Mohlo by sa zdať, že pozitívne komentáre, povzbudzujúce slová a optimistický pohľad na svet menia večne zamračených ľudí na veselé osoby, no nemusí to tak byť. Ak pozitívne zmýšľanie nevychádza zo skutočného presvedčenia, ale je len naoko predstierané, môže mať na okolie presne opačný efekt. Ak sú ľudia zatlačení do pozitívneho myslenia, pomyselného oddychu a núteného optimizmus, môže sa stať, že hoci navonok budú pôsobiť veselo, vo vnútri budú trpieť.
Pohľad na veselého človeka je rozhodne príjemnejší ako pozorovať zamračenú alebo nahnevanú osobu. Riziko však spočíva v tom, ak ľudia potláčajú emócie na verejnosti a následne ich vyventilujú v domácnosti na svojich partneroch alebo deťoch. Takáto forma spracovania emócií je veľmi nežiadúca a nebezpečná.
Pozitívne myslenie a toxický pozitivizmus sú dve zásadne odlišné veci. Kým jeden prístup pomáha ľuďom prekonať ťažké chvíle, druhý vedie k ešte väčšej frustrácii a depresii. Ľudia, ktorí trpia a dostávajú takéto rady od okolia sa zvyčajne ešte viac uzatvoria do seba s pocitom, že sú nepochopení.
Klinická psychologička doktorka Jaime Zuckerman, ktorá sa, okrem iného, špecializuje na liečbu úzkosti a depresie, hovorí, že toxický pozitivizmus je presvedčenie, že napriek emocionálnej bolesti človeka a náročnej situácii, v ktorej sa nachádza, nemá nárok cítiť smútok, žiaľ, hnev, ale musí si zachovať len pozitívne myslenie, a neprejavovať svoje skutočné pocity. Následné zosmiešňovanie pocitov vedie k vnútornej frustrácii a neschopnosti požiadať o pomoc.
Ďalší z výskumov však len potvrdzuje, že paradoxne ak zakážeme človeku na niečo myslieť, tým viac na to myslí. V podstate, ak človek neprijme svoje pocity, napríklad stres či hnev, jeho telo produkuje ďalšie stresové hormóny z toho, že nie je schopný na hnev nemyslieť a eliminovať ho. Ak človek spracuje danú emóciu, tá pominie.
Zdravé spracovanie |
Nezdravé spracovanie |
Fáza pokoja |
Fáza pokoja |
Narastajúca emócia |
Narastajúca emócia |
Kulminujúca emócia |
Potlačená emócia |
Opadávajúca emócia |
Permanentný nepokoj |
Upokojenie |
Vybuchnutie |
Všetky pocity sú pre človeka prirodzené. Bez uznania pocitov hnevu, nie sme schopní tešiť sa. Bez smútku nedokážeme oceniť spokojnosť. Radosť, hoci je príjemnejšia, je pre telo rovnako prirodzená, ako zlosť alebo hnev.
Všetky pocity majú svoje opodstatnenie. Pocity strachu sú dôležité, aby bol človek ostražitý, mal pud sebazáchovy a vedel vyhodnotiť prípadne nebezpečenstvo. Pocit závisti, ktorým osoba uznáva druhého človeka, môže u osoby naštartovať vlastnú kreativitu, pracovitosť, odhodlanie. Podstatné je, nakoľko je človek emocionálne inteligentný a dokáže svoje pocity spracovať bez toho, aby sa nimi nechal pohltiť.
Človeka, ktorý je toxicky pozitívny je možné spoznať podľa toho, ako sa pri ňom ľudia cítia. Ak sa necítia príjemne a majú pocit, že sú posudzovaní, zosmiešňovaní alebo sú ich starosti brané na ľahkú váhu a najradšej by od danej osoby odišli, pravdepodobne ide o toxický pozitivizmus.
Zvládať svoje vlastné emócie sa učíme v detstve, a to spôsobom, ako rodičia reagujú na naše pocity. Ako príklad môžeme uviesť situáciu, kedy u dieťaťa prepukne zlosť, hnev, začne kričať a plakať. Kľúčová je reakcia rodiča.
Ak je niekto v ťažkej životnej situácii, nie je vhodné jeho problémy bagatelizovať frázami ako:
Ak niekto trpí depresiou alebo pocitmi úzkosti, nasledujúce poznámky prehlbujú jeho pocity straty bezpečia a znižujú mu sebavedomie:
Ak niekto prechádza rozchodom, alebo stratou partnera, nie je vhodné mu tvrdiť nasledovné, pretože tým poukazujeme na nevhodnosť výberu partnera, neschopnosť udržať si vzťah a nedovoľujem osobe precítiť fázu smútku, hnevu, odpustenia, ľahostajnosti:
Vhodná je vnímavá reakcia, v ktorej je náznak pochopenia, akceptovania a žiadne posudzovanie: Všimol/všimla som si, že sa necítiš úplne vo svojej koži. Môžem ti nejako pomôcť? Chceš sa o tom porozprávať? Ak budeš potrebovať s niekým o svojej situácii hovoriť, som tu pre teba, vypočujem ťa a budem sa snažiť pochopiť, ako sa asi musíš cítiť. Je v poriadku, že sa cítiš takto, musí to byť veľmi náročné.
Psychológ Carl Jung hovorí, že to, čo si nechceme priznať, čomu sa vyhýbame a popierame, nielenže pretrvá, ale aj narastie. Znamená to, že ak si človek nepripúšťa pre neho negatívne pocity, nielenže sa budú v jeho vnútri hromadiť, ale porastie aj ich intenzita.
Potláčanie pocitov neskôr môže vyústiť do autoimunitných a iných ochorení. Štúdia, ktorá sa zaoberala vplyvom potlačeným emócii na zdravotný stav človeka potvrdila, že ľudia, ktorí nedávajú najavo svoje pocity, sú náchylnejší na rôzne ochorenia. Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín: tých, čo sledovali znepokojujúci film a mohli dávať najavo svoje pocity a tých, ktorí sa museli tváriť neutrálne. Ich telo však na nepríjemne podnety reagovalo rozšírenými zreničkami, nadmerným potením, zrýchleným tepom a búšením srdca.
Doktorka Zuckerman poukazuje na dôsledky neprijatia pocitov alebo ich potláčanie, ktoré vedie k zvýšenému riziku vzniku depresie, úzkosti, nervozity a celkovému zhoršeniu duševného zdravia. Takisto spôsobuje problémy so spánkom, predlžuje pocity smútku a zvyšuje riziko požívania návykových látok alebo liekov.
Byť optimisticky založený, snažiť sa pozitívne myslieť a neprepadať pocitom beznádeje je pre duševné zdravie veľmi prospešné. Rovnako však je potrebné byť k sebe úprimný a necítiť sa previnilo za iné ako šťastné pocity, pretože len ich uznaním je možné ich prijať, spracovať a posunúť sa ďalej.