Články: Pre študentov
O projekte

 

Rituál kráčania po zemi pre 7-mesačné deti na ostrove Jáva (tedak siten)

Zuzana Grochalová
Autor článku
Foto: Youtube
V Indonézii žije vyše tristo etník. Rôzne kultúry, tradície a odlišné prístupy vo výchove detí sa odrážajú aj v rituáloch, ktoré ich sprevádzajú novorodencov a dojčatá. / Foto: Youtube

V Indonézii žije vyše tristo etník. Rôzne kultúry, tradície a odlišné prístupy vo výchove detí sa odrážajú aj v rituáloch, ktoré ich sprevádzajú novorodencov a dojčatá. Jáva je najľudnatejším ostrovom sveta, Jávanci najpočetnejšou etnickou skupinou a ich kultúra vychádza z hinduistickej minulosti a animistických praktík. Najznámejšou časťou rituálu tedak siten, ktorý je určený dojčatám učiacim sa chodiť, predstavuje moment, keď si dieťa v bambusovej klietke pre kohúty vyberá z predmetov položených na zemi. Čo prvé chytí, to predpovedá jeho či jej budúce kariérne smerovanie.

 

Hinduistické dedičstvo

Ak si to rozoberieme etymologicky, slovo tedak znamená chôdzu a siten odkazuje ku hinduistickým vplyvom – Siti znamená pôda, termín stotožňujúci zem s božstvom. Celý výraz tedak siten možno preložiť ako vďakyvzdanie Matke Zemi za kráčanie po nej a zároveň modlitbu za požehnanie, zdravie a prosperitu dieťaťa. Súčasťou tedak siten sú obety predkom aj bohu a dieťaťu žehnajú starí rodičia a starší príbuzní z rodiny.

 

Autori výskumnej správy Farby Ázie približujú kultúrny kontext rituálu – pri chôdzi sa obe chodidlá dotýkajú zemi a už nie je potrebné, aby matka nosila dieťa. Kontakt so zemou má človek počas svojho života i po ňom, jedlo aj nápoje rovnako ako bývanie a doprava – všetko pochádza zo zeme, a preto je nutné preukazovať jej rešpekt.

Pôvodne tedak siten vykonávali len v kráľovských rodinách, v bambusovej klietke si princovia a princezné vyberali svoju budúcnosť z ponúkaných predmetov. Od približne 16-teho storočia sa na území Jávy začal šíriť islam, donedávna sa aj v kráľovských rodinách praktikovalo mnohoženstvo, plodný a bohatý sultán mal napríklad v sultanáte Yogyakarta vyše 70 detí.

 

Tradícia pôvodne vyhradená len pre majetných

Jávancov s kráľovskou krvou je teda mnoho a rituál sa postupne rozšíril z palácov do bežných  domácností, hoci nie všade ho vykonávajú. Dodnes sa tedak siten usporadúva najmä pre deti z bohatých alebo významných rodín. Na internete možno nájsť podrobný opis priebehu rituálu v rodine indonézskeho veľvyslanca, ktorý pôsobí v Bulharsku. Rituál pre jeho dcérky-dvojičky organizovalo celé ženské osadenstvo veľvyslanectva.

V aktualizovanej verzii sa do klietky dávajú aj predmety súčasných potrieb – jedna dcérka veľvyslanca si vybrala kalkulačku. Iná majetnejšia jávanska rodina dala podľa ich blogu do ponuky stetoskop.

 

Skryté významy jednotlivých úkonov

Na začiatku celého rituálu dieťa s pomocou rodičov kráča cez sedem veľkých tanierov, na ktorých je jedlo jadah z vody mladého kokosu, štipky soli a lepkavej ryže rôznych farieb (biela, žltá, oranžová, červená, zelená, modrá a fialová). Do fialového taniera vstúpi ako do prvého a postupuje cez ďalšie taniere k najsvetlejšej farbe. Chôdza opísaným spôsobom sa vysvetľuje ako prechádzanie z temnoty do jasného života. Prechádzanie cez farebné taniere má dojčaťu priniesť schopnosť vysporiadať sa so životnými prekážkami.

Fotografia medzi dvoma odstavcami: Bambusové klietky pre kohúty – vyčistené a ozdobené používané aj pre účely tedak siten

Vyššie spomínané farby tiež majú význam interpretovaný ako rôzne životné fázy. V opise z vyššie spomínaného veľvyslanectva: biela značí pripravenosť učiť sa - dieťa je tabula rasa, nepopísaným papierom a nemá žiadny hriech ani vinu, červená – hnev a zúrivosť, ktoré sa musí naučiť ovládať. Žltá reprezentuje znalosti, ktoré treba nadobúdať vekom. Zelená sa stotožňuje s veľkorysosťou, ktorú musí dieťa preukazovať počas celého života. Modrá znamená trpezlivosť, ktorej sa treba učiť. A napokon fialová – symbol dokonalosti.

 

Počas rituálu je potrebné vykonať nasledujúce dôležité úkony:

a) Očista chodidiel.

b) Dieťa za pomoci rodičov vystúpi na malý rebrík z jednej strany a zostúpi z neho na druhej. Rebrík má z každej strany sedem priečok, a podľa webstránky venovanej jávanským tradíciám symbolizuje Arjunu, postavu vznešeného bojovníka z jávanského tradičného tieňového divadla. Zároveň je používaný ako rituálny predmet, ktorý zosobňuje silnú vôľu. Výstup a zostup má zabezpečiť schopnosť prechádzať životom rozhodne a sebavedomo.

c) Z rebríka dojča zostúpi do piesku, pričom by malo chodidlami piesok trocha poodhŕňať spôsobom nie nepodobným hrabavej hydine. Tento pohyb nôh symbolizuje schopnosť zarobiť si na živobytie.

d) Dieťa vložia do ozdobenej kohútej klietky z bambusového prútia, ak sa bojí, môže s ním dnu aj matka. Klietka predstavuje symbol vstupu do života, kde bude človek chránený dobrými vecami. Vnútri je viacero predmetov: zošity, šperky, zlatý prsteň, hračky, náhrdelník, náramok, ryža, kúsok bavlny ai. Rodina čaká, kým si ich potomok z ponúkaných vecí nevyberie.

 

 

Výber dieťaťa sa rôzne interpretuje – ak si zvolí zošit, vyzerá to na prácu v kancelárii alebo ho čaká povolanie učiteľa či učiteľky. Šperky sa vysvetľujú ako materiálne bohatý život. Druhá dcéra vyššie spomínaného indonézskeho veľvyslanca v Bulharsku začala plakať a ani po dlhšom čakaní do ruky nič nevzala. Prítomní sa zhodli, že jej plač ju predurčuje na dráhu speváčky.

e) Medzičasom začnú otec a starý otec rozhadzovať mince, žltú ryžu a kvetiny, čo by malo zabezpečiť ľahký život a ochotu pomáhať iným, a tiež láskavosť k prostrediu, v ktorom človek žije.

f) Dcérka, resp. syn musí v rámci rituálu podstúpiť aj kúpeľ, do ktorého sa pridávajú rôzne kvetiny ako jasmín, magnólia, ruža a ďalšie. Očista má zabezpečiť šírenie dobrého mena celej rodiny.

g) Obliekanie do nových šiat predstavuje podľa portálu o jávanskej kultúre záverečnú časť tedak siten-u. Nový odev je symbolom dobrého a zabezpečného života, no zároveň prináša záväzok postarať sa o rodičov, aby dožili v šťastí.

 

Päťdňový týždeň v jávanskom kalendári

Čas na tropickom ostrove Jáva plynie inak než v Európe. Odlišné chápanie času dokumentuje aj jávanský kalendár, ktorého bližšie vysvetlenie možno nájsť na portáli o kultúre Jávy. má v týždni len päť dní (Kliwon, Legi, Pahing, Pon, Wage). Mesiac má 35 dní, teda sedem týždňov a nazyva sa selapan.

Dieťa zrelé na rituál tedak siten by malo byť vo veku siedmich jávanských mesiacov. Matematicky teda 5 dní krát 7 týždňov krát 7 mesiacov. 245 dní sa rovná našim ôsmim kalendárnym mesiacom. Ako sa uvádza vo výskumnej správe Farby Ázie, rituál oddeľuje fázu detstva, v ktorej je dieťa absolútne závislé od matky od fázy, kedy sa učí chodiť a v prípade potreby si vie samo vziať predmety, o ktoré má záujem, stáva sa sebestačným.

Informácie o rituáli tedak siten boli získané zo zdrojov uvedených na aktívnych linkoch v texte, ale predovšetkým z výkladu sprievodkýň v súkromnom múzeu Ullen Sentalu (dedinka Kaliurang pod sopkou Merapi nad mestom Yogyakarta na ostrove Jáva). Dôležité informácie poskytli aj pracovníci a pedagógovia  vzdelávacieho inštitútu pre pedagógov P4TK Seni dan Budaya v Yogyakarte.

 

Autorka článku sa so svojím osobným blogom o pobyte v Indonézii zapojila do súťaže Bloger roka 2017. Hlasovat za ňu môžete tu: blogerroka.sk/2017/grochalka

 


Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.