Nie každá žena prežije po pôrode najkrajšie obdobie svojho života. S čím sa niektoré mamy stretávajú?
Šťastie a radosť po narodení bábätka sa môže po pár dňoch zmeniť na nevysvetliteľný smútok. Hormóny lomcujú a majú silný vplyv na psychiku. Popôrodných psychických zlyhaní, smútku, zlej nálady, náladovosti a podráždenosti je dosť a týka sa to takmer každej matky. Nie je to nič príjemné, ale na druhej strane ani nič neobvyklé. Existujú rôzne kategórie popôrodných psychických porúch, medzi ktoré sa zaraďujú aj baby blues a popôrodná psychóza.
Čo je „Baby blues“ alebo popôrodné blues?
Ide o najčastejší popôrodný psychický stav, ktorý sa objavuje prevažne medzi tretím a piatim dňom po pôrode. Tento stav je spojený s hormonálnymi zmenami v tele ženy. Medzi najčastejšie symptómy patria plačlivosť, úzkosť, náladovosť, podráždenosť, nespavosť. Telo ženy sa pripravuje na tvorbu materského mlieka, adrenalín sa vytráca a nastáva únava. Okrem fyziologických zmien nastávajú aj psychické, ktoré súvisia s obavami o budúcnosť. Prichádza zmysel pre zodpovednosť a pochybnosti o starostlivosti o dieťa. Tento stav však nepotrvá večne, mal by odznieť maximálne do dvoch týždňov po pôrode. Ide o bežný stav, ktorý nevyžaduje žiadnu liečbu. Dôležité sú podpora zo strany okolia, povzbudenie a hlavne odpočinok.
V prípade, ak spomínané symptómy pretrvávajú dlhšie (viac ako mesiac), môže ísť o popôrodnú depresiu, s ktorou už žena sama neporadí. Ide o psychickú poruchu, kedy je potrebné navštíviť odborníka. Na rozdiel od „baby blues“ má žena pocit, že nedokáže milovať svoje dieťa, prípadne ho odmieta.
Popôrodná psychóza
Ide o najzávažnejšiu afektívnu poruchu, ktorá sa môže vyskytnúť u žien po pôrode. Môže sa objaviť tesne po pôrode, ale aj s niekoľkotýždňovým či mesačným odstupom od pôrodu. Žena si v tomto prípade neuvedomuje chorobný stav, keďže realitu vníma skreslene. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- povznesená nálada alebo depresia,
- bizarné myšlienky,
- halucinácie (zrakové či sluchové),
- úzkostné poruchy,
- náladovosť, zlosť,
- nespavosť,
- pocit osamelosti,
- neadekvátne sa správanie voči dieťaťu (extrémne veľký záujem o starostlivosť, prípadne extrémny nezáujem o dieťa),
- samovražedné sklony.
Nejde o genetickú poruchu, avšak najčastejšie postihuje ženy, ktoré majú alebo mali nejaké psychické problémy v anamnéze. Rizikovým faktorom je aj vek, najčastejšie postihuje matky nad 40 rokov. Táto forma poruchy vyžaduje neodkladnú psychiatrickú hospitalizáciu a starostlivosť.
Dá sa tomu vyhnúť?
Napriek tomu, že presné príčiny vzniku týchto stavov nie je známe, odborníci sa zhodujú na tom, že existujú možnosti na zníženie rizika vzniku. Dôležité sú vitamíny (B-komplex), zdravá a vyvážená strava, zvýšenie hladiny serotonínu (napríklad cvičením, pohybom), dostatočný oddych a kvalitný spánok, redukcia stresu a predovšetkým podpora najbližších.
Hoci obdobie po pôrode môže byť pre matky šťastným obdobím života, môže byť aj veľmi stresujúce. Dôležité je nebrániť sa pomoci, byť trpezlivá, veľa sa rozprávať o svojich pocitoch a veriť v zlepšení. Netreba zabúdať, že depresia sa dá liečiť a nie ste na to sama.
