Články: Pre študentov
O projekte

 

So sústredením na úlohy musia deťom pomôcť rodičia. Inak ich život bude neustále odsúvanie povinností

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Bigstock
Chorobné odkladanie povinností, tzv. prokrastinácia, sa objavuje aj u detí. / Foto: Bigstock

Odkladanie povinností a neschopnosť niečo dokončiť sa objavuje už aj u detí. Rodičia by mali dohliadnuť, aby si dieťa dokázalo organizovať čas a plniť svoje úlohy.

 

Asi každý z nás pozná upravené príslovie: „Čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra a máš dva dni voľna“. Človek sa nad ním možno pousmeje, ale stále častejšie sa stretávame s tým, že odkladanie práce na neskôr sa stáva realitou a ochromuje fungovanie ľudí v práci, doma či v škole. Hoci odkladanie práce na neskôr nie je len problémom dneška, viaceré faktory dnešnej doby naše plnenie úloh zhoršujú. Keby nebola „posledná chvíľa“, veľa vecí by nikdy nebolo dokončených. Neustále odkladanie povinností na neskôr sa ale netýka iba dospelých, objavuje sa aj u detí a je potrebné začať s tým pracovať čo najskôr.

 

Čo môže byť príčinou odkladania úloh?

Ide o fenomén nazývaný prokrastinácia. Dala by sa chápať ako nelogické a zároveň zámerné odkladanie nejakej plánovanej činnosti, ktoré je často spojené s nepríjemnými pocitmi a negatívnymi emóciami (výčitky svedomia, strach zo zlyhania), ktoré môžu viesť od zníženia sebavedomia až k depresiám.

 

Predstavuje typ správania, ktorého príčinami môžu byť:

  • strach (z náročnosti úloh, z odmietnutia, z neúspechu),
  • preťaženie a tlak na výkon,
  • nesústredenosť a prelietavá pozornosť,
  • práca bez sebarealizácie,
  • perfekcionizmus.

 

Správanie človeka má častokrát svoje korene už v detstve. Prokrastinácia v mladšom školskom veku sa spája predovšetkým so zníženou schopnosťou sebaregulácie.

 

Sebaregulácia a prokrastinácia u dieťaťa

Schopnosť sebaregulácie a exekutívne funkcie sú duševné procesy, ktoré nám umožňujú plánovať, stanoviť si ciele, zamerať na niečo pozornosť, zapamätať si inštrukcie a úspešne zvládať viaceré činnosti naraz.

Deti pri narodení týmito zručnosťami nedisponujú, majú iba potenciál rozvíjať ich. Vzťah s rodičmi a podmienky prostredia výrazným spôsobom ovplyvňujú neskorší vývin týchto schopností. Ak nedostanú to, čo potrebujú, alebo ak sú, v tom horšom prípade, tieto vplyvy zdrojom stresu, vývin týchto zručností sa môže oneskoriť alebo narušiť. V rámci sebaregulácie zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu sebadisciplína a sebaúcta.

 

Rozvíjajte u dieťaťa sebadisciplínu a sebaúctu

Sebadisciplína sa rozvíja predovšetkým medzi tretím a šiestym rokom života. Deti postupne získavajú nad sebou kontrolu, vedia sa ovládať. Sú menej impulzívne a ľahšie sa im dá dohovoriť. Dôležité je:

  • viesť ich k empatii- viac chápať druhých, ľahko sa nerozčúliť a neutiecť, keď sa veci nebudú vyvíjať podľa ich predstáv;
  • oceniť ich snahu, keď sa napríklad podelia o hračku;
  • rozvíjať schopnosť rozhodovať sa tým, že podporíte ich nezávislosť;
  • podporovať trpezlivosť – nechať ich nech čakajú na nejakú hračku, nedávať im všetko hneď;
  • stanoviť si presné hranice;
  • neporovnávať dieťa s inými;
  • neurážať dieťa, podporiť ho vo vyjadrovaní pocitov;
  • buďte im príkladom;
  • pri skúšaní nových vecí ich podporte, povzbuďte;
  • naučte ich stanovovať si ciele.

 

Nižšia sebadisciplína je spojená s nízkou ochotou odolávať lákadlám a pohodliu a neschopnosťou stáť si za svojimi predsavzatiami. V dnešnom svete je tých lákadiel viac. Najväčším pokušením sú pre deti asi technológie. Rady pozerajú televíziu, hrajú hry a sú obklopené množstvom podnetov a signálov z internetu, vrátane sociálnych sietí. Dôsledkom toho sa učenie, úlohy a povinnosti dostávajú do úzadia. Preto je veľmi dôležité ich naučiť sebadisciplíne a sebakontrole postupne už v predškolskom veku.

 

V prvých rokoch školskej dochádzky zohráva najdôležitejšiu úlohu rodič. Rodičia prváčikov to majú asi najťažšie. Musia pokojne sedieť a nevybuchnúť od zlosti, ak sa čiarky nedaria tak, ako treba a to chce veľkú dávku trpezlivosti. Netreba zabudnúť, že dieťa je zrkadlom rodiča a to, čo rodič nevlastní, nemôže posunúť ďalej. Pre niektoré deti je ťažšie vedieť sa koncentrovať a zorganizovať si čas, stanoviť si ciele. Treba ich to naučiť. Tým, že si rodič sadne k dieťaťu a spoločne vytvoria systém a metódu učenia sa, postupne si to osvojí. Istá dávka povzbudenia určite pomôže a posunie ho vpred.

 

Ako sa vyhýbať prokrastinácii?

  1. Stanovte si cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. V mladšom školskom veku deťom pomôžte stanoviť ciele vy.
  2. Vyhraďte si presný čas na učenie a na úlohy.
  3. Majte čistý a uprataný stôl.
  4. Odhaľte všetky podnety, ktoré pri práci deti vyrušujú a snažiť sa ich eliminovať.
  5. Sústreďte sa len na jednu úlohu. Určte si poradie úloh (od najťažšieho po najľahšie samozrejme s prestávkami).
  6. Zaveďte rutinné zvyky. (Napr. učím sa vždy po príchode zo školy, až potom sa zabávam a relaxujem.)
  7. Naučte sa vyrovnávať so stresom a správne si riadiť svoj čas.
  8. Myslite na to, čo vás čaká po dokončení úlohy, niečo čo vás nakopne robiť ju rýchlejšie a efektívnejšie.

   

Dospelí by mali deťom zabezpečiť prostredie pre správny vývin exekutívnych funkcií zavádzaním určitých rutinných zvykov, predvádzaním vhodného spoločenského správania, vytváraním a udržiavaním vzťahov, kde je vzájomná podpora a spoľahlivosť. Na všetko je potrebný čas a veľká dávka trpezlivosti.


Čítajte viac o téme: Prokrastinácia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.