Články: Pre študentov
O projekte

 

Kamery na školách a v triedach - dobrý sluha a zlý pán

Zuzana Grochalová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Ministerstvo školstva prichádza s myšlienkou monitorovania tried za účelom zvyšovania kvality vyučovania na školách. Tento krok však so sebou prináša množstvo otázok a diskusií, či môžu byť kamery používané vždy naozaj len s pozitívnou motiváciou. / Foto: Shutterstock

Bezpečnosť detí, zamedzenie šikane, obmedzenie krádeží a výtržností, predchádzanie falošným obvineniam učiteľov na jednej strane a strata súkromia, pocitu dôvery, spontánnosti, obavy zo špehovania a zneužitia audiovizuálnych dát na druhej strane. Diskusie o kladoch a záporoch zavádzania kamerových systémov do škôl prinášajú rôzne argumenty. Aktuálne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu prichádza s myšlienkou monitorovania tried za účelom zvyšovania kvality vyučovania na školách.

Ministerstvo zvažuje zaviesť do tried kamery ako súčasť školskej reformy. Spravodajská televízia TA3 priniesla v uplynulom týždni informáciu o zámere monitorovať vyučovanie kvôli lepšej spätnej väzbe pre učiteľov a zároveň ako súčasť nového systému odmeňovania. Nahrávky by mali slúžiť ako pomôcka pre riaditeľov, ktorí použijú audiovizuálny materiál z náhodne zvolenej hodiny na analýzu prístupu k žiakom, a to ako kolegami, tak aj externými odborníkmi na vzdelávanie. Pedagógovia dosahujúci najväčší pokrok na hodinách dostanú peniaze navyše. Minister Plavčan spomenul aj nové prístupy práce s hyperaktívnymi deťmi a deťmi s poruchami učenia – práve nahrávky by mali pomôcť pri skvalitnení výuky tejto skupiny žiakov.

Kamery v školských priestoroch mali v agende aj predchádzajúci ministri školstva, no nie v spojitosti s výkonom učiteľov. Eugen Jurzyca riešil protizákonné montovanie kamerových systémov v prípadoch, kedy škola nedisponovala súhlasom rodičov. Rezort školstva počas ministrovania Dušana Čaploviča vypracoval správu o stave školstva, v ktorej okrem iného preskúmal možnosti využívania kamerových systémov na školách pri riešení šikany, napádania učiteľov a ohrozovania bezpečnosti žiakov.

 

Myšlienku spätnej väzby učiteľom pomocou kamier podporuje aj Bill Gates s manželkou

Vystúpenie slávneho miliardára na TED konferencii s príspevkom Učitelia potrebujú naozajstnú spätnú väzbu vyvolalo mnoho polemík, nie podobných tým, ktoré aktuálne prebiehajú na Slovensku. V Spojených štátoch sa monitorovanie pedagógov kamerami za účelom zlepšovania a rozvoja učiteľských kompetencií realizovalo pred návrhom Billa Gatesa, avšak zväčša pre akademické účely. V 60-tych rokoch ako prvá s videonahrávkami pri mikro-vyučovaní experimentovala Standfordská univerzita. Išlo o prvé pokusy nechať učiteľov-nováčikov a stážistov vyskúšať si svoje zručnosti ako používanie príkladov, kladenie otázok v malých skupinových formátoch, pričom 10 až 15-minútové lekcie nahrané na videopásky následne analyzovali formou reflexívneho dialógu.

Bill Gates vo svojom TED talku tvrdí, že zlepšovanie výsledkov učiteľov a hodnotenie spôsobu, akým vyučujú, sú silne prepojené. K lepšej sebareflexii pedagógov má podľa neho prispieť audiovizuálne monitorovanie vyučovacích hodín. V úvodnej fáze projektu MET (názov vychádza zo skratky Measures of Effective Teaching – voľne by sa dal preložiť ako Merania, resp. Hodnotenia efektívneho vyučovania) bolo zapojených 3000 učiteľov v rôznych častiach Spojených štátov. Videonahrávky výkonov učiteľov na hodinách boli pozorne skúmané a hodnotené nie nadriadenými pedagógov (riaditeľmi), ale skúsenými pedagógmipodotýka dlhoročný novinár v oblasti vzdelávania píšuci pre desiatky významných zahraničných médií John Merrow. Posudzovali sa rôzne kritériá – napr. používal pedagóg rôzne spôsoby vysvetľovania, ignoroval žiakov, ktorí sa hlásili k odpovedi, poskytuje pedagóg pomoc študentom, ktorí absentovali? V dotazníkoch pre študentov sa zisťovali odpovede na otázky ako Dokáže váš učiteľ rozoznať, kedy trieda rozumie učivu? Naučil si sa opraviť si svoje chyby?

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov sa angažuje práve v oblasti vzdelávania a razí ideu „kamera do každej triedy.“ Kvalita učiteľov je podľa nich nesmierne dôležitá, a napriek tomu dnes dostávajú najmenej spätnej väzby zo všetkých povolaní. Nahrávky majú slúžiť na zlepšovanie výuky, no kritici dodnes tomuto návrhu vyčítajú orientáciu na výsledky študentov v testoch ako primárnu časť hodnotenia kvality pedagógov. Predstava B. Gatesa síce zahŕňa širší spôsob hodnotenia – okrem výsledkov testov aj pozorovanie triedy, dotazníky pre študentov aj rodičov. Jeho oponenti však pripomínajú, že neberie do úvahy faktory, na ktoré má pedagóg len veľmi malý alebo žiadny vplyv (v USA má značná časť študentov obavy z deportácie, ďalší si musia vystačiť len s jedným jedlom denne a pod.) a zároveň silno vplývajú na proces učenia sa žiakov. Do pozornosti tiež dávajú fakt, že v navrhovanom systéme sa zabúda na účasť študenta a jeho podiel na učení sa. Najčastejším argumentom proti digitálnemu monitorovaniu vyučovania bola obava, že videá budú hodnotené mimo kontextu, bez emócií a znalosti pomerov školy ako aj pomerov žiakov, úradníkmi, ktorí sú od školy, kde učiteľ pôsobí, vzdialení stovky míľ v nejakej abstraktnej centrále.

 

Benefity verzus obavy z používania kamery na vyučovaní

Správne použité videonahrávanie môže obohatiť vyučovanie, je však nutné pamätať na to, že ide o technológiu, ktorá by mala byť používaná s ohľadom na dosahovanie konkrétnych cieľov. John Merrow vidí výhodu prítomnosti kamery na hodine v  médiu televízie, ktorá je pre deti a mládež aj dnes atraktívna. Zaujíma ich, ako funguje, ako sa pripravujú filmy a relácie, čo všetko je potrebné na ich vznik. Kamera ako nástroj môže v žiakoch podnietiť zvedavosť a kreativitu, ktorá sa dá pri učení efektívne využiť.

Pôvodný zámer získať nahrávaním učiteľov príklady dobrej praxe naráža na viacero úskalí, videonahrávky by podľa odporcov B. Gatesa nemali nahrádzať osobné hospitácie na hodinách. Aj v príspevku TA3 sa časť pedagógov vyjadrila súhlasne, no mnoho z nich tvrdí, že radšej by dali prednosť hospitáciám na hodinách. Testovanie výkonu učiteľa na základe videozáznamu jeho hodín by malo učiteľom priniesť podporu a mentoring. J. Hassard, emeritný profesor vzdelávacích vied na Štátnej univerzite v Georgii, sa však obáva zneužívania nového systému skôr na trestanie učiteľov. Napriek skeptickému postoju si je vedomý pozitív efektívneho využitia kamery v procese výuky, no podmieňuje ho spôsobom nahrávania, pri ktorom budú samotní učitelia kontrolovať ako, kedy a prečo sa video ako technológia používa v triede. Získaným video-materiálom možno demonštrovať rôzne pedagogické techniky, evidovať študentov pri práci, archivovať diskusie a debaty.

Ako vo svojom článku upozorňuje J. Hassard, analyzovanie výkonu pedagóga na hodine častokrát skĺzne do zredukovania učenia na zoznam zručností a na učenie sa zjednodušene nazerá ako na mechanický proces. Zavádzanie kamier za účelom testovania učiteľov je nielen kontraproduktívne a hodnotenie videonahrávok byrokratmi nemá podľa neho žiadny základ v odbornej literatúre. Systému hodnotenia učiteľov navrhovanému B. Gatesom vyčíta zahľadenosť do štatistík. Tiež kladie otázky, čo sa s nahrávkami bude diať. Kto a kedy si ich bude pozerať, čo bude v nich vláda hľadať?

 

Videonahrávka ako dôkaz pri konfliktoch a obvineniach

Na Slovensku sa už kamery používajú niekoľko rokov, v drvivej väčšine prípadov nie v triedach, ale v priestoroch chodieb a šatní. Riaditelia ich inštalujú ako preventívne opatrenie proti výtržnostiam a krádežiam. Používajú sa pri riešení napadnutia učiteľa žiakom alebo jeho rodičom, alebo v prípadoch napadnutia žiaka rodičom iného spolužiaka. Podľa zahraničného zdroja kamery poskytujú učiteľom viac možností kontrolovať a riešiť zložité situácie, rozoznať vinníka – videonahrávka totiž funguje ako nezaujatý svedok.

Mark Powell, americký profesor venujúci sa pedagogike, má dlhoročnú skúsenosť ako učiteľ a zástupca školy. Prítomnosť kamier v triede obhajuje tvrdením, že práve nahrávka býva často jediným rozhodujúcim dôkazom v situácii, kedy žiak falošne obviní učiteľa. V USA bola publikovaná štúdia, podľa ktorej je každý siedmy učiteľ-muž falošne obvinený z neprimeraného kontaktu so študentmi alebo z obťažovania.

Na internete možno ľahko nájsť množstvo videí z rôznych hodín. Ich autormi sú samotní žiaci a študenti, na zhotovenie videozáznamu používajú smartfóny a častokrát bez súhlasu či vedomia učiteľa.

Novým trendom v monitorovaní priebehu výuky a diania v škole sú mikrokamery umiestnené na tele učiteľa. Ich používanie je v súčasnosti využívané v Spojených štátoch a zväča  sú nimi vybavení nepedagogickí pracovníci zaisťujúci bezpečnosť v škole. K ich používaniu však čoraz častejšie pristupujú aj učitelia, pretože im rýchlejšie a efektívnejšie pomáhajú vyriešiť disciplinárne priestupky. Ako uvádza článok venujúci sa technologickej novinke v školskom prostredí, v dvoch britských školách už pedagógovia dobrovoľne mikrokamery používajú, avšak zapínajú ich až v prípade potreby, aby deti nestresovali neustálym videodozorom.

 

Limity kamery pri riešení agresivity detí a šikane

Nedôvera voči akejkoľvek forme kontroly je ľuďom daná. Zasahuje do ich súkromia. Vedomie, že je človek pozorovaný (prípadne hodnotený) mení jeho prirodzené správanie. Zavádzanie kamerových systémov podľa slov J. Merrowa vytvára pre deti negatívne a nezdravé prostredie. Námietky voči kamerám v triedach vyslovil aj Ľ. Močko, riaditeľ Základnej školy v Lendaku: “Učiteľ by mal mať istú autonómiu a aj možno dôvernejší vzťah k žiakom. Prítomnosť kamery by to mohla obmedziť.”

Americká únia občianskych slôbod má voči monitorovaniu vo vzdelávaní viacero výhrad. Školské prostredie sa podľa jej štúdií zavedením neustáleho monitorovania detí a zamestnaním špeciálnych pracovníkov dohliadajúcich na bezpečnosť mení na väzenské.

Skepticky sa k zavádzaniu kamier do tried stavia aj psychologička I. Juráčková, ktorá v rozhovore pre Denník SME upozornila na nemožnosť vynucovania si vhodného správania neustálym kamerovým dozorom, deti sa musia samy rozhodovať, ako sa správať. Podľa jej slov videozariadenie ničí uvoľnenú atmosféru s učiteľom.

Štefan Matula z Výskuného ústavu detskej psychológie a patopsychológie tiež pochybuje o účinnosti kamier pri riešení šikany a agresivity detí. Uviedol, že aj keď kamery obmedzia niektoré agresívne reakcie v školskom prostredí, deti, ktoré nevedia spracovať konflikty a vnútornú agresiu spoločensky prijateľným spôsobom, budú tak či onak šikanovať svoje obete po škole. Dôležitú funkciu vidí v diskusii so žiakmi, debatách, vysvetľovaní, monitorovanie kamerami podľa jeho slov predstavuje len čast riešenia problému.

 

Veľký brat vidí všade – do školských lavíc a za katedru tiež

Zástancovia zavádzania kamerových systémov upozorňujú, že monitorovanie správania a reakcií ľudí je súčasťou verejného priestoru už dlhšiu dobu. Sme sledovaní v nákupných centrách, úradoch, na štadiónoch a ďaších verejných priestranstvách. Nahrávanie vo vzdelávaní a výchove sú prítomné už pri zariadeniach monitorujúcich dýchanie bábätiek.

V súčasnosti a blízkej budúcnosti sa diskusie o hraniciach súkromia a potrebe bezpečnosti v školách ako aj zlepšovaní kvality vyučovania a nutnosti hodnotenia pedagógov aj ich prístupu k žiakom a výkonom na vyučovaní budú podľa všetkého zintenzívňovať. Už dnes však zákon pamätá na nutnosť súhlasu rodičov s kamerami v školských priestoroch a dobrovoľný súhlas by mali udeliť aj pedagógovia.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.