ZUZANA FURMANCZUK vedie neziskovú organizáciu Slovenská organizácia pre obnoviteľné zdroje energie, ktorá sa venuje podpore obnoviteľných zdrojov na Slovensku. V rozhovore nám prezradila, ako sme v tomto smere na tom na Slovensku v porovnaní s inými krajinami, ako môžeme obnoviteľné zdroje využívať v našom každodennom živote a chrániť tak životné prostredie, ale aj to, v čom je pre nás solárna energia jedinečná.
Vyše 13 rokov sa venuješ problematike obnoviteľných zdrojov. Čo sú to vlastne obnoviteľné zdroje energie a čo ťa k tejto téme priviedlo?
Obnoviteľné zdroje energie sú prírodné zdroje ako slnko, vietor či voda, ktoré nám vďaka svojej sile umožňujú vyrábať energiu. Takáto energia je nevyčerpateľná (na rozdiel napríklad od uhlia) a použiteľná všade na svete. Teda všade tam, kde zasvieti slnko alebo fúka vietor. Navyše, výroba energie z obnoviteľných zdrojov nezaťažuje životné prostredie.
Tejto oblasti som sa pracovne začala venovať ešte počas vysokej školy, ale dostala som sa k nej viac menej náhodne. Pred pár rokmi sa o obnoviteľných zdrojoch na Slovensku takmer vôbec nehovorilo, dnes už vieme že je to veľká a dôležitá téma.
Prečo je podľa teba táto téma tak dôležitá?
Dôvodov je niekoľko. Spôsob, akým sa dlhé roky vyrába energia, je neudržateľný a neberie ohľad na ďalšie generácie. Tému udržateľnej energetiky však považujem za dôležitú z trochu širšieho kontextu. Nielen z pohľadu energetickej transformácie (teda prechodu z fosílnych palív na ekologickejšie formy), ktorej sme v uplynulých rokoch svedkami, ale predovšetkým ako malú súčasť takého celku, ktorý nazývame trvalo udržateľný rozvoj. Toto je oblasť, ktorá ma neskutočne zaujíma a baví. Akýkoľvek hospodársky rozvoj predsa nemôže ísť na úkor našich detí a ich rodín.
Ako je dnes Slovensko na tom s využívaním obnoviteľných zdrojov v porovnaní s inými európskymi krajinami?
Európska únia si v roku 2009 stanovila ciel, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 predstavoval 20 %. Tento cieľ má predstavovať priemer všetkých členských štátov a krajiny sa zaviazali naplniť ho prostredníctvom čiastkových národných cieľov. Slovensko si stanovilo cieľ 14 % a z posledných dostupných údajov má v súčasnosti okolo 12%. Oveľa ambicióznejšie ciele majú krajiny ako Švédsko (49 %), Fínsko (38 %), Lotyšsko (40 %), alebo Rakúsko (34 %). Čo je ale zaujímavé, tak niektoré krajiny tento cieľ dávno naplnili a pokračujú v raste, takže v roku 2020 budú mať oveľa väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov ako im „prikazuje“ Smernica EU.
Aby sme mali lepšiu predstavu, ktoré krajiny sú na tom podobne, alebo horšie ako my?
Napríklad také Holandsko, ktoré si väčšina z nás predstavuje ako super zelenú a ekologickú krajinu, má cieľ 14 %, rovnako ako Slovensko, ale súčasný podiel je snáď menej ako 7 %. Podobne biedne je na tom napríklad Írsko alebo Francúzsko. Čo sa teda týka Slovenska, pravdepodobne svoj cieľ naplní, alebo ho len tesne minie, takže nám nebude nikto môcť nič vyčítať, keďže máme v EÚ v tomto ohľade oveľa väčších hriešnikov.
To je určite pozitívna správa, že tieto ciele naplníme. Bežne sa ľuďom možno nezdá, že by sme už v takej miere využívali obnoviteľné zdroje.
No ono to ani nie je úplne také ružové ako ukazujú čísla. Pokiaľ sa niekto z Bruselu zaujíma výhradne o tieto štatistiky a otvorí si excel, tak Slovensko na tom nie je vôbec zle. Avšak keď sa pozrieme napríklad na energetický mix – teda aké zastúpenie ktoré obnoviteľné zdroje majú, tak si myslím, že v tomto veľmi zaostávame, keďže napríklad solárna a veterná energia je u nás roky potláčaná a naše ciele voči Bruselu sa prevažne plnia vďaka vodnej energii.
Väčšiu pozornosť ako spomínané tabuľky a percentá si podľa môjho názoru zaslúži také celkové nastavenie krajiny k témam ako obnoviteľné zdroje, úprimný záujem o ich využívanie, o vzdelávanie obyvateľov v týchto oblastiach, ale aj celkový prístup k ostatným ekologickým témam. Nemyslím teraz iba na politickej úrovni, ale akúsi celkovú atmosféru krajiny, čo sa týchto tém týka. Dôležitejšie ako tie štatistiky totiž je, či je pre obyvateľov prirodzené zaujímať sa o to, akým spôsobom môžu sami znižovať negatívne vplyvy na životné prostredie a či majú záujem o to, aby o tom uvažovali ich deti.
Myslíš, že už dnes majú Slováci dostatok vedomostí o obnoviteľných zdrojoch a ako ich využívať?
Keď sme v roku 2006 zakladali našu organizáciu, tak obnoviteľné zdroje na Slovensku vôbec neboli témou. Dokonca neexistovala ani právna úprava, prvý zákon o obnoviteľných zdrojoch vznikol až v roku 2009. Bola to taká trochu sci-fi oblasť. Dnes je situácia iná, minimálne tlak z Bruselu nás donútil viac o týchto témach diskutovať, predsa len sme museli vypracovať spomínané materiály týkajúce sa národných cieľov, jasne deklarovať náš postoj k obnoviteľným zdrojom a to pritiahlo aj záujem médií. Prísun informácií bol zo dňa na deň väčší. V uplynulých rokoch naši politickí lídri veľa diskutovali aj o negatívach obnoviteľných zdrojov, takže verejnosť je dnes určite informovanejšia, aj keď veľa ľudí si obnoviteľné zdroje spája výhradne so zdražovaním a vyššími účtami za energie. Je tu určite stále veľký priestor na ďalšie vzdelávanie.
Aký majú cieľ organizácie ako je tá vaša?
Naším cieľom nie je vnucovať niekomu zelené a ekologické riešenia, ale snažiť sa poukázať na to, že existujú aj iné možnosti ako jadrová energia a tieto možnosti sú aj pre nás dostupné, bezpečné a udržateľné. Tu vidím stále veľký priestor na osvetu. Iba dobre informovaný človek dokáže urobiť správne a zodpovedné rozhodnutie. Také, ktoré je trochu dlhodobejšie a za ktoré mu možno raz poďakujú jeho vnúčatá.
Práve skončila osvetová kampaň na podporu využívania solárnej energie, ktorú ste na Slovensku organizovali. V čom je solárna energia pre nás jedinečná?
Tento rok sme kampaň organizovali už po 9. krát. Je to skvelá príležitosť, ako informovať verejnosť o možnostiach využitia slnečnej energie a jej benefitoch. Solárna energia je jedinečná jednoznačne v tom, že slnko je nevyčerpateľný zdroj energie, v čom mu tie „tradičné“ zdroje energie (fosílne zdroje) nebudú nikdy konkurovať. Na Slovensku máme dostatok slnečného žiarenia na to, aby sme mohli slnečnú energiu smelo využívať.
Ako ju dokážeme využívať v bežnom živote v ktorejkoľvek domácnosti?
Solárna energia domácnostiam v súčasnosti slúži najmä na výrobu elektriny, ohrev vody, alebo napríklad vykurovanie bazénov. Jej využívanie je dnes bežné ale aj v doprave, alebo napríklad v poľnohospodárstve. Inštalovaním slnečných panelov si viete zabezpečiť vlastný zdroj elektriny, znížiť účty za energie a ako bonus navyše, tešiť sa z toho že robíte niečo pre túto planétu.
Spomínala si, že takéto riešenia sú pre bežných ľudí znakom zdražovania a vyšších účtov za energie. Nie je to tak? Nie sú náklady na takéto riešenia drahšie a horšie dostupné pre väčšinu ľudí?
Nové technológie si určite vyžadujú viac investícií, ale napríklad taký solárny panel dnes stojí podstatne menej ako pred 10. rokmi, takže doba návratnosti investície sa znižuje a taktiež, existujú rôzne formy finančnej podpory. Pokiaľ má niekto záujem využívať obnoviteľné zdroje pre vlastnú spotrebu (napríklad inštalovať si malý solárny systém na streche svojho domu) tak tie riešenia sú dnes naozaj dostupné. Pokiaľ by niekto aj chcel, ale nevie kde začať, tak úplne perfektnú službu ponúka SIEA (Slovenská inovačná a energetická agentúra) prostredníctvom svojich konzultačných centier, kde poskytuje verejnosti bezplatné energetické poradenstvo. Ako sa to hovorí? Kto chce nájde spôsob, kto nechce nájde dôvod.
Vieš povedať aj nejaké zaujímavosti, ako sa využíva solárna energia vo svete?
Páči sa mi využitie slnečnej energie na verejných priestranstvách. Spojenie čistej energie, ktorá slúži obyvateľom miest napríklad ako oddychová zóna, kde si môžu nabiť mobil, ako zdroj pre verejné osvetlenie, alebo rôzne iné praktické riešenia, ktoré na dennej báze spríjemňujú obyvateľom miest život. Veľmi zaujímavá je integrácia slnečnej energie do verejnej dopravy, či už na streche dopravných prostriedkov, zastávkach MHD, alebo vonkajších parkoviskách.
Ako prebiehala kampaň Európske solárne dni? Môžeš to priblížiť?
Je to veľmi jedinečný typ kampane. Pôvodne vznikla v Rakúsku ako „Deň slnka“ v roku 2002 a v priebehu nasledujúcich rokov narástla do medzinárodných rozmerov. V roku 2008 sa Európske solárne dni konali v 13. európskych krajinách, v roku 2010 v 17. krajinách a v roku 2012 až v 20. členských krajinách. Európske solárne dni sa tradične konajú počas prvých dvoch májových týždňov a stali sa najrozsiahlejšou kampaňou o zvyšovaní povedomia o solárnej energii.
Slovensko sa prvý krát zapojilo do kampane v roku 2011 vďaka Slovenskej organizácii pre obnoviteľné zdroje energie, ktorá je národným koordinátorom kampane. Úloha národného koordinátora je v každej krajine rovnaká – vybudovať sieť partnerstiev a zabezpečiť priebeh kampane na národnej úrovni.
O aké partnerstvá konkrétne ide?
Partnerstvá sú rozdelené do troch kategórií - organizátori, médiá a sponzori. Všetci partneri však majú spoločný cieľ a tým je popularizovať obnoviteľné zdroje energií a priblížiť slnečnú energiu ľuďom.
Organizátormi môžu byť rôzne subjekty, školy a škôlky, kultúrne strediská, podnikateľské subjekty, mestá a obce, environmentálne organizácie, hvezdárne, kluby voľnočasových aktivít, a mnohé iné. Podujatia, ktoré organizujú môžu mať rôznu podobu, najčastejšie to sú dni otvorených dverí, workshopy, výstavy, školské súťaže, verejné podujatia. Práve tým, že sú podujatia organizované rôznymi subjektami na lokálnej úrovni, umožňujú široký dosah na rôzne cieľové skupiny – verejnosť, študenti, zákazníci, učitelia, či podnikatelia. Európske solárne dni sú naozaj jedinečný typ kampane, majú veľmi široký dosah popri efektívne využitých zdrojoch (finančných, časových aj personálnych). Sieťovanie organizátorov je veľmi účinné, pretože organizátori majú voľnú ruku v tom, aké podujatie zorganizujú, vedia totiž najlepšie odhadnúť publikum, ktoré by chceli vo svojom bezprostrednom okolí osloviť. Rovnako využívajú svoje vlastné kanály na propagáciu svojho podujatia aj celej kampane tým, že oslovujú médiá na lokálnej úrovni.
Kto sa do tejto kampane najviac zapája u nás na Slovensku a akou formou?
U nás sú to predovšetkým vzdelávacie inštitúcie. Ale v čom sme boli iní od ostatných členských štátov už v prvých ročníkoch kampane bolo, že sme zaangažovali naše hvezdárne. Prišlo nám to ako logické spojenie, „slnko ako najväčšia hviezda“ a v danom momente vôbec nešlo o to, či hvezdárne v rámci svojej činnosti podporujú obnoviteľné zdroje ako také, pretože cieľom kampane je poukázať na to, čo všetko slnko dokáže a zdôrazniť jeho silu. Ostatné krajiny si od nás v tomto brali príklad. Medzi organizátormi máme aj neziskové organizácie, podnikateľov, kultúrne centrá a iné, ale prevažnú väčšinu tvoria školy a škôlky. Naši organizátori sú úplne perfektní, sú nesmierne aktívni a kreatívni. Je na nich, aké podujatie vymyslia, akým spôsobom zapoja verejnosť, alebo svojich študentov, ale vždy nás niečím prekvapia. V jednom ročníku sme napríklad spolupracovali s klubom turistov, ktorý v rámci kampane zorganizoval turistický výstup na Téryho chatu, kde sú mimochodom tiež nainštalované solárne panely.
Aké máte v rámci kampane plány do budúcnosti?
Plány sú, ale musím povedať, že v prvom rade sa každý rok snažíme vychytať muchy a zlepšovať priebeh kampane, komunikáciu a reporting. Aj po toľkých ročníkoch je stále čo zlepšovať. Budúci rok budeme organizovať jubilejný 10. ročník a uvažujeme nad tým, kam by sa dala kampaň posunúť o level vyššie. Rozmýšľame, že by sme sa pokúsili kampaň obohatiť o iné obnoviteľné zdroje, alebo dokonca iné environmentálne témy. Možnosti sú nekonečné, takáto kampaň ti nedovolí dostať sa do nejakého stereotypu, pretože sa dá obohacovať a posúvať ďalej do nemoty. Veľmi nás motivuje pozitívna spätná väzba ktorú máme od našich organizátorov, sú veľmi vďační za to, že kampaň toľké roky na Slovensku organizujeme a pritom si možno neuvedomujú že to oni sú tí, ktorí ju tvoria a robia takou skvelou. Sú pre našu vzdelávaciu kampaň hnacím motorom a veľmi si vážime ich odhodlanie.
ZUZANA FURMANCZUK
Od roku 2006 je riaditeľkou neziskovej organizácie Slovenská organizácia pre obnoviteľné zdroje energie, ktorá sa venuje podpore obnoviteľných zdrojov. Mnoho rokov sa venuje témam spojeným so životným prostredím. Zaujíma sa o vzdelávanie environmentálnych tém pre verejnosť a na školách. V materskej škole viedla environmentálny krúžok. Vyštudovala Fakultu managementu na UK v Bratislave a ukončila doktorandské štúdium, kde sa v dizertačnej práci venovala prioritám EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a spôsobu ich implementácie na Slovensku. Je mamou dvoch detí.
