Prečo ženy neodídu z tyranského vzťahu? Aké je psychologické pozadie tohto fenoménu? Ako otestovať budúceho partnera, aby sme opäť neskončili pri rovnakej typológii predošlého vzťahu? Na čo si dať pozor? Ako prezieravo sledovať signály a nespadnúť tak do rovnakej matrice? K problematike nezdravých vzťahov sa vyjadrovala Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD. a psychológ PhDr. Tibor Hrozáň.
Jedným z prvých cieľov manipulanta je vsugerovať svojej obeti, že nemá hodnotu a že si násilie vlastne zaslúži. „Je to tvoja chyba, nemala si ma rozčúliť, tú bitku si si zaslúžila!“ to sú slová, ktoré mnoho manželiek, frajeriek, matiek počúvajú každý deň od svojho muža, ktorý ju má svojou silou chrániť.“ A čo je horšie, uveria im! Pre tyranské správanie však žiadne ospravedlnenie okolností a situácií neexistuje!
Čo je štokholmský syndróm
Tento názov používajú psychológovia a psychoterapeuti vo svojej praxi. V jeho pozadí stojí príbeh lupiča banky a rukojemníka ako alegória tyrana a obete medzi partnermi. „Termínom štokholmský syndróm sa opisuje zvláštny psychologický stav, kedy sa obeť násilného činu stáva emocionálne závislou od páchateľa. Nazýva sa to podľa udalosti v Štokholme, kde zločinec držal dlhšiu dobu v zajatí ľudí ako rukojemníkov, ktorí vykazovali známky závislosti od páchateľa. Keďže cítili, že ich život závisí od neho, on bol ich jediným kontaktom, s ktorým mohli hovoriť, od ktorého dostali jedlo a pod. V súvislosti s násilím páchaným na ženách štokholmský syndróm vysvetľuje, prečo ženy, zažívajúce násilie neodídu od svojho intímneho partnera. Samozrejme existujú aj iné príčiny ako finančná závislosť, strach o svoje deti, alebo že nemajú kam ísť.“ tvrdí
Psychologický mechanizmus štokholmského syndrómu
„Obdivujeme toho, kto nám vládne. Keď som to ja, kto má pocit neúspešnosti a bezcennosti v podriadenej pozícii, potom sa pocitu strachu alebo depresie z vlastného znehodnotenia zbavujem tak, že podvedomým obranným mechanizmom zmením nepríjemné pocity v ich opak. Potom, napr. ako týraná žena, nemusím prežívať pocit porazenej, ovládanej, či neschopnej, pretože obranným mechanizmom prevrátenia v opak sa stávam spokojnou a hľadajúcou toho, kto mi tento pocit spokojnosti a sebahodnoty dodáva. V tomto prípade, ak vo mne zapracuje tento obranný mechanizmus - je to práve tyran. Proste hľadám a potrebujem tyrana. Druhý človek, keď vidí, čo sa v tom vzťahu naozaj deje, okamžite tyrana identifikuje. Označí ho primerane za tyrana, pretože v ňom nezapracoval obranný mechanizmus - prevrátenie v opak.“ tvrdí psychológ PhDr. Tibora Hrozáň.
Psychológovia si prizvali na pomoc sociológov a snažili sa vytvoriť štatistiky týraných žien. „Násilie páchané na ženách sa nevzťahuje len na isté skupiny žien. Obeťami násilia sa stávajú ženy bez ohľadu na stupeň vzdelanosti, spoločenský status, či farby pleti.“ tvrdí Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD.
Jediný spoločný ekvivalent našli v traumatizujúcom životnom štarte. Všetky cesty vedú do detstva. Ako malé deti a teenageri boli týrané fyzicky, alebo psychicky, odmietané jedným z rodičov, alebo kde bol otec prítomný fyzicky, ale nie psychicky. Absencia lásky, porozumenia a uznania. Zamenili si lásku za to, čo poznali.
Divná láska? Príbeh Veronika (25) a Daniel (30)
Na začiatku som ním bola doslova očarená. Čiernovlasý, dobrá postava, prenikavý pohľad rovno do duše. Keď sa na mňa zadíval, cítila som jeho pohľad až v žalúdku, tam kde sídlia motýle. Pri Danovi som sa cítila ako famme fatale. Jediná a jedinečná. Dlhé rozhovory pri víne, ráno ma vždy čakali raňajky s kávou a nezabudol na moje obľúbené margaréty. Aj keď sme sa nepoznali dlho, nasťahovali sme sa spoločne do prenajatého bytu. Bola to chyba? Po škole som mala hluché pracovné obdobie a domácnosť ťahal on. Snažila som sa ako absolventka nájsť si čokoľvek, pretože k absolútnemu šťastiu mi chýbala iba práca. Job moderátorky na eventoch sa mu nepáčil, pretože to vraj nie je vhodná práca pre zadanú ženu. Zobrala som prácu čašníčky, kaviareň som zatvárala o pol noci a domov prichádzala o jednej ráno. Nechala som ju, pretože by sme sa míňali, on vstával o šiestej ráno. Tak som si konečne našla prácu vo firme. Občas prišiel a pozval ma na obed, na ktorom stále riešil mojich kolegov. Telefonáty sa obmedzili na slová: „Kde si, s kým si, prečo je tam také ticho?" Snažila som sa mu vysvetliť, že milujem len jeho a nikto iný nemá u mňa šancu. Počas víkendov sme chodievali na diskotéky, stačili sme si len my dvaja. Kamarátky ma volali von, ale chýbal mi tam, stále som na Dana musela myslieť a chcela som byť len s ním. Náš vzťah sa stal doslova talianskym. Vedel sa rozzúriť tak, že rozbíjal veci okolo seba, najprv počítačová klávesnica, potom diera vo dverách. Prišli sviatky a nadránom po diskotéke mi začal nadávať do ľahkých žien a sotil ma tak, že som skončila na zemi. Nič si na druhý deň nepamätal, že to akoby nebol on. Odpustila som mu, veď som ho milovala. Prvá facka padla po hádke, keď mu po Štedrej večeri zavolal kamarát, že je v Bratislave, že či si nepospomínajú na staré časy. Oponovala som, že sú sviatky a že chcem byť s ním. Preplakala som celé dni. No aj tak som s ním ostala. Pánskych jázd začalo byť čoraz viac, vraj ani on nemá problém, ak budem chodiť s babami von. Dokonca išiel s chalanmi na spoločnú dovolenku a mňa nechal samú. Stále sme sa len hádali, rozchádzali a schádzali. Vydieral ma, že ak sa k nemu nevrátim, tak si niečo urobí, plakal ako malý chlapec, že ma potrebuje. Po piatich rokoch som povedala DOSŤ, už som nevládala, chodila som ako bez energie, bez štipky života. Milovať som ho však neprestala, trvalo mi rok, kým som sa z toho "nasilu" dostala. Proste som si zakázala ho milovať. Dodnes nerozumiem, ako som mohla v takomto vzťahu fungovať tak dlho. Bez úcty a sebaúcty. Mám však strach, či dokážem pri budúcom partnerovi odčítať signály a nezopakovať tak predošlý vzťah.
A aký mala vzťah Veronika s rodičmi?
Môj otec zomrel na rakovinu, keď som mala sedemnásť. Veľmi som ho mala rada. S mamou som si nikdy nerozumela. Už ako dieťa na mňa neustále kričala, ponižovala ma aj pred inými a často používala fyzické tresty. Bola som pre ňu len neschopné a otravné decko. Poslednú facku mi dala v osemnástke, ale to som sa jej už postavila a odišla konečne študovať na internát, kde som neskôr stretla Dana.
Uvedomovala si, že je týraná žena?
Racionálne som tieto veci chápala, ale srdce ma nechcelo pustiť. Nevedela som si a ani nechcela, predstaviť život bez neho, odmietala som tú predstavu. Nebol tam strach, že by som si nikoho nenašla, ani nemám problém so životom bez partnerstva. Ale stále mi moje trápenie prebili tie pekné spoločné chvíle. Žila som pre tie momenty. Vlastne teraz viem, že to bola len ružová bublina.
Zamenila si Veronika lásku za ponižovanie?
Láska sa rovná domov. Ľahká psychologická rovnica. Ak sa však domov rovná násiliu, ponižovaniu, bitkám, či strachu. Potom aj láska v našom podvedomí funguje na týchto mechanizmoch odmietania. Pretože nič iné nepoznáme. Pri ničom inom sa necítime "ako doma".
„Týraná žena, ktorej muž ubližuje a ona sa mu podriaďuje pravdepodobne podobnú situáciu ovládania spoznala už v detstve. Potom voľbu pri výbere partnera podvedome aplikuje. Ale nemusí to byť jediný vzorec. Ak je žena robí len to, čo jej obdivovaný partner potrebuje, za pár mesiacov, či rokov, keď vo vzťahu nie je rovnováha dvoch rovnocenných partnerov, sa postupne, aj bez vedomého moderovania, vytvorí vzťah ovládajúceho a ovládaného. Sám za seba neexistuje osobnostne nikto. Ale to už nie je presne o štokholmskom syndróme, ale o agresii vo vzťahu z inej proveniencie.“ tvrdí psychológ PhDr. Tibora Hrozáň..
Ako začať od znova
Čo by ste poradili ženám, ktoré si prešli peklom týraného vzťahu, ako sa vysporiadať so životom, so svojou úzkosťou, ako nasmerovať myseľ na život aký si prajú?
„Mala by žiť také veci, ktoré iniciuje ona z vlastnej vôle, ktoré vychádzajú z jej vlastných potrieb. Čo znamená vyhľadávať zdravé vzťahy a činnosti, ktoré majú potenciu naplniť ju pocitom vlastnej hodnoty, vlastnej úspešnosti. Ak má rodičov, deti, svoju prácu tak má dosť možností naplniť svoj život pozitívnymi pocitmi. Jednoducho môže žiť a to bez potreby niečo vytesňovať, či prevracať v sebe v opak. Predmetom psychoterapie sú potom dva ciele: prvým je, aby mohla dotyčná žena slobodne a bez strachu, postupne hovoriť aj o bezmocnosti, strachu v sebe, či nenávisti voči tomu, kto a ako ju týral. Druhým krokom je potom pomôcť jej zostaviť si, uchopiť a postupne si samostatne napĺňať svoj vlastný život.“
Ako si problematického partnera otestovať, aby nám nezničil život? Na čo si dať pozor? Ako prezieravo sledovať signály?
"Odpoveď je jednoduchá: najviac vám o partnerovi povie jeho vlastná minulosť. V nej je na 99% aj odpoveď na budúcnosť. Spoznajte rodinu, z ktorej pochádza, jeho predchádzajúce vzťahy a dôvody ich rozchodov. Prejdite si v sebe históriu vášho vzťahu s ním. Príbeh je najlepším a najspoľahlivejším radcom o tom, čo vás s partnerom čaká.“ radí psychológ PhDr. Tibora Hrozáň.
