O negatívach hrania videohier sa už popísalo mnoho. Môžu však deti z hrania hier aj profitovať? Hra na tablete nemusí automaticky viesť k závislosti ani dieťa negatívne ovplyvniť. Ako so všetkým, tak aj v prípade videohier treba nájsť rovnováhu. Pozreli sme sa na svetové výskumy aj vyjadrenia odborníkov. Čo môže vaše dieťa získať hraním videohier?
Zlepšenie vizuálnych schopností
Hranie akčných hier má preukázaný pozitívny vplyv na citlivosť na kontrast. Podľa štúdie uverejnenej v magazíne Nature neuroscience hry bez akčných prvkov nemajú rovnaký efekt. Pravidelné hranie akčných hier má dlhodobý vplyv na zlepšenie schopnosti rozlišovať odtiene sivej farby na jednoliatom pozadí. Táto schopnosť sa zvykne zhoršovať s pribúdajúcim vekom a je dôležitá napríklad pri čítaní alebo v budúcnosti pri šoférovaní po tme.
Výskumy dokonca dokazujú, že aj videohry sú nápomocné pri liečbe niektorých očných ochorení. Amblyopia, známa aj ako lenivé oko či tupozrakosť, patrí k diagnózam, na ktoré majú videohry mimoriadne pozitívny vplyv. Podľa menšej klinickej štúdie z roku 2016 je hra na iPade dokonca efektívnejšia pri korekcii tupozrakosti než okluzor na zdravom oku. Štúdie sa zúčastnilo 28 detí, ktoré boli náhodne rozdelené do dvoch skupín. Deti, ktoré sa hrali videohry, zaznamenali výraznejšie zlepšenie stavu než deti s okluzormi.
Lepšia pozornosť a odolnosť voči rozptýleniam
Nie je tajomstvom, že deti majú problém udržať dlhodobo pozornosť. Práve akčné hry v tomto môžu byť nápomocné. Deti musia v rovnakom čase sledovať niekoľko pohybujúcich sa objektov a nenechať sa rozptýliť nepodstatnými prvkami. Zlepšenie pozornosti v priestore a v čase, ako aj rýchlejšie a správnejšie reakcie u hráčov akčných hier potvrdila aj štúdia z roku 2009 uverejnená v žurnále Neuropsychologia. Vzorku tvorili deti a mladí ľudia vo veku 7 - 22 rokov. Nadobudnuté schopnosti môžu byť nápomocné napríklad pri šoférovaní v dospelosti.
Ďalšou diagnózou, pri ktorej môžu videohry zlepšiť stav, je dyslexia. Tréning pozornosti je presne to, čo deti s touto poruchou potrebujú. Taliansky tím vedcov z Univerzity Padua v rámci svojej štúdie z roku 2013 prišiel k záveru, že 12 hodín hrania (deväť 80-minútových „sedení“) výrazne zlepšuje rýchlosť čítania bez chýb. Deti, ktoré sa hrali hry bez akčných prvkov, tieto výsledky nedosiahli. Len 12 hodín videohier malo dokonca väčší vplyv na deti ako predpokladaný pokrok, ktorý inak dosiahne dieťa s dyslexiou za jeden rok. Pozitívny vplyv z hrania hier trval ešte dva mesiace po skončení tejto „terapie“.
Zlepšenie kognitívnych schopností a kritického myslenia
Videohry nútia deti analyzovať situáciu, reagovať a robiť rozhodnutia. Väčšinou musia robiť niekoľko akcií naraz a sledovať pri tom viac ukazovateľov. Štúdia publikovaná v roku 2015 v žurnále Policy Insights from the Behavioral and Brain Sciences sledovala vplyv hrania interaktívnych hier na zlepšenie schopnosti robiť správne rozhodnutia bez vlastných predsudkov. Vedci zaznamenali až 31 % okamžitý pokles v náchylnosti robiť rozhodnutia na základe vlastnej zaujatosti. Po opakovanom meraní po 2 - 3 mesiacoch bol tento pokles stále väčší ako 23 %. Hranie interaktívnych hier teda má nielen krátkodobý, ale aj dlhodobý vplyv na tvorbu lepších rozhodnutí bez vplyvu vlastných predsudkov.
Profesorka Daphne Bavelier z Univerzity v Rochestri dlhodobo skúma vplyv videohier na schopnosti detí a dospelých. Za jeden z benefitov hrania videohier považuje schopnosť multitaskingu, teda vykonávanie niekoľkých činností naraz. V testoch multitaskingu je reakčný čas u ľudí, ktorí nehrali akčné hry, predĺžený až o 200 milisekúnd, teda o 30 %. U hráčov sa tento čas predlžuje len o 10 %.
Pozitívny vplyv na konflikty medzi priateľmi
Videohry patria k obľúbeným voľnočasovým aktivitám detí. Socializujú sa s inými deťmi a tiež si potrápia hlavičky. Vedci z Columbia University's Mailman School of Public Health sa vo svojom výskume zamerali na vplyv videohier na mentálne zdravie detí. Zistili, že približne 20 % detí sa hrá videohry viac ako 5 hodín týždenne. Na základe výpovedí rodičov, učiteľov a vlastného hodnotenia deťmi, nezaznamenali vedci u týchto detí mentálne problémy. Práve naopak zistili, že tieto majú menej problémov v správaní a vzťahoch so svojimi spolužiakmi, nakoľko hry, ktoré hrávajú sú často zábavné a vyžadujú spoluprácu hráčov. Autori tejto štúdie však varujú pred nevhodnou interpretáciou, že by z toho dôvodu mali deti hrávať hry čo najviac. Stále odporúčajú sledovať a obmedzovať čas strávený hraním videohier.
Kedy sa hranie hier stáva nebezpečným?
Nekontrolované hranie videohier môže rýchlo skĺznuť k závislosti. Odborníci odporúčajú limitovať čas, ktorí môžu deti tráviť hraním hier. Výbornou pomôckou je sú v mobiloch a tabletoch aj rodičovské aplikácie. My sme vyskúšali ESET Parental Control, ktorý zariadenie po uplynutí nastaveného času jednoducho zablokuje. Deťom je, samozrejme, vhodné vybrať hry, ktoré zodpovedajú ich veku.
