MARTIN KURUC aktuálne pôsobí ako pedagóg na Katedre pedagogiky a sociálnej pedagogiky, Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Sústredí sa na témy ako motivácia, sebaregulácia, výchova k zodpovednosti a samostatnosti či pedagogická diagnostika porúch správania. S tým úzko súvisí aj skupinová dynamika, teda schopnosť prečítať si dianie v triede, medzi deťmi v skupine a komunite.
S Martinom Kurucom sme sa stretli na workshope pre učiteľov v Nitre, ktorý pripravil Komenského inštitút s podporou Poštovej banky v rámci programu Na každej škole záleží.
Prečo by sa mal učiteľ zaoberať vzťahmi v triede?
Všetci učitelia majú záujem, aby so svojimi žiakmi plnili určité ciele. Každý z nich to ale dosahuje iným spôsobom. Schopnosť porozumieť tomu, čo sa v triede v skupine detí odohráva, je pritom kľúčová. Ak nevieme, čo deti prežívajú a ako v skupine fungujú, oberáme sa o vzácne príležitosti, ako s nimi spolupracovať. „Je dobré, aby učiteľ vedel čítať skupinovú dynamiku a rozumel tomu, ako funguje skupina. Mal by tiež vedieť, aké sú jej prvky a že on sám je jej dôležitou súčasťou,“ priblížil pedagóg Martin Kuruc na nitrianskom workshope učiteľom. Myslí si, že každá trieda, kde učiteľ vedome a vhodne vstupuje do skupinovej dynamiky, môže napredovať. Naopak ten, ktorý jej nerozumie, môže sa cítiť frustrovaný a nechápe, čo sa medzi deťmi odohráva. „Takýto učiteľ môže navyše veľmi ľahko vyhorieť,“ upozorňuje pedagóg. Oblasti, ktorým by mal učiteľ v skupine rozumieť a venovať pozornosť sú napríklad ciele a normy, atmosféra, vodcovstvo či tvorba podskupín. Aj oni sú rozhodujúce, ako bude učenie detí v triedach vyzerať.
Čo patrí medzi prvky skupinovej dynamiky?
- ciele a normy skupiny
- vodcovstvo v skupine a štruktúra skupiny
- identita skupiny
- interakčné a komunikačné procesy v skupine
- súdržnosť a napätie v skupine
- prenášanie minulých skúseností a vzťahov do aktuálnych interakcií v skupine
- skupinová atmosféra a jej prežívanie členmi skupiny
- pozície a roly jednotlivých členov v skupine
- tvorba podskupín
- vývoj skupiny v čase alebo fázy skupinového vývoja
Strach nemá mať v škole miesto
Ako sa naše deti v škole cítia? Prichádzajú do nej uvoľnené a otvorené prijímať nové informácie? Alebo sú plné stresu, či ich čakajú v triede konflikty, prípadne ako uspejú v najbližšom teste? „Jedným z predpokladov, kedy dokážu deti v škole dobre fungovať je, keď nemajú strach a cítia sa v bezpečí. To je to najdôležitejšie, čo potrebuje naše telo i naša myseľ,“ hovorí Martin Kuruc. Myslí si, že vďaka tomu budujme vhodnú pôdu, aby sa deti dokázali učiť a vytvárať si kvalitné vzťahy vo svojej blízkosti.
Atmosféra v triede je dôležitá a ovplyvňujú ju akékoľvek malé zmeny. „Môže to byť spôsob, ako učiteľ vystupuje, ako je nastavená úloha, či deti zaujíma alebo frustruje a ako na to učiteľ reaguje,“ vysvetľuje pedagóg. To sú momenty, kedy dokáže atmosféru vybalansovať, aby žiaci nestratili záujem o učenie. Môže úlohu zľahčiť, spýtať sa, kto potrebuje pomoc alebo deti pobaviť krátkym vtipom. „Všetkým týmto učiteľ ovplyvňuje, či je atmosféra v triede príjemná alebo nepríjemná, teda bezpečná alebo nebezpečná,“ hovorí.
Skupinky detí prezradia veľa
„Učitelia by mali vedieť aj to, aké podskupiny v triede majú, teda kto má ku komu blízko,“ myslí si Martin Kuruc. Pri aktivitách na hodine však odporúča, aby učitelia deti nezabúdali aj premiešavať, aby sa navzájom spoznali a obohatili. „Sledovať deti pri aktivitách a delení poskytuje učiteľom dôležité informácie, ktoré môžu využiť,“ hovorí pedagóg. Ak s nimi učiteľ dokáže správne pracovať, atmosféru budú deti v triede vnímať ako príjemnú a bezpečnú.
V každej skupine sa tiež prirodzene objavujú vodcovia, ktorých deti počúvajú a nasledujú ich. Tí môžu medzi sebou súperiť alebo spolupracovať, čo významne ovplyvňuje dynamiku skupiny. „Buď môže byť štruktúra skupiny vertikálna, teda od najslabších po najvplyvnejších v skupine, alebo bude horizontálna. To znamená, že všetci sú partneri a spolupracujú. Vtedy je jedno, koľko je v skupine vodcov. Spoznávajú sa, vedia, kto je v čom dobrý a všetci sa tam cítia kompetentní a v bezpečí. Deti tu cítia priestor na samostatné rozhodovanie,“ približuje pedagóg. Pri vertikálnej štruktúre má moc len jedno dieťa to určuje ostatným, čo a ako majú robiť.
Martin Kuruc tiež upozorňuje na častú chybu, akú učitelia vo svojich triedach robia. „Myslím si, že učitelia často bojujú o líderstvo v triede s deťmi, ale je to vopred prehratý boj. To sú učitelia, ktorí sa boja, že stratia autoritu ak aktivizujú lídrov v skupine. Neuvedomujú si však, že ten líder má vždy väčšiu moc v skupine ako učiteľ. Možno dosiahnu to, že deti im budú na hodine ticho sedieť, ale definitívne ich stratia. Buď budú súčasťou ich vzťahov, alebo si to budú vynucovať cez moc a kontrolu a realita bude iná. Deti si vytvoria svet, z ktorého učiteľa vynechajú,“ upozorňuje Kuruc.
„Myslím si, že nie je dôležité dostať sa medzi deti, ale zostať s nimi. Autonómia vo vzťahoch sa prejavuje tak, že ja môžem prejaviť záujem byť s vami, ale rátam s tým, že vy ma môžete v danej chvíli odmietnuť,“ približuje. Kuruc tiež upozorňuje, že učiteľ sa môže správať k žiakom priateľsky a otvorene, nemal by sa ale snažiť byť deťom kamarát. „Som presvedčený, že sa tým dostáva do pasce už len z toho dôvodu, že má formálne danú moc ako učiteľ,“ dodáva.
Pravidlá existujú všade, aj v triede
Na workshope projektu na Každej škole záleží Martinu Kuruc upozornil, že skupinová dynamika je riadená aj normami, resp. pravidlami. „Mnohí si myslíme, že v triede neexistujú pravidlá, ale to nie je pravda. Oni medzi deťmi existujú, akurát nemusia byť kompatibilné s tými našimi. Deti sa prirodzene dohodnú, ako budú spolu fungovať. Robia to podvedome,“ približuje pedagóg. Nemusia byť však vždy pozitívne, môže to byť aj niečo, čím si deti ubližujú navzájom. Sú to napríklad pravidlá, kto sa s kým bude a nebude kamarátiť a za akých podmienok. A buď je učiteľ súčasťou procesu tvorby týchto pravidiel, alebo je mimo a nerozumie tomu, prečo deti nejakým spôsobom reagujú. Ak učitelia neboli súčasťou procesu ich tvorby, deti nebudú mať chuť ich meniť.
„Učiteľ však môže normy spoluvytvárať, reflektovať, diskutovať a ponúkať možnosti. Môže deťom ukázať, že to, čo si vytvorili, nefunguje. Najčastejšie pravidlá súvisia s prijímaním do skupiny alebo vylúčením z nej,“ hovorí Kuruc. Dodáva, že vždy spozornie, ak mu nejaký riaditeľ povie, že na ich škole šikana nie je. Myslí si, že rozdiel môže byť akurát v tom, čo za ňu považujeme a či ju vnímame. „Považujem za signál zdravého prostredia, ak škola takéto niečo reflektuje a chce s tým pracovať,“ dodáva. Každopádne je to v skupinách bežný jav. Na predchádzanie šikany má Martin Kuruc jednoduchý recept – odmalička viesť deti k tomu, aby robili dohody a nebáli sa povedať, že s niečím nesúhlasia.
Učitelia zažívajú veľa situácii, s ktorými si nevedia poradiť
Workshop v Nitre s lektorom Martinom Kurucom bol prvým v poradí , ktorý mohli učitelia z Nitrianskeho kraja absolvovať v rámci projektu Na každej škole záleží. Celodenný workshop absolvovalo 28 učiteľov. Diskutovali o všetkých aspektoch skupinovej dynamiky. Zajímalo ich, ako riešiť jednotlivé situácie so žiakmi na vyučovaní, ak je napríklad vodca v skupine negatívny. Trápili ich otázky, ako nájsť rovnováhu medzi pravidlami v triede a slobodou, ktorú dieťa potrebuje, aby sa cítilo v škole príjemne. Ale aj to, ako vtiahnuť do kolektívu dieťa, ktoré sa pri aktivitách samo izoluje a nevie sa zaradiť do nijakej zo skupín v nej. Okrem vážnych tém si dopriali aj zábavné aktivity, ktoré im pomohli generovať nové nápady a premýšľať o téme z nových perspektív. Celkovo čakajú učiteľov z Nitrianskeho kraja štyri workshopy. Viac sa o nich môžete dozvedieť na www.kazdaskola.sk.
Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.
Fotogaléria z workshopu Na každej škole záleží s Martinom Kurucom:
