
Detský plač je volanie o pomoc
Dieťa sa rodí s plačúcim reflexom, ktorého hlavnou úlohou je privolať niekoho na pomoc. Rozprávať sa naučí až neskôr a práve z tohto dôvodu je plač jeho jedinou možnou formou komunikácie. Prvý týždeň po narodení plačú len zriedkavo. Druhý týždeň sa to začína stupňovať a objavuje sa čoraz častejšie. Pre dieťa je plač ako pre dospelého rozprávanie, snaží sa komunikovať s rodičom. Ak plač neprestáva, má na to reálny dôvod. Tu prichádza tá najťažšie úloha rodiča a to pochopiť, čo je dôvodom plaču. Medzi najčastejšie dôvody plaču u bábätka patria:
- Hlad – predtým ako začne plakať si väčšinou hryzie alebo saje svoje ruky.
- Nadmerná stimulácia – počas dňa prijíma nespočetné množstvo podnetov (zvuky, hlasy, dotyky..) z okolia. Jeho nervový systém sa ešte len vyvíja a preto sa môže veľmi rýchlo preťažiť. Najčastejšie sa to objavuje večer a slúži ako vypúšťací ventil.
- Nepohodlie v plienkach.
- Nuda – potrebuje sa zahrať alebo získať pozornosť.
- Choroba – najčastejšie zvýšená teplota, bolesť bruška.
- Potreba lásky – ak mu chýba kontakt s blízkou osobou dáva to najavo náhlym plačom. V tomto prípade ho stačí vziať do náručia a poskytnúť mu dostatok lásky.
- Prehnaná starostlivosť – časté prebaľovanie, podávanie si ho z rúk do rúk, nadmerné vypytovanie, aj toto všetko dokáže vystupňovať jeho plač.
Dunstan Baby Language – jazyk novorodenca
Austrálčanka Priscilla Dunstan bola mezosopranistka. Keď sa jej narodilo dieťa a nedarilo sa jej ho utíšiť, uvedomila si, že detský plač nie v určitých situáciách rovnako. Začala sa preto intenzívne venovať detskému plaču. Zrealizovala trinásťročný výskum na jednej austrálskej univerzite. Výskumu sa zúčastnili tisíce detí zo siedmich krajín a tridsať rôznych etník. Na základe výsledkov sa jej podarilo dokázať, že novorodenci sa vyjadrujú univerzálnym jazykom, ktorý sa vytvára pomocou primitívnych reflexov detí. Príkladom je napríklad sací reflex dieťaťa, ktorý je spojený s určitým postavením jazyka na horné podnebie. V prípade, ak sa k tomu pridá aj zvuk, tak to môže byť charakteristické pre situáciu, keď je dieťa hladné. Na základe výskumu dospela k záveru, že približne do troch mesiacov je plač spojený s vrodenými reflexmi a jeho vokalizácia je spojená s potrebami dieťaťa. Neskôr vyčlenila 5 druhov plaču u novorodenca:
- „Néh“ v zmysle „som hladný“ – ak je bábätko hladné očakáva, že bude môcť niečo sať. Spája sa to so sacím a prehĺtacím reflexom. Dieťa hľadá prsník, otáča hlavičkou, jazykom naráža na horné podnebie a tým vzniká ten mliaskavý zvuk.
- „Éh“ znamená „potrebujem si odgrgnúť“ – žalúdok plný vzduchu môže byť veľmi nepríjemný pocit pre dieťa a hlavne, keď leží. V tomto prípade ide o plač, pre ktorý je typický tlak, ktorý spôsobuje vzduch v žalúdku. Toto slovko vydáva niekoľkokrát za sebou.
- „Éairh“ ako bolesť bruška – pri vydávaní tohto zvuku má bábätko červenú tvár v kŕči, horné viečka tlačí k sebe. Je spojený aj so stresovým plačom.
- „Ovh (Auh, Oh) – „chcem spinkať“ – ide o zvuk podobný zívaniu. Dieťa by spalo avšak potrebuje cítiť pohodu a bezpečie, čo mu dokáže zabezpečiť len tá najbližšia osoba. Unavené dieťa si väčšinou pretiera oči, hrajú sa s ušami, prípadne sa škrabú na hlave. Pri tomto type plaču má dieťa potvorené ústa do oválu.
- „Heh“ ako nepohoda alebo „je mi zle“ – vo väčšine prípadov ide o nepohodlie, keď mu je zima, potí sa, prípadne má plnú plienku. Zvuk sa vydáva pri vydychovaní.
Bábätko môže zároveň aj kombinovať tieto zvuky podľa vlastných potrieb.
Dieťa je možné utíšiť viacerými spôsobmi, ak ste už všetko vyskúšali a ešte stále neviete, čo mu je, môžete ho vyskúšať zabaliť pohodlne do zavinovačky, šepkajte mu, spievajte pokojné a pomalé piesne, jemne ho kolíšte, hladkajte, masírujte, vyskúšajte teplý kúpeľ, prípadne mu doprajte zábavu.
Porozumieť novorodeneckému „jazyku“ vyžaduje istú prax a skúsenosti, pretože každé dieťa je iné. Keď začujete plač dieťaťa, prvou reakciou je, že ho zoberiete na ruky alebo si sadnete vedľa neho a upokojíte ho. Takéto správanie rodiča je tiež inštinktívne a hlavne správne. Ak pritom bábätko pozorne počúvate, pochopíte aj to, čo vám chce povedať. Prvý týždeň po narodení by ste mal vedieť rozoznať najdôležitejšie zvuky, ktoré signalizujú hlad, odgrgnutie a vyčerpanie. Ak sa to podarí od druhého týždňa môžete objavovať aj ďalšie zvuky dieťaťa. Postupne sa rozšíri o „OOh“, ktoré vyjadruje prekvapenie a samozrejme už sa na vás bude so spokojnosťou usmievať. Z toho môžete vyčítať, že je bábätko šťastné. Ide len o čas a trpezlivosť na to, aby ste sa naučili rozumieť jeho výrazom. Táto metóda zaujala viacerých rodičov, dokonca existuje aj manuál, DVD a aplikácia na smartfóny.
