Ivana Kaliská Klapková: Emócie z detstva sú vryté hlboko v našej duši. Dobrú škôlku by som preto priala všetkým deťom

Foto: Zuzana Gránska
Ivana Kaliská Klapková, zriaďovateľka materskej školy littleBIG v Bratislave / Foto: Zuzana Gránska

IVANA KALISKÁ KLAPKOVÁ vyštudovala psychológiu a arteterapiu. Svoje vedomosti a skúsenosti sa rozhodla využiť na formovanie a podporu detí v materskej škole. Jej snom bolo vybudovať škôlku, do ktorej by chceli chodiť všetky deti a cítili sa v nej šťastné. Tak vznikla materská škola littleBIG v Bratislave na Kramároch, kde spája všetko, čo by podľa nej moderná škôlka mala dnešným deťom dať – lásku k prírode, jazykom či silné sociálne-emocionálne zručnosti.

 

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo je dobrá materská škola pre dieťa dôležitá,
  • ako môže škôlka kompenzovať výchovu rodiča,
  • prečo je intenzívne prepojenie výchovy detí s prírodou také dôležité,
  • ako môžu deti v predškolskom veku zvládať hnev a relaxovať.

 

Ste vyštudovaná psychologička. Prečo ste sa rozhodli založiť materskú školu a nevenujete sa praxi v poradni?

Viem, aké ťažké je naprávať traumy dospelého človeka. A mnohé z nich pochádzajú práve z detstva. Obdobie od narodenia do 6 rokov je najdôležitejšie pre rozvoj osobnosti. Z tohto obdobia čerpáme celý život. Zážitky, skúsenosti, slová, emócie z detstva sú navždy vryté hlboko v našej duši. Uvedomila som si preto, že chcem mať s deťmi dennodenný kontakt a intenzívne im pomáhať, aby sa z nich stali silné a zdravé osobnosti. Chcem byť súčasťou dobrých životných príbehov mnohých detí a ich rodín. Spoločne s ostatnými im odovzdať do života zručnosti, ktoré chýbajú i mnohým dospelým: vyznať sa vo vlastných emóciách, vedieť ich verbalizovať, vedieť vyjadriť svoje potreby, vedieť požiadať o pomoc, poznať zdroje, z ktorých čerpať silu, uchovať si tvorivosť a rozvíjať ju, pestovať psychickú odolnosť, sebareflexiu, charakterové vlastnosti, vôľu či všímavosť. Je pre mňa viac fascinujúce vidieť progres dieťaťa na dennej báze ako s ním pracovať v poradni.

 

Aj v škôlke sa iste stretnete s ťažkými problémami detí. Trojročné deti nie sú úplne nepopísané papiere.

Áno, aj v škôlke zažijete smutné veci. Spoznáte svet dieťaťa, ktoré vyrastá bez rodiča alebo svet rôznych porúch, ale je pravda, že môžete s tými deťmi intenzívne pracovať a robiť ich život ľahším tak, ako je to vo vašich silách. A potom sa môžete tešiť z každej maličkosti a každého ich pokroku.

 

Potešilo vás dnes niečo také v škôlke?

Dnes mi napríklad volala mamička 2,5-ročného chlapčeka a hovorila, že začal pomenúvať, čo cíti a čo sa mu nepáči. Pre niekoho to môže znieť banálne, ale to sú veľké veci, keď sa dieťa samo v sebe začne orientovať a navyše to dokáže aj verbalizovať. To je ťažké a nezvládajú to ani mnohí dospelí.

 

Veľa chýb iste robíme ako rodičia aj pri výchove. Dokáže materská škola kompenzovať prístup rodiča, ktorý má napríklad nevhodné výchovné metódy?

Z časti určite áno, ale väčšia časť je v kompetencii rodiča. Jeho vplyv je silný, a preto je dobré pracovať aj s rodičmi. Hovorí sa, že dieťa je vždy v poriadku a príčinu treba hľadať ďalej. Častým javom sú v dnešnej spoločnosti úzkostní rodičia. Ich prejavy sa významne odzrkadľujú na správaní detí. Škôlky by mali na túto tému s nimi hovoriť, vzdelávať ich. Teraz je zlá doba a pandémia nám všetko kazí, ale verím, že aj u nás sa čoskoro začneme s rodičmi pravidelne stretávať a diskutovať na rôzne výchovné témy, ktoré by im mohli pomôcť. Priznám sa, že mne osobne online kontakt s rodičmi nevyhovuje, preto sa teším, keď to bude prebiehať osobne.

 

To je pozitívna správa, že škôlka dokáže aspoň z časti kompenzovať rodičovské chyby. Ako to môže vyzerať v praxi?

Keď je napríklad mamička úzkostná, našou úlohou je dieťa posmeľovať. Dáte mu príležitosť napríklad bezpečne vyliezť na najvyššiu preliezku, ak si na to samo trúfne, alebo ho necháte preskočiť cez vyšší múrik, konár v lese. V prítomnosti mamy by to ani neskúsilo, alebo by ho zastavila. V škôlke mu tento priestor dáme v bezpečnom prostredí. Ale vynikajúci bývajú v posmeľovaní dieťaťa aj oteckovia.

 

Čo je ešte takým častým negatívnym javom u rodičov a detí, s ktorým sa učitelia stretávajú?

Hranice sú niečo, čo nás veľmi ovplyvňuje v našom živote, no mnohí rodičia ich deťom nevedia nastavovať. Deti fungujú bezbreho, doma sa všetko točí len okolo nich. Ale v škôlke by tak všetky deti nemohli fungovať, čiže reálne deti začnú pociťovať, čo znamenajú pevné pravidlá a hranice až v škôlke. A keď hovoríme o hraniciach, treba si uvedomiť, že hranice znamenajú pre dieťa aj pocit bezpečia a uľahčujú mu každodenné fungovanie.

 

Čo považujete za najdôležitejšie pre deti do 6 rokov, čo by im škôlka mala odovzdať?

Tých vecí je veľa - od toho, aby si vytvorili správne návyky pri umývaní, jedení a dokázali to robiť samostatne; pochopení, že keď som hladný, musím sa najesť; až po naplnenie rôznych potrieb, ako je autonómia, kompetentnosť, spolupatričnosť. Taktiež sa v škôlke rozvíja kreativita, hrubá a jemná motorika, sociálne kompetencie, rozvoj sebavedomia či sebapoňatia.

 

Nástupom do škôlky sa deti dostávajú po prvýkrát do väčšieho kolektívu. Čo sa v spoločnosti iných detí učia?

Dôležité je samotné uvedomenie si, že som súčasťou niečoho väčšieho ako som ja sám. Ľudia okolo mňa ma berú, dokážem si s nimi vytvárať vzťahy, ktoré sú v poriadku, vedieť, ako na to, keď je na mňa niekto zlý, vedieť poprosiť o pomoc, vedieť si poradiť, keď sa so mnou niekto nechce kamarátiť. A tiež zažiť v kolektíve úspech. Na to je výborná aj hra v lese. Aby dieťa zažilo úspech, musí niečo zvládnuť, napríklad preskočiť konár. A keď sa mu to podarí, v jeho vnútri sa niečo zmení a stane sa o čosi odolnejšie, sebavedomejšie. Jednoduché veci sú ťažké a sú v podstate kľúčom k nášmu celoživotnému šťastiu. Výskumy napríklad hovoria, že dobré vzťahy s ostatnými ľuďmi sú to, čo určuje naše hlavné šťastie v živote. Každý by mal poznať tieto kľúčové princípy od detstva. Mali by sme o tom, čo je hodnotné, hovoriť viac.

 

Čo by mali deti zažiť v dobrej škôlke?

Dôvod, pre ktorý som založila škôlku littleBIG, bolo dopriať deťom láskavých ľudí, učiteľov, ktorí udržia v deťoch nadšenie pre učenie a bádanie, miesto, kde môžu uspieť bez pocitu zlyhania, skúšať, robiť chyby, kde zažijú prijatie - príslušnosť ku skupine, kde zažijú uznanie, úctu. A miesto, kde budú naplnené potreby detí, silno vnímam napríklad potrebu krásy. Takúto škôlku by som dopriala všetkým deťom.

 

Spomenuli ste potrebu krásy. Čo si máme pod ňou predstaviť?

Priestor, v ktorom trávime veľkú časť dňa na nás vplýva oveľa viac, ako si myslíme. Krásno je pre mňa dôležité kritérium, no akoby naň malé deti nemali v tejto spoločnosti právo. To, ako vyzerajú materské školy, ale aj základné či stredné školy by sa malo zmeniť.  Mám to šťastie, že môj manžel je architekt a obaja krásnymi priestormi žijeme. Aj preto sme dokázali vytvoriť škôlku littleBIG ako vzdušný, nádherný veľkorysý priestor spojený s lúkou, lesom a ihriskom. Už len samotný fakt, že každodenný pobyt v prírode má obrovský pozitívny vplyv na rozvoj mozgu, by mal byť výrazným prvkom v každej škole. Pobyt v lese tiež prebúdza zmysly, zvyšuje imunitu, zlepšuje sociálne vzťahy, rozvíja fantáziu, empatiu, pokoru. Ja som chcela, aby u nás deti zažili veľa voľného pohybu a to sa nám podarilo.

 

Ivana Kaliská Klapková, zriaďovateľka materskej školy littleBIG na bratislavských Kramároch

 

Okrem psychológie máte blízko tiež k umeniu, keďže ste vyštudovali aj arteterapiu. Akú úlohu zohráva umenie pri vývine detí?

Ľudia sú z môjho pohľadu umelecké bytosti. Spev, hudba, rytmy, to všetko patrí neodmysliteľne k človeku. A deti majú k umeniu od malička prirodzene blízko. Už len samotná aktivita tvorby je naplňujúca. Na arteterapii je pekné ešte to, že je k umeniu pridaná psychológia. Páči sa mi tiež, že sa v nej samotný výsledok nehodnotí. V arteterapii je najdôležitejší proces tvorby a nie výsledok. Samotný proces má terapeutické účinky. Cez obrázky, ktoré dieťa vytvára, citlivým a jemným spôsobom všeličo o sebe pochopí. Dieťa dá von iba to, na čo je pripravené. Nikdy nie viac. Môže porozprávať o obrázku, čo je na ňom. Nehovorí teda o sebe, a preto je to z pohľadu dieťaťa bezpečné. Je to forma často nevedomého sveta, lebo sa neverbalizuje, iba sa nakreslí bezpečným spôsobom. Ale s malými deťmi sa arteterapia v tom terapeutickom zmysle nerobí. Robí sa skôr artefiletika.

 

Čo je artefiletika?

Blízke sú mi nedirektívne formy práce s deťmi a artefiletika sa realizuje prostredníctvom výtvarnej činnosti, podporuje rozvoj tvorivosti, sebapoznania, sebavyjadrenia či vizuálne a verbálne usporiadanie zážitkov. Zadania sú otvorené a deti sa v podstate učia hľadať konštruktívne riešenia. Každé dieťa je iné a je fascinujúce, ako každé uchopí zadanie inak a aký jedinečný je i jeho výtvarný prejav.

 

Ako sa dá v škôlkach podporovať umenie?

Veľa s deťmi tvoriť a nehodnotiť. Spev, kreslenie, hudba či dráma. To všetko je deťom blízke. V našej škôlke sú napríklad všetky učiteľky, ktoré divadlo milujú a venovali sa mu ešte počas študentských čias. Máme tu aj veľkú divadelnú sálu s pódiom a teším sa, keď ju po pandémii začneme naplno využívať.

 

Veľká trieda s divadlom v materskej škole littleBIG

 

Vrátim sa ešte k prírode, ktorú ste spomínali. Čo znamená prepojenie s prírodou vo vašej škôlke?

V lese a na našom vonkajšom ihrisku trávime veľa času. Je pre nás nosným prvkom pri formovaní detí. Les úžasným spôsobom poskytuje deťom priestor na to, aby mnohé veci zvládli, zažili úspech, aby sa tu učili o svete okolo nich, bádali a tiež zažívali voľnú hru. Je potrebné stráviť tam s nimi najmenej hodinu až dve, aby prírodu naplno vnímali a benefitovali z nej. Príroda tiež podporuje u detí budovanie imunity, ale aj pokoru k životu, rozvoj fantázie či sústredenú pozornosť. Prepojenie detí s prírodou chceme ešte umocniť aj pomocou pestovania rôznych rastliniek na našom dvore na jar a mikrofarmy kúsok za Bratislavou, na ktorej teraz pracujeme.

 

O akú farmu ide?

Je to môj ďalší veľký sen. Projekt Mikrofarmy je ukážková regeneratívna, organická farma s množstvom eventov, workshopov, vlastným komunikačným systémom, videoseriálmi a edukáciou pre deti, škôlky, jednotlivcov, rodiny, firmy či pestovateľov. Jej súčasťou budú zeleninové, bylinkové a kvetinové záhony, fóliovníky, ovocný sad, jazierko, včely, vybavenie pre relax aktivity a chov sliepok a kačiek i kompostáreň. Vytvoríme ukážkový funkčný model farmy, ktorá si vybuduje úzky a dlhodobý vzťah s obyvateľmi v užšom a aj širšom okolí. Ukazujeme krásu cez hodnotu tvorby ľudských rúk. Vnímame, že spôsob stravovania určuje aj našu kultúrnosť.

 

Čiže pôjde o projekt, ktorý bude prepájať človeka a prírodu.

Áno, cieľom je vytvoriť centrum, kde sa prepája ľudská tvorivosť, pestrosť prírody, kultúra a edukácia, a zároveň aj online prostredie, kde sa budú združovať prívrženci a nadšenci pestovania a tvoriť edukačné produkty a služby potrebné pre štart komerčného pestovania. Cieľom je nastaviť vysoký štandard a kultúru v odvetví pestovania a predaja zeleniny a byliniek. Zdravá farma, zdravá zelenina, zdravé rodiny. Pestovať sa bude remeselne, priam umelecky (artisan farming). Zdravo a prospešne pre biodiverzitu krajiny, ale aj esteticky pre oko a výživne pre telo.

 

Myslíte si, že sa ľudia v mestách za posledné roky „odpojili“ od prírody? Pozmenila v tomto smere naše vnímanie prírody pandémia?

Určite áno. Ale pozitívne je, že veľa ľudí začalo do prírody chodiť i športovať. Aj takých, ktorých to predtým nenapadlo. Za ten čas si stihli vytvoriť tento zdravý návyk. Toto by im mohlo zostať aj po skončení pandémie. Nedostatočný kontakt s prírodou spôsobuje napríklad poruchy správania, rednutie kostí, alergie, zvýšený stres a dokonca kriminalitu. Čím ďalej bývajú ľudia od zelene, tým väčšia je u nich hladina stresového hormónu. Deti reagujú agresívne, poruchami správania práve na obmedzený priestor, v ktorom  trávia denne veľa času. Pre ľudí pôsobí pobyt v prírode ukludňujúco. A tí, ktorí strávia deň v lese, majú výrazne nižší tlak a hodnoty stresového hormónu noradrenalínu.

 

Posledné roky sa často hovorí, že dnešné deti majú problémy so stresom, úzkosťou, zvládaním hnevu, celkovo so sebaovládaním. Vnímate to rovnako?

Máte pravdu, už aj mnoho malých detí má neurotické prejavy. Deti nemajú toľko možností, ako ten stres a úzkosť zo seba vybiť. Zväčša je to ale zrkadlo rodiny a odraz toho, že v rodine je nadmerný stres. A čo je podstatné, nepracuje sa v tej rodine s tým, že dieťa má kde a ako vypustiť tieto emócie. Účinný je pohyb, smiech, boxovanie do panáka či mechu a iné prijateľné formy vybitia stresu, hnevu. Treba poskytnúť deťom také aktivity, kde sa môžu vybiť z nahromadeného napätia. A dostali to zo seba tam, kde môžu.

 

Ako vie na spomínané problémy reagovať škôlka? Môže v tomto smere deťom pomôcť?

Je to možné zakomponovaním veľa pohybu do programu dňa a umožnením, aby si vybili negatívnu energiu bezpečným spôsobom, aby pritom nikomu neublížili. Deti rýchlo pochopia, aj keď sú nahnevané, čo môžu a nemôžu robiť. Napríklad môžu hodiť vankúšom, alebo dupať, až kým hnev zo seba nevydupú. Treba si uvedomiť, že správanie dieťaťa nemusíme akceptovať, no emócie musíme akceptovať vždy. A keď dostane dieťa zo seba hnev, potom sa dá stíšiť a môžeme využiť rôzne relaxačné techniky. My sme v našej škôlke vybudovali na tento účel samostatnú relaxačnú miestnosť Snoezelen, kde sa deti dokážu veľmi rýchlo uvoľniť a upokojiť. Keď sa naučia v detstve cielene upokojiť, neskôr im to môže veľmi pomôcť.

 

Aká to je miestnosť?

Snoezelen je terapeutická miestnosť. Bežne sa využíva pre deti s rôznymi poruchami. Ale dajú sa tu robiť zázraky aj so zdravými deťmi a využívať ju na relaxáciu. Taktiež ju budeme využívať aj pri učení. Napríklad, keď sa budeme učiť o sopke, tak si zapneme všetko do oranžovej a červenej, projektor bude premietať sopku. Môžeme tu robiť rôzne pokusy s vodou, farbami, ohňom, aby deti pochopili jej fungovanie. Zapojíme pritom všetky zmysly, aj chuť, hmat a čuch.

 

 

Ako sa v nadväznosti na spomínané problémy, ako zvládanie hnevu či nervozitu detí, pozeráte na spánok? Niektorí rodičia odmietajú, aby ich dieťa v škôlke poobede spávalo. Aký má význam spánok či oddych na lôžku?

Spánok má v tomto smere obrovskú moc. Oddýchnuté dieťa je jednoducho viac v pohode, vyrovnanejšie a všetko mu ide jednoduchšie. Dokáže sa ľahšie upokojiť, ovládať sa, je schopné vytvárať si vďaka tomu kamarátstva, ale aj si viac zapamätať z toho, čo sa počas dňa naučilo. Existuje už veľa výskumov, ktoré potvrdzujú, že spánok je pre zdravý vývin človeka nenahraditeľný. Pokiaľ má nejaké dieťa naozaj problém zaspať, čo sa zväčša nestáva, ak má počas dňa naozaj dostatok pohybu, malo by aspoň oddychovať, napríklad pri čítaní rozprávky. Niekomu sa môže zdať, že deti sa v škôlke nemôžu unaviť, lebo sa len hrajú, ale tá hra je pre ich mozog nesmierne namáhavá, pretože pre nich to je forma učenia.

 

Veľa rodičov otvorene priznáva, že za posledný rok nezvládajú situáciu doma s deťmi v predškolskom veku. Sú nervózni, vyčerpaní, nedokážu plniť svoje úlohy v práci. Neraz sa správajú tak, že ich to potom mrzí. Čo by ste rodičom predškolákov poradili, kým sa všetky škôlky otvoria?

Viacerí rodičia sa mi sťažovali, že deti začali byť po čase doma agresívne rôznymi spôsobmi - hádky a bitky medzi súrodencami či búchanie do predmetov. Súhlasím, že tú izoláciu menšie i staršie deti nezvládajú. Myslím si, že by deti radšej mali byť v škôlke, akoby mali zažívať dlhodobý stres a izoláciu doma v rodinách. Rodičia majú povinnosti v práci a nedokážu popritom robiť program malým deťom. Ony vyžadujú pozornosť, aktivity, nie sú to spiace bábätká.

 

Máte pre nich nejakú radu?

Podľa mňa sa v tejto situácii reálne nedá radiť. Ja som veľmi proti tomu, aby boli deti doma. Som presvedčená, že im to ubližuje a ak si vezmeme len adaptačný proces v škôlkach, tak to je katastrofa. V podstate začíname s deťmi, ktoré sa už adaptovali stále odznova, lebo chvíľu sú doma, potom zase nastupujú do škôlky. Je to pre všetkých veľmi náročné. Takto by to nemalo byť. A všetci vieme, že online aktivity na diaľku s 3-ročnými deťmi sú nezmysel. Vydržia sa sústrediť na obrazovku 10 minút. To nepomáha nikomu. Ja si osobne myslím, že všetko sa dalo riešiť sprísnenou hygienou, aj testovaním malých detí. Existujú testy zo slín, prečo sa stále nepoužívajú? Bezpríznakové deti nakazia kohokoľvek. Myslím si, že je potrebné, aby sme ich testovali vhodným spôsobom, eliminovali riziko a mohli sme ďalej všetci ako-tak normálne žiť. Takto trpia všetci, pritom veľa vecí sme mohli manažovať inak. Mohli sme vidieť množstvo svetlých príkladov v zahraničí, stačilo sa inšpirovať.

 

IVANA KALISKÁ KLAPKOVÁ vyštudovala psychológiu a arteterapiu. Je zriaďovateľka materskej školy littleBIG na Kramároch v Bratislave. Spolu s manželom architektom sa angažuje v projektoch zameraných na vzťah človeka a prírody, napríklad úpravy mestských parkov. V prírode trávi aj veľa svojho voľného času. Je tiež fanúšikom permakultúry. Od roku 2005 rekreačne pilotuje malé lietadlá a helikoptéry.


Článok vznikol v spolupráci s materskou školou littleBIG.
Čítajte viac o téme: Rozhovory
Zdieľať na facebooku