Ako dlho dovoliť deťom zostať vonku a ako dosiahnuť, aby dohodu s rodičmi dodržali? To sú časté otázky viacerých rodičov. Ide o aktuálnu tému, hlavne počas prázdnin. Situácie, kedy sa deti nahnevajú, prečo nemôžu ísť von a byť tam tak dlho, ako chcú, potrápia nejedného rodiča.
Od akého veku púšťať deti von bez dozoru?
Väčšina dnešných rodičov má strach púšťať deti von bez dozoru. Je to úplne pochopiteľné a prirodzené. Rodičia sa snažia ochrániť dieťa pred nebezpečenstvom. Otázkou je, že dokedy? Príde čas, kedy ich bude treba pustiť von a to bez dozoru. Dôležité je uvedomiť si, že bezpečný svet neexistuje, každý z nás sa postupne musí naučiť pohybovať v tomto svete bezpečne a sám. Pri tejto otázke zohráva dôležitú úlohu viacero faktorov: vek, miesto bydliska, osobnosť dieťaťa, miera samostatnosti a zodpovednosti dieťaťa. Niečo iné je pustiť von dieťa samo na pokojnom vidieku hrať sa ku kamarátovi alebo na ihrisku ako v rušnom meste, kde jazdí auto za autom a neraz nešťastiu neunikne ani zamyslený dospelý, nieto malé dieťa.
V škôlkarskom veku by sa deti nemali zdržiavať vonku bez rodičov. Uvažovať o tom, kedy ich po prvýkrát pustiť von bez dohľadu, sa dá najskôr u detí v školskom veku. Ideálny vek je od 10 rokov vyššie. V tomto veku sa už dokážu samostatne rozhodovať aj v náročnejších situáciách, hoci aj v tomto prípade záleží od konkrétneho dieťaťa. Ak sa rozhodnete púšťať dieťa von samo, mali by ste mu to umožniť najprv len poblíž domu, dohodnúť sa na presnom čase a testovať, nakoľko je dieťa zodpovedné dohody dodržať.
Ako na dospievajúceho?
Obdobie puberty je náročné nielen pre rodiča, ale aj pre samotného tínedžera. Obidve strany sa snažia presadiť svoje vlastné názory a spôsoby riešenia problémov. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom by mal byť postavený na dôvere. V prípade, ak si tínedžer dokáže vybudovať dôveru u rodiča, tak v istej miere budú spokojné obidve strany. Rodičia sa však dostávajú na vedľajšiu koľaj a v popredí sú kamaráti, okolo ktorých sa točí ich celý svet. Dôležité si je uvedomiť, že aj napriek tomu, že sa nachádza vo fáze osamostatňovania, za dieťa je zodpovedný do jeho plnoletosti rodič. Pri spomínanej otázke o voľnosti je teda na mieste pýtať sa kde ide, s kým ide a kedy sa vráti. A dostať na ne aj pravdivé odpovede. Základným pilierom je aj tu vzájomná dôvera. V tomto období je mimoriadne dôležité, aby sa dospievajúci stretával aj so svojimi rovesníkmi, kamarátmi a to nielen v prostredí domova, ale aj mimo neho. Koľko voľnosti znesie bez ujmy záleží predovšetkým od jeho osobnosti.
Ako si nastaviť s tínedžermi pravidlá a na čo nezabudnúť?
- Porozprávajte sa so svojim dieťaťom o otázkach alkoholu a sexuálneho styku.
- Neobmedzujte dieťa príliš, keďže práve to môže viesť k rizikovému správaniu.
- Úplne zákazy môžu zhoršiť celú situáciu.
- Do 15 rokov by sa nemali túlať po nociach vonku. Do tohto veku nemôžeme hovoriť o absolútnej zodpovednosti, potrebujú len voľnosť.
- Približne od 15 rokov si dokážu deti uvedomiť dôsledky svojich činov a zodpovednosť.
- Prejavujte záujem o dieťa (kamarátov, školu, záujmy a podobne).
- Aby ste toto obdobie v zdraví všetci ustáli, určujte pravidlá a hranice už od útleho veku.
- Dohodnite sa na treste po porušení pravidiel, dôležitá je spoločná dohoda.
- Nepodozrievajte vopred z niečoho zlého.
- Vždy trvajte na tom, že chcete vedieť kde ide a s kým.
- V súčasnej dobe je mobilný telefón neodmysliteľnou súčasťou každého tínedžera a v tejto situácii môže byť aj dobrým pomocníkom
Dospievajúci túžia po voľnosti a nezávislosti, čo je prirodzené v ich veku. Jednoznačne sa nedá určiť, v akom veku si kto koľko slobody zaslúži. Poskytnutím istej miery slobody ich naučíte samostatne sa rozhodovať a učiť sa z vlastných chýb. Primeraná kontrola je však nesmierne dôležitá, je to pre nich signálom pozitívneho záujmu. Najdôležitejšie je vybudovať si dôveru už od útleho veku, určiť si hranice, pretože správna výchova od detstva vám uľahčí aj dospievanie.
