Nezastaviteľný plač hneď po prekročení prahu ambulancie sprevádza mnoho rodičov malých detí. Vyšetrenie je potom náročné a niekedy až nemožné. Ako strachu dieťaťa z lekára predchádzať?
Návšteva lekára je nielen pre dospelého, ale aj pre dieťa veľkým stresom. Ambulancie sú častokrát svedkami nekončiaceho a hlasného plaču, ktoré ešte predtým, než vojdú do miestnosti, privedú svojich rodičov do bezradných situácií a lekári si veľakrát musia vyhradiť aj dvojnásobok času na upokojenie dieťaťa. Strach z lekárov sa spravidla objavuje na konci prvého roku života, vrchol dosahuje v období batoľaťa a v niektorých prípadoch môže pretrvať až do dospelosti. Obava z lekára patrí medzi najzreteľnejšie strachy detského veku. Dieťa sa bojí nielen bieleho plášťa, ale aj injekcie, kovových prístrojov a hlavne reálnej bolesti.
Z čoho to môže prameniť?
Lekári sú často považovaní za určitú autoritu, do ktorej ľudia vkladajú nádej v uzdravení a pomoc. V začiatkoch hrajú hlavnú rolu skúsenosti s „bielym plášťom“. U detí sa lekár zvyčajne spája so strachom z bolesti, odlúčenia od matky a s bezmocnosťou bez možnosti úniku. Obavy z lekára a ošetrenia sú svojím spôsobom niečím prirodzeným, pokiaľ sa však nejedná o extrém. Medzi hlavné príčiny, ktoré posilňujú strach dieťaťa patria:
- traumatizujúce zážitky (bolestivá injekcia, nepríjemné vyšetrenia...),
- osobnosť a prístup lekára (málo empatický, prísny lekár),
- neistota a obava rodiča, ktoré sa prenášajú na dieťa.
Prístup lekára a prostredie sú dôležité
Prvá návšteva ambulancie je dôležitým krokom pre vytvorenie si pozitívneho vzťahu dieťaťa k lekárovi a prostrediu nemocnice. Strach najčastejšie pramení aj z toho, že dieťa nevie, čo ho čaká (strach z neznámeho), z cudzích ľudí a z neznámeho prostredia s množstvom neznámych vecí. Pravdou je, že nie stále sa stretneme s ústretovým a empatickým lekárom, ktorý má prívetivý prístup. Dobrý lekár však dokáže dieťa vyšetriť tak, že si to ani nevšimne. Vynikajúcim trikom od lekárov sú malé odmeny, ktoré deti dostanú po každej návšteve. Ešte pred samotným kontaktom s lekárom zohráva veľmi dôležitú rolu aj prvý dojem terénu. Aj deti vnímajú všetky podnety okolo seba. Pekne upravená miestnosť, detské kresby, maľby na stene, detské nábytky a niekoľko hračiek môžu mať veľmi pozitívny vplyv na dieťa. Pokiaľ je teda možné, treba skúsiť preskúmať ambulanciu ešte pred prihlásením dieťaťa k lekárovi. Ideálna kombinácia je milý empatický prístup lekára a pozitívne prostredie. V realite sa to podarí málokedy a práve vtedy prichádza na rad rodič a jeho príprava dieťaťa.
Tipy, ako pomôcť dieťaťu prekonať strach
- Pripravte sa už doma – pokojne mu môžete vysvetliť, kde a prečo idete, čo sa tam bude diať, čo bude lekár robiť.
- Neklamte! napríklad, že „injekcia vôbec nebolí“ Skúste popísať, čo môže cítiť a povzbudiť ho, že to dokáže. Dieťa by malo vedieť, že vyšetrenie nie je vždy príjemné, ale pomôže mu, aby sa uzdravilo. Ďalej mu povedzte, že ujo alebo teta bude mať na sebe biely plášť, možno aj rúško.
- Zahrajte sa na lekára (raz bude lekárom rodič, raz dieťa). Môžete si kúpiť lekársky kufrík a nechať dieťa prevziať rolu lekára a vyšetriť svoju obľúbenú hračku.
- Môžete zavítať do ambulancie aj vopred. Dieťaťu ukážete, ako to tam vyzerá, prípadne sa porozpráva s lekárom.
- Využite detské knižky či videá s danou tematikou.
- Zachovajte pokoj - napriek tomu, že dopredu viete, čo bude nasledovať, pred návštevou lekára s dieťaťom buďte pokojní. Deti dokážu veľmi presne vycítiť strach a nervozitu rodičov.
- Zostaňte s dieťaťom počas celého vyšetrenia.
- Vezmite obľúbenú hračku dieťaťa. U obzvlášť bojazlivých detí pomôže spoločnosť obľúbeného plyšáka.
- Nerobte z návštevy lekára mimoriadnu udalosť - ak potrebujete ísť k lekárovi, berte to ako akúkoľvek inú bežnú povinnosť. Nie je ideálne to dieťaťu dookola opakovať už týždne dopredu, ale zasa to pred dieťaťom ani nezatajujte.
- Neodmeňujte a nesľubujte darčeky za to, že vydržalo vyšetrenie. Nie je to najšťastnejší spôsob, učíte dieťa potláčať svoje pocity a koniec koncov strach darčekmi len prekryjete.
- Nikdy ho nestrašte lekármi. Je veľmi dôležité, aby sa lekári ani nemocnica nestali pre neho strašiakom.
- Dajte dieťaťu priestor, aby sa vyjadrilo. S lekárom sa nemusíte rozprávať len vy. Dajte priestor aj dieťaťu, pomôže mu to cítiť sa dôležito a prebudí sa u neho aj samostatnosť.
Strach je bežná detská emócia a mení sa vekom. Všeobecne vyvoláva v tele reakcie, ktoré fungujú ako obranné mechanizmy. Dôležité je naučiť dieťa narábať so strachom a cieľom by nemala byť snaha o odbúranie strachu. V tomto prípade je všetko o ľuďoch a o ich prístupe, čo dvojnásobne platí pri kontakte lekára s dieťaťom. Preto ak má rodič príležitosť, je dôležité dať si záležať na výbere lekára. Mal by to byť človek s veľkou dávkou empatie a trpezlivosti, ktorému dokáže rodič dôverovať v akejkoľvek situácii.
