Zážitková pedagogika je niečo, čo by v školách malo mať svoje nezastupiteľné miesto. Napriek tomu si mnohí rodičia i učitelia myslia, že učenie cez zážitky nie je plnohodnotné učenie. Kde je pravda a v čom je takéto učenie jedinečné?
ZUZANA LABAŠOVÁ je psychologička a lektorka Komenského inštitútu v oblasti globálneho vzdelávania. Vo svojej práci používa zážitkovú pedagogiku, storytelling a rôzne aktivizačné metódy, ktoré študentov vtiahnu do procesu učenia. Školí učiteľov, ako takéto metódy efektívne využívať na vyučovaní so žiakmi, aby vyučovanie bolo na ktorejkoľvek škole pre deti zaujímavé.
So Zuzanou Labašovou sme sa stretli na workshope o zážitkovej pedagogike v Banskej Bystrici, ktoré pre učiteľov pripravil Komenského inštitút s podporou Poštovej banky v rámci programu Na každej škole záleží.
Čo dokáže urobiť zážitok pri učení?
Často sa dnes stretávame s názormi, že deti sú v škole unudené, a preto je pre ne nadobúdanie vedomostí ešte ťažšie. Učia sa prístupmi, ktoré pre ne nie sú atraktívne a informácie, o ktorých netušia, ako by ich jedného dňa mohli využiť. Učitelia si lámu hlavy, ako deti motivovať k učeniu. Zážitková pedagogika je práve jedným z tých kľúčov, ktorý dokáže dieťa zaujať natoľko, aby so záujmom samo odomklo dvere do sveta nepoznaného a zapamätalo si, čo za dverami našlo.
Lektorka Zuzana Labašová hovorí, že zážitková pedagogika je výnimočná tým, že odovzdáva študentom a žiakom nové vedomosti, poznatky, zručnosti i hodnoty cez emočné zážitky detí a vlastné prežívanie. Efektívna je jednoducho preto, že zážitok im ponúka viacrozmerné uchopenie akejkoľvek problematiky v porovnaní s tradičnou frontálnou výučbou. Navyše si vďaka zapojeniu viacerých zmyslov a silnej emócii dokážu nové informácie zapamätať lepšie.
Pri zážitkovom učení je typické, že v centre diania je žiak a má zodpovednosť za svoje učenie. Učiteľ je akýmsi jeho sprievodcom v priebehu procesu získavania nových vedomostí. „Učiteľ ale nie je v tejto pozícii pasívny. Je aj naďalej plne zodpovedný za to, čo sa počas aktivity deje a všetky jeho pozorovania následne prenesie do záverečnej reflexie, kedy poukazuje na veci, ktoré sa počas aktivity udiali,“ vysvetľuje Z. Labašová. „To si vyžaduje veľkú vyspelosť, skúsenosti a silnú bdelosť učiteľa, aby vedel, čo sa tam deje a zachytil prežívanie každého jedného žiaka,“ dodáva.
Dnes sme sa neučili
Je tragédiou, že učenie v škole si stále mnoho ľudí stotožňuje s tým, že je potrebné sedieť v lavici, počúvať učiteľa a opisovať z tabule. Keď deti prídu domov z vyučovania a rodičom povedia, že sa neučili, lebo boli na exkurzii, v divadle, alebo mali hodinu vedenú zážitkovým spôsobom, okamžite zasejú zrnko pochybností. Rodičom hneď vŕta v hlave, či to v škole náhodou nejde dole vodou, ak sa objavia iné metódy vyučovania, na aké boli zvyknutí oni sami. Je to paradoxné, že naše predstavy o tom, ako sa učíme, sú v dobe pretlaku informácií stále chybné.
Učenie sa deje mnohými inými spôsobmi ako sledovaním učiteľa pred tabuľou a mali by sme tomu začať venovať ďaleko väčšiu pozornosť. Neurológovia podčiarkujú, že najlepšie sa mozog učí vďaka porovnávaniu. Holé fakty sú mu absolútne nanič, pretože mozog ich nemá s čím porovnať. V tomto je zážitkové vyučovanie vynikajúcou studnicou stimulov, ktoré mozog nútia premýšľať a porovnávať s informáciami, ktoré už vie.
Navštíviť raz v živote koncentračný tábor v Osvienčine povie študentom o týchto temných dejinách ďaleko viac akoby o tom počuli stokrát od učiteľky na hodine dejepisu. Silu zážitku jednoducho nenahradíte. Vďaka emóciám dokáže každý informáciu precítiť ďaleko intenzívnejšie a čo je dôležité, uloží si ju hlbšie.
Problémom je, že často majú obavy z hravej hodiny aj samotní učitelia. Hovoria, že v triede je hluk a je to zabitá hodina. „Ak sa zážitkové učenie nerobí správne, tak majú pravdu a je to len hra. Žiaci sa iba zabavia,“ hovorí súhlasne Zuzana Labašová. „To, čo je dôležité pri zážitkovom učení je, že si následne učiteľ so žiakmi sadne a rozoberie, čo sa udialo a prečo sa to udialo. Reflexia je niečo, čomu treba venovať po aktivitách veľmi veľa času,“ približuje.
Učiť sa týmto spôsobom môžu deti akéhokoľvek veku. Zážitkové vyučovanie je aplikovateľné na všetkých úrovniach škôl, akurát ho treba prispôsobiť cieľovej skupine a vekovej kategórii, dopĺňa lektorka.
Učitelia tiež potrebujú zažiť zážitkové učenie
„Učitelia nemajú príliš veľa možností stretnúť sa dnes so zážitkovou pedagogikou a keďže je to zážitková pedagogika, tak je ideálne, keď si to zažijú učitelia aj sami na sebe. Potom to budú vedieť dobre aplikovať v praxi. Nie sú to metódy, ktoré si niekde načítajú a následne ich použijú. Ideálny prípad je, ak si učitelia majú možnosť zážitkovú pedagogiku na nejakých seminároch zažiť,“ vysvetľuje lektorka. Hovorí, že záujem zo strany žiakov a študentov je o tieto techniky veľký a učitelia, ktorí si prejdu nejakými školeniami, veľmi radi tieto techniky používajú.
Aj z toho dôvodu sa Poštová banka v rámci programu Na každej škole záleží rozhodla poskytnúť učiteľom takýto seminár. „Podporiť učiteľov v tom, aby sprostredkovali deťom nové vedomosti efektívne v ktorejkoľvek škole na Slovensku, je prioritou programu Na každej škole záleží,“ hovorí Lýdia Žáčková z Poštovej banky.
Na školení v Banskej Bystrici previedla lektorka učiteľov konkrétnymi aktivitami, ktoré si môžu prevziať do svojho vyučovania, alebo si dokážu sami modifikovať zážitkové učenie na tému, ktorú práve potrebujú odučiť. „Zážitkové učenie možno aplikovať na veľa rôznych tém a predmetov. Je ale pravda, že predmety ako občianska a etická náuka si žiadajú oveľa viac zážitkových aktivít. Preberajú sa tam témy, ktoré sa dajú zážitkom výborne uchopiť,“ hovorí Labašová. Využívanie potenciálu tejto metódy každopádne záleží aj od samotného učiteľa, ako mu vyhovuje. „Môže sa stať, že ak je v nej nekomfortný, tak to nebude mať požadovaný efekt,“ dodáva.
Marcela Anderle zo súkromnej Rodinnej školy v Banskej Bystrici učí na druhom stupni etiku, výtvarnú a občiansku náuku. Súhlasí so Zuzanou Labašovou, že sú to predmety, kde sa dá zážitkové učenie výborne využívať. Vysvetľuje, že zážitkové vyučovanie je pre ňu neskutočne motivujúce a nevie si už predstaviť hodiny bez neho. So svojimi žiakmi ho využíva veľmi často, hlavne na etike. Naposledy sa takto učili svetové náboženstvá. Rozdelili sa do skupín, vyhľadali si informácie a každá skupina hrala predstaviteľov iného náboženstva. Potom o náboženstvách debatovali a vymieňali si skúsenosti. Zaujalo ich napr. ako odlišne fungujú manželstvá alebo aké majú kde ženy postavenie. „Každá skupina hrala svoju rolu a bolo to veľmi pekné. V reflexii sme si následne vyhodnotili, ako sa v danom náboženstve cítili, či by si vedeli predstaviť, že by fungovali v takejto skupine a pod.,“ približuje učiteľka. „Deti sú takýmito hodinami veľmi nadšené,“ hovorí Marcela Anderle.
Na workshope v B. Bystrici ju najviac zaujala aktivita s lovením rýb z rybníka alebo s výmenou korálok. „Páčilo sa mi na týchto aktivitách, ako ľudia v skupine postupne prichádzajú na to, že ak budeme držať spolu, budeme sa mať lepšie v akomkoľvek smere. A tiež ma veľmi zaujalo, ako sa celá aktivita vyhodnocovala,“ spomína.
Zážitkové učenie by odporučila každému učiteľovi, lebo je podľa nej veľmi podnetné. „Deti vďaka nemu učiteľovi dokážu priniesť mnoho informácií, ktoré by ste ani nečakali. Deje sa to preto, že touto formou sú aktivované ďaleko viac. Je to akčné a keď sa aj po pol roku k informáciám vrátime, deti si ich pamätajú. Mňa ako učiteľku to nesmierne obohacuje a z takejto hodiny idem nabitá energiou. Samozrejme, že sa nedá učiť všetky hodiny cez zážitky, musíme si niečo aj napísať, ale dá sa to rôzne kombinovať. Ja napríklad časť hodiny venujem vždy takýmto aktivitám. Alebo ak si na jednej hodine napíšeme niečo k téme, tak potom nasledujúce tri hodiny venujeme zážitkovým aktivitám,“ uzatvára učiteľka.
Petra Belanová, riaditeľka v Základnej škole s materskou školou Brehy, sa zúčastnila aj predchádzajúcich workshopov pre učiteľov, ktoré podporila Poštová banka v rámci programu na Každej škole záleží. Teší sa, že aj téma Zážitková pedagogika jej priniesla ďalšie obohacujúce skúsenosti do praxe. Ich škola zavádza od začiatku roka do vyučovacieho procesu experimentálne blokové, rovesnícke a tímové vyučovanie, ktorého súčasťou je aj učenie prostredníctvom zážitku. „Vďaka workshopu si odnášam na vyučovanie nové a zaujímavé aktivity, ktoré mi umožnia na hodinách ešte viac využívať zážitkové učenie,“ hovorí riaditeľka Petra Belánová. Je presvedčená, že takáto forma vzdelávania pre učiteľov je skvelá. „Mám rada formu vzdelávania, kde sa niečo deje a nie je to len odovzdávanie informácií formou prednášky. Plnenie úloh a realizovanie aktivít je pre mňa to najlepšie zážitkové vzdelávanie,“ hovorí nadšene. Myslí si, že je dôležité, aby čo najviac učiteľov navštevovalo workshopy ako je tento. „Malé školy majú problém zorganizovať vo vlastnej réžii kvalitné vzdelávanie na pôde svojej školy. Väčšina takýchto školení a seminárov je finančne náročná a limitovaná minimálnym počtom pedagógov, ktorí sa musia zúčastniť. Preto sme vďační, že Komenského inštitút v spolupráci s Poštovou bankou myslí naozaj na každú školu, aj na malú dedinskú v Brehoch, ako je tá naša. Záleží na tom, aby aj tu bolo poskytované vzdelávanie na patričnej úrovni,“ hovorí. Váži si, že niekto myslí naozaj na všetkých a nezaujíma sa len o prestížne školy cez ktoré by sa mohol zviditeľniť. „Som rada, že finančná inštitúcia, ako je Poštová banka, podporuje práve učiteľov a školy v regiónoch, kde to naozaj chýba,“ dodáva.
Na čo by si mali dať učitelia pri zážitkovom učení pozor?
„Dôležité je, že po každej zážitkovej aktivite musí nasledovať reflexia. Mala by ísť do hĺbky a pomôcť žiakom pochopiť, ako daná aktivita súvisí s reálnym svetom, vedomosťami a učivom, ktoré preberajú. Zaoberá sa tiež emóciami, ktoré počas aktivity vyvstali. Teda tým, čo žiaci cítia, ako sa s tým dá pracovať. Akékoľvek negatívne emócie treba ošetriť a uzavrieť to, čo vyšlo na povrch. To všetko je práca a zodpovednosť učiteľa, aby zážitková aktivita nebola len o zážitku samotnom, ale aj o jeho spracovaní a nebola to "iba hra" vytrhnutá z kontextu,“ upozorňuje Zuzana Labašová. Nikto by z aktivity nemal odchádzať s tým, že sa potrebuje dávať emočne dokopy, prízvukuje lektorka. „Musíme dať pozor, aby sa pri aktivite vzťahy nenarušili, aby sme ošetrili akékoľvek pocity krivdy alebo hnevu, ak tam také vznikli. Tým, že v zážitkovom učení pracujeme veľa s emóciami, musíme si na to dať veľký pozor.“
Ak vás zaujíma, či je vhodné zážitkovú pedagogiku využiť aj pri vzťahovo problémových triedach, lektorka nevidí dôvod, prečo nie. „Zážitkové aktivity v podstate len zrkadlia alebo vyťahujú na povrch témy, ktoré v danej triede už existujú. Rátame s tým, že učiteľ je profesionál a dokáže s týmito témami citlivo narábať. Stretáva sa s nimi, či už pracuje zážitkovo alebo nie. Ak sa v triede nachádza šikana alebo iné problémy v rámci kolektívu, učiteľ s tým musí vedieť pracovať,“ hovorí.
Pri zážitkovej pedagogike je tiež veľmi dôležité, aby mali deti vytvorené bezpečné prostredie, kde sa môžu hrať, experimentovať, skúšať. Zuzana Labašová hovorí, že školské prostredie je často veľmi stresujúce a žiaci majú pocit, že keď povedia niečo nesprávne, je to hodnotené negatívne. Práve v zážitkovej pedagogike by mali mať slobodu a pocit, že môžu povedať čokoľvek a je to v poriadku.
Článok bol pripravený v spolupráci s Poštovou bankou.
