V niektorých častiach sveta vám otvoria dvere všade. Stačí úplná maličkosť. Ste učiteľom ich detí.
Dnes som mojim deťom v triede povedal, že každého z nich prídem osobne navštíviť a porozprávam sa o úspechoch, pokroku, radostiach a starostiach s ich rodičmi, starými rodičmi, ujom, druhým ujom, tetou, strýkom, druhým strýkom atď. Kto už bol niekedy v rómskej osade vie, ako to chodí. Dohoda bola teda jasná. Dnes príde školnikos po škole ku každému domov.
Po vyučovaní som nasadol do auta, zobral so sebou dve moje kolegyne a vybrali sme sa do osady. Cestou som mal na chvíľu pocit, že som na pretekoch. Nie z mojej rýchlosti, ale z toho, že sme cestou stretli niektorých mojich žiakov, ktorí stáli vedľa poľnej cesty a nadšene nám kývali. Dokonca som mal pocit, že nás povzbudzujú, aby sme s istotou dorazili do nášho cieľa.
Počas mojej návštevy som si uvedomil zvláštnosť doby, v ktorej žijeme. Absolvoval som množstvo školení, univerzitu, kurzy, zahraničné štúdium atď, ale nikdy som nemal lepších a úprimnejších trénerov pre svoj osobnostný rast ako sú moje deti, ktoré pochádzajú z rómskej osady. Sú to takzvaní „hrajúci tréneri“ . Nič mi počas našich každodenných „majstrovstiev sveta“ neodpustia a na všetky moje nedostatky zacielia a vystrelia. Každé z mojich deti je osobnosť so svojimi potrebami a túžbami. Cez ich túžby a sny si rozvíjam aj ja moderne povedané svoje soft skills ako je trpezlivosť, schopnosť motivovať, nastaviť big picture. Veľmi ma to formuje a zoceľuje. Ako keby tou najväčšou odmenou, ktorú mi môžu deti dať za moju službu je to, že mi občas ukazujú tú šibalskú stránku ľudskej povahy. Počas rozhovoru s rodičmi mojich deti a sympatizantmi, ktorí sa vždy nejakým spôsobom objavili v kuchyni daného príbytku som vysvetľoval, aká dôležitá je spolupráca rodiny a školy.
Vždy som sa snažil povedať rodičom svetlé stránky ich detí, pretože som toho názoru, že ak všetku svoju energiu vložíme do svojich slabých stránok, staneme sa možno priemernými, ale ak budeme pracovať najmä na svojich silných stránkach, môžeme sa stať výnimočnými. A aj výnimočných ľudí náš svet potrebuje.
A ako na to reagovali rodičia?
Tí sú veľmi radi, že k ním príde učiteľ ich detí na návštevu. Dokonca by som povedal, že sú na to hrdí, že vojdem do ich skromného príbytku. Veľmi sa teším z toho, že sa mi darí rozvíjať s nimi vzťah. Sú to totiž moji spojenci v ceste za vzdelaním ich detí. Je to pre obe strany veľmi obohacujúce, ak k ním chodím do osady. Rodičia z mojich návštev cítia, že mi na ich deťoch záleží. A to je pre mňa dôležité, aby sme si pomáhali navzájom.
Autor Alexander Jakubčo je učiteľom v programe Teach for Slovakia.
Dva roky slúžil ako učiteľ v Škole pre mimoriadne nadané deti na gymnázium v Bratislave. Počas tohto obdobia ho deti nominovali do celonárodnej sútaže Zlatý Amos o najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku. Dnes je v programe Teach for Slovakia, ktorého víziou je, aby každé dieťa malo možnosť získať vzdelanie, ktoré mu umožní v živote uspieť.
