Existujú aj zvyky a rituály, ktoré deti robia, no pritom im nejakým spôsobom ubližujú.
Deti dokážu provokovať svojich rodičov rôznymi spôsobmi. Sú veľmi kreatívne a dokážu vymyslieť milión spôsobov, ako na nich zapôsobiť. V súčasnosti sa častokrát stáva, že tieto „provokácie“ sú prehliadnuté, pričom môžu signalizovať aj niečo vážnejšie. Dieťa už ôsmykrát uteká do kúpeľne umyť si ruky, bez toho, aby si ich od niečoho zašpinilo. Na chvíľku si dospelí môžu pomyslieť, že ide len o upútanie pozornosti, ale čo, keď to robí viackrát denne, prípadne každý deň? Strach o svoje zdravie, hrôza z vírusov a baktérií ho vedie k tomu, že si umyje ruky častejšie, ako to je nutné. Aj takto sa môže prejaviť obsedantno – kompulzívna porucha (OCD).
O čom je obsedantno – kompulzívna porucha?
Obsedantno-kompulzívna porucha patrí medzi najčastejšie duševné poruchy, ktorou trpia nielen dospelí, ale aj deti. Zaraďuje sa k úzkostným poruchám, kde patria aj fóbie a rôzne úzkostné stavy. Postihnutí trpia nutkavými myšlienkami a predstavami (obsesie), že sa stane niečo, čo bude mať katastrofálne následky. Tieto obsesie, ktoré zároveň vyvolávajú silnú úzkosť a strach je takmer nemožné ignorovať. Aby sa postihnutí zbavil týchto myšlienok vykonáva nezmyselné pohyby a rituály (kompulzie). Po vykonaní rituálu sa napätie zníži, avšak len na krátky čas. Po chvíli sa celý proces opakuje.
Ako sa najčastejšie prejavuje
Medzi najčastejšie obsesie u deti sa zaraďujú strach z baktérií, z kontaminácie, silná potreba neustáleho poriadku a presnosti, strach z choroby. Z kompulzií sú najčastejšie rôzne hygienické rituály, opakujúce rituály týkajúce sa napríklad zamykania dverí, dotýkanie sa určitých vecí, zhromažďovanie nepotrebných vecí, opakujúce sa a rovnaké rituály pred spaním a podobne.
Dospelí si na rozdiel od detí uvedomujú absurditu svojich myšlienok a konaní. Deti ich berú ako súkromnú záležitosť a nezverujú sa s tým nikomu. V prípade, ak im dané príznaky znepokojujú každodenný život, kamaráti sa z nich smejú, až potom sú ochotné hovoriť o svojich pocitoch a myšlienkach.
Príčiny vzniku
- Dedičnosť, genetické predispozície
- Stresujúci životný štýl
- Výchova – príliš prísna výchova alebo neprimerané vedenie k čistotnosti
- Perfekcionizmus
- Osobnosť dieťaťa – príliš nízke sebavedomie, deti, ktoré si robia nadmerné starosti, zle prijímajú kritiku
- Problém s prenášaním informácií pomocou serotonínu, ktorý ovplyvňuje pocit šťastia, pohody, spánok aj telesnú teplotu
Čo by si mali všímať rodičia
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, či ide len o bežné detské rituály alebo sa za tým skrýva niečo viac. Ak sú tieto rituály sprevádzané strachom a obťažujú dieťa, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Tento typ úzkostnej porucha sa väčšinou diagnostikuje u deti vo vekovom rozpätí od 7 do 12 rokov. Najčastejšie si rodičia všimnú popraskané ruky z neustáleho umývania, zhoršenie prospechu v škole, príliš dlhý čas strávený nad domácimi úlohami, diery v zošitoch, ktoré sú spôsobené dlhým a intenzívnym gumovaním, pretrvávajúci strach z choroby, neustály strach nielen o svoje zdravie ale aj o zdravie rodinných príslušníkov, opakovanie stále rovnakých uisťujúcich otázok, zarovnávanie predmetov (podľa farby, veľkosti...).
Liečba obsedantno – kompulzívnej poruchy
Diagnostika a následná liečba OCD sú záležitosťou odborníka – psychiatra, prípadne klinického psychológa. Samo to neprejde. Liečba tejto poruchy je dlhodobá, častokrát až celoživotná. Využíva sa farmakoterapia v kombinácií so psychoterapiou. V prípade liekov sa podávajú antidepresíva tzv. SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu), ktoré zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu a tým vedú k obnoveniu chemickej rovnováhy. Za najúčinnejšiu formu psychoterapie v prípade OCD sa považuje KBT terapia, ktorá sa zameriava na zmenu správania a návykov.
