Mladí ľudia, akých školy vysielajú na pracovný trh, sa stávajú stále naliehavejším problémom. Aj preto Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) hľadá riešenia, ako túto situáciu v spolupráci so vzdelávacou komunitou zlepšiť. Na druhej výročnej konferencii ZPS, ktorej hlavným partnerom bola Slovak Business Agency, sa stretli zástupcovia podnikateľov a oblasti vzdelávania, aby spolu diskutovali na tému Zručnosti do neznámej budúcnosti – Nepripravujme absolventov pre svet, v ktorom žijeme, ale pre svet, ktorý príde.
Kto má naučiť mladých ľudí to, ako majú fungovať v zamestnaní, alebo ako začať podnikať? Aké zručnosti majú mať, keď opustia školu? S čím by mali prichádzať do firiem? Tieto otázky trápia nielen školy, ale aj podnikateľov, pre ktorých sa stávajú nepripravení absolventi stále väčšou záťažou.
Situácia je dnes taká, že zamestnávatelia sú pod extrémnym tlakom nedostatku ľudí, a preto svoje nároky na kvalitu uchádzačov o zamestnanie znižujú. Je to ale na úkor ich času i finančných prostriedkov. Musia im venovať násobne viac času, aby z nich boli zamestnanci, ktorí plnohodnotne dokážu zastať pozície, na ktoré boli prijatí.
Štatistiky pracovného portálu Profesia ukázali, že zatiaľ čo pred pár rokmi si zamestnávatelia mohli vyberať medzi desiatkami či stovkami uchádzačov, dnes je situácia opačná. Tomáš Janotík z portálu Profesia hovorí, že pred 5 rokmi bola pre čerstvých absolventov vhodná len približne každá piata ponuka, dnes je to už viac ako každá tretia ponuka. Najväčšie problémy majú zamestnávatelia s obsadením pozícií v oblasti IT. Uvádza, že na seniorské pozície sa dnes hlásia len 2 – 3 uchádzači, ktorí sa často na pohovor ani nedostavia, lebo dostanú inú ponuku. Ďalej je to oblasť priemyselnej výroby ako napr. automobilový priemysel. Tu sú nedostatkové hlavne pozície, ktoré si vyžadujú špecifickú kvalifikáciu. Sem sa hlási v priemere 7 - 8 ľudí. Akútny nedostatok špecialistov je aj v bankovníctve, poisťovníctve, ale chýbajú aj rôzne remeselné pozície ako elektrikár, inštalatér či opravár. „Ak navyše firmy potrebujú u zamestnanca nemčinu, musia zápasiť naozaj s obrovskými problémami,“ dodáva.
Tomáš Janotík tiež upozornil, že za posledných 5 rokov nastali výrazné zmeny v požiadavkách zamestnávateľov na zručnosti, ktoré vyžadujú od uchádzačov o prácu. Kým v roku 2013 boli medzi desiatimi najžiadanejšími zručnosťami v pracovných ponukách štyri tvrdé a šesť mäkkých, v roku 2018 už to bolo deväť mäkkých zručností a z tvrdých zostala iba znalosť práce s PC. „Firmy požadujú čoraz viac komunikačné zručnosti, schopnosť pracovať v tíme, rýchlo sa učiť nové veci a prispôsobiť sa zmenám,“ priblížil na konferencii. Poukázal tiež na fakt, že v inzerátoch klesol záujem zamestnávateľov o vysokoškolákov. V porovnaní s rokom 2014, kedy 26 percent zverejnených inzerátov vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie, je ich dnes len 17 percent.
Ako pomôcť zamestnávateľom na Slovensku nájsť kvalitných ľudí a nenútiť ich znižovať požiadavky? Podnikatelia vidia ako nevyhnutné zmeny v školstve.
Aj malé krajiny môžu byť úspešné
„Slovensko je malá krajina a ako malá krajina by si nemala dovoliť luxus byť aj hlúpa. Téma vzdelávania je extrémne dôležitá práve pre malé krajiny ako je Slovensko,“ povedal v úvode konferencie Ján Oravec, prezident ZPS. Poukázal na to, že v medzinárodných porovnaniach PISA sa nad Slovenskom umiestňuje niekoľko malých krajín, ktoré dokážu dosahovať výborné výsledky. Singapur, Hongkong, Nový Zéland, Švajčiarsko, Estónsko či Fínsko by mali byť pre nás vzorom a motiváciou pracovať aj na našej vzdelávacej politike a vychovávať absolventov, ktorí budú napĺňať očakávania trhu práce.
Je presvedčený, že školy v tomto procese zmeny nemožno nechať osamote a je nutné intenzívne hovoriť o tom, čo trh práce potrebuje, aby učitelia spolu s rodičmi dokázali deti pripraviť na neistú budúcnosť. „Som presvedčený, že výsledok musí vzísť z permanentného dialógu medzi podnikateľmi a vzdelávacou komunitou,“ povedal Ján Oravec.
Podľa Jarormíra Sedlára z Leaf Academy má Slovensko potenciál byť extrémne kompetitívnou krajinou. V mnohých rebríčkoch sme niekde okolo 30. miesta. Znamená to, že máme čo zlepšovať a môžeme ísť vyššie. „Neviem síce, ako to presne urobíme, ale čo je kľúčové, tak bez školstva to neurobíme,“ povedal. Za kľúčovú tiež považuje pritom spoluprácu s firmami. U nich v škole sa snažia využívať na vzdelávanie žiakov firmy už dnes. Majú projekty, kde 5 študenti pracujú s bankou alebo nadáciou, kde riešia reálny problém a učia sa, ako funguje reálny svet. „Za rovnako dôležité považujem, aby aj ľudia, čo pripravujú maturity a osnovy, išli do reálneho sveta, aby videli, ako niektoré veci fungujú,“ dodáva.
Čo bude u absolventov dôležité?
Akí by mali byť absolventi, keď sa svet rýchlo mení? Môžeme ich pripravovať na pracovné pozície, ktoré dnes vôbec nepoznáme? Ján Oravec si myslí, že kľúčové budú tri veci - vedomosti, zručnosti a charakter. O tie by sme sa mali v snahe o zmenu v školách oprieť.
Upozorňuje, že nás čaká automatizácia a robotizácia. Budúcnosť bude viac technologická. Ľudia budú podľa neho potrebovať poznatky z prírodných, technických vied a matematiku. Veľký priestor na zlepšenie vidí hlavne na základných a stredných školách. Ako príklad uviedol metódu profesora Hejného, ktorá je v Čechách značne rozšírená, no na Slovensku by mohla byť viac. „Rozšírila sa do škôl sama vďaka svojej kvalite, nie preto, že by ju nariadilo české ministerstvo školstva,“ upozorňuje na iniciatívu škôl. Podnikateľské organizácie zrealizovali analýzu, ako by mali vyzerať matematické schopnosti absolventov stredných škôl. Jej výsledky budú prezentovať 2. apríla v Národnej rade.
Zručnosti, ktoré sú pre zamestnávateľov u zamestnancov dôležité, sú známe pod skratkou 4K – kritické myslenie, kreativita, komunikácia a kolaborácia. Podnikatelia zároveň vnímajú tieto zručnosti ako najväčší deficit mladých ľudí, ktorí opúšťajú dnešné školy. Aj preto sa rozhodli iniciovať prípravu metodík, ktoré by mali pomôcť učiteľom vyučovať žiakov spomínané zručnosti. Tie sú totiž podľa Jána Oravca kľúčové pre úspech každého absolventa v budúcom svete. „Myslím si, že zručnosti sú spolu s charakterom kľúčovou výbavou, ktorú absolventi budú potrebovať.“
„Ak by sme si zozbierali informácie od personalistov všetkých možných zamestnávateľov vo všetkých možných krajinách sveta, tak by sme vždy prišli pri výbere uchádzača k charakteru. Aká je to osobnosť, aké sú jeho vlastnosti, hodnoty a postoje. Charakter je dôležitý,“ tvrdí prezident ZPS. „Nájsť človeka s motiváciou, charakterom a odhodlaním tvrdo pracovať je dnes problém,“ myslí si. Je presvedčený, že je dôležité posilňovať a rozvíjať tieto črty už od materskej školy a pokračovať v tom naprieč celým vzdelávacím systémom.
Akým prístupom sa pri zmenách v školách inšpirovať?
Tvrdé ázijské alebo hravé škandinávske krajiny? Medzi ich prístupmi sú obrovské rozdiely, no oba prístupy prinášajú excelentné výsledky.
„Bola by škoda, ak by sme si mysleli, že ak sa začneme sústrediť na zručnosti pre život, tak sa s nimi zníži odbornosť, výkonnosť. Učiť sa mäkké zručnosti neznamená nechávať deti v zóne osobného komfortu. Naopak. Vloženie dôvery do učiteľov a žiakov je vlastne ich vyvedenie z komfortnej zóny,“ myslí si Ondřej Bárta zo vzdelávacej spoločnosti FranklinCovey.
Ján Uriga z poradenskej spoločnosti PwC Slovakia upozornil, že kreativita patrí dnes medzi veľmi vyhľadávané zručnosti, a hoci sa spájala hlavne so západným svetom, ich posledný prieskum ukazuje nový trend. Spoločnosť PwC robí 12 rokov po sebe globálny výskum o inovatívnosti sveta. Analyzujú inovatívne firmy a zisťujú, prečo také sú. „Po prvýkrát sa nám minulý rok stalo, že objem investícií do inovácií víťazil smerom na východ. Dokonca aj v intenzite inovácie je to práve tam,“ povedal. Pozreli sa preto na dáta hlbšie. „Zistili sme, že práve disciplinovanosť ľudí v tej inovatívnosti je silný prediktor toho, že inovácia vznikne.“ Hovorí, že v lifestylových časopisoch vídame, že inovácie vznikajú v krčme alebo kdesi na lúke, no tak to nie je. „Podstata inovácií, ktoré dnes reálne menia svet, sú v disciplinovanom procese, ktorý je predikovateľný. Na to sú ľudia vytrénovaní a toto je lekcia, ktorú si dnes berú západné firmy práve od východných. Oveľa dôraznejšie tzv. inovačnú disciplínu vsádzajú do svojich štruktúr. Pri vzdelávaní ide o rovnaký spôsob, čiže je úzko vymedzená miera zručnosti, ktorú človeka naučia a veľmi vhodne ho zasadia do tzv. agilného prostredia,“ vysvetlil Ján Uriga.
Kornélia Lohyňová z Hotelovej akadémie Mikovíniho v Bratislave upozorňuje, že aj v Singapure už začínajú intenzívne klásť dôraz práve na mäkké zručnosti. Celý prvý stupeň chcú podporovať spoluprácu a nie tvrdú súťaživosť. Chcú, aby deti získali pozitívny vzťah k vzdelávaniu a sebarozvoju. Ázia je typická tým, že rodičia majú strach, aby ich dieťa o niečo neprišlo. Stále viac si však uvedomujú potrebu mäkkých zručností. „To sa ale nevylučuje. Môžem mať predsa vysoké požiadavky na znalosti, vedomosti a rozvíjať všetky možné kompetencie formou, ako učím. A to je podstatné,“ dodáva. Dnes sú obrovské možnosti, ako tieto kompetencie môžeme rozvíjať aj prostredníctvom medzinárodných projektov, dodala.
Nemožno teda hovoriť o tom, že jeden prístup je správny, odborníci sa zhodujú, že každý z nich má v sebe niečo, čím sa môžeme inšpirovať a využiť aj v našom vzdelávacom systéme.
Veci by sa nemali meniť intuitívne
Preberať fungujúce vzory z jednotlivých vzdelávacích systémov môže byť lákavé, no skôr, ako by sme si čokoľvek osvojili, mali by sme sa pozerať aj na výskumy, tvrdia analytici z Iniciatívy To dá rozum. Pri zmenách v školstve by sme sa mali riadiť predovšetkým dátami z výskumov v našich školách a nerobiť zmeny intuitívne, upozorňujú. Petra Fridrichová je členkou tímu, ktorý analyzuje rôzne dáta naprieč všetkými úrovňami slovenských škôl, aby mohli vytvoriť relevantné podklady na vznik efektívnej reformy slovenského vzdelávacieho systému. Školy v rámci svojho prístupu vnímajú ako spojené nádoby, nedelia ich na základné či vysoké školy. Momentálne robia rozsiahly výskum od materských až po vysoké školy. „Chceme, aby sa deti tešili do školy a mladí ľudia mali dôvod zostávať na Slovensku,“ hovorí s nádejou Fridrichová o cieľoch ich práce.
Medzi dátami, ktoré na školách výskumníci získali, bolo aj to, čo považujú riaditelia stredných škôl za najdôležitejšiu oblasť rozvoja ich žiakov, a teda venujú jej pozornosť. Na vrchole rebríčka boli vedomosti v rôznych vzdelávacích oblastiach, nasledovala čitateľská a finančná gramotnosť. Štvrtú priečku obsadili prezentačné zručnosti a piatu schopnosť riešiť problémy. Na opačnom konci rebríčka, teda tie čo považovali riaditelia za najmenej dôležité, boli zručnosti ako schopnosť organizovať si vlastný pracovný čas, analytické myslenie, zvládanie záťažových situácií, matematicko-logické či kritické myslenie. Dôležitú oblasť podnikavosti a iniciatívnosti označilo za významnú len 22 percent riaditeľov, upozornila Fridrichová.
K tejto téme sa vyjadrili aj stredoškoláci. Ako najdôležitejšie oblasti videli úroveň vedomostí v rôznych vzdelávacích oblastiach, za ňou nasledovali schopnosť komunikovať v cudzom jazyku, prezentačné zručnosti, ústny jazykový prejav, schopnosť diskutovať a obhajovať svoje názory, matematicko-logické myslenie a schopnosť riešiť problémy. Finančnú ani čitateľská gramotnosť neuviedli, hoci im riaditelia pripísali vysokú váhu.
Na záver poskytli dáta aj zamestnávatelia, akí absolventi do firiem prichádzajú. Podľa Petry Fridrichovej uvádzajú, že absolventi prichádzajú do zamestnania najmenej pripravení v písomnom prejave, nevedia svoje myšlienky komunikovať ani slovne a obhajovať svoje názory. Nevedia pristupovať eticky a uvádzať zdroje, ktoré používajú od iných autorov. „Otázne teda je, či sa vízia, akú riaditelia škôl majú, naozaj pretavuje aj do realizácie v školách,“ zamýšľa sa Fridrichová. Ako dôležité zistenie tiež uviedla, že školy pri tvorbe obsahu svojho vzdelávacieho programu nezvyknú spolupracovať s firmami.
Ako pomôcť školám?
Rečníci konferencie sa zhodli, že pozornosť je potrebné upriamiť na intenzívnu spoluprácu škôl s firmami a učenie mäkkých zručností. „Ak chceme zvládnuť výzvy, ktoré nás čakajú, vzdelávacie úsilie by sa malo orientovať na rozvoj zručností, ktoré mladým ľuďom umožnia prechádzať do nových povolaní, keď vzniknú,“ hovorí Ján Solík zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska. Riešením je podľa neho podpora podnikavosti. „Úzke chápanie podnikateľského vzdelávania sa zameriava na zručnosti potrebné pre zakladanie nových firiem, zatiaľ čo širšie chápanie podpory podnikavosti znamená rozvoj takých kompetencií, akými sú tvorivosť, schopnosť vidieť príležitosti, prevziať iniciatívu, realizovať svoje nápady, prevziať zodpovednosť či riešiť problémy“, hovorí Solík. To potvrdzuje aj Kornélia Lohyňová. „Podnikavosť sa nesprávne spája úzko iba s biznisom, biznis plánom. V skutočnosti ide o 15 kompetencií, ktoré sa dajú rozvíjať už od materských škôl. Podnikavosť znamená, že dokážeme hľadať nápady a za pomoci zdrojov ich premieňať na skutočnosť. Uvádzať ich do praxe a vytvárať hodnoty,“ približuje K. Lohyňová.
„Aby sme učiteľom uľahčili výučbu týchto zručností, pripravujeme akúsi kuchársku knihu na rozvoj podnikavosti“, dodáva Solík, ktorý je spolu s K. Lohyňovou a ďalšími v tíme, ktorý pripravuje metodiku zameranú na rozvoj 15 kľúčových kompetencií v oblasti podnikavosti.
Ondřej Bárta z FranklinCovey poukázal na reformu vzdelávania vo Fínsku a upozornil, že vo veľkej miere sa ňou nieslo slovo dôvera. To je podľa neho šanca pre každú školu aj u nás. Niesla sa zhora dole do všetkých úrovní škôl. Dôvera podporuje dve veci – rozvoj kompetencií a rozvoj charakteru. Ak sa dôvera pestuje, pomáha nám v rodičovskej komunite i vo vnútri školy. „Uvoľňuje sa tak potenciál, ktorý dáva priestor rozvíjať zručnosti, ktoré bude raz trh potrebovať,“ hovorí. Systém v severských krajinách funguje na dôvere a to vidí ako prostriedok zmeny aj u nás. „Dôvera zrýchľuje riešenia. Ak vložíme dôveru, odpadá nám kontrola a zároveň tak delegujeme zodpovednosť. Je to nástroj, ktorý môžeme začať tu a teraz uplatňovať.“
Kľúč k tomu, aby vzdelávanie deti bavilo a malo zmysel, je podľa Ondřej Kania z JK Education v tom, že v škole dostanú študenti maximálnu podporu, aby objavili svoj talent a naplnili svoj potenciál. Kania je zriaďovateľom 3 škôl v Čechách a od septembra otvára jednu i v Bratislave. V Prahe majú v ich školách 110 študentov a paralelne otvárajú v trimestri 45 predmetov. Každý si môže vybrať 5 predmetov, ktoré ho zaujmú. Študenti si tak môžu vyskúšať mnoho vecí z rôznych oblastí. Následne, ak objavia svoju vášeň alebo talent, môžu si vybrať ďalšie predmety, ktoré s tým súvisia. „Som presvedčený, že najdôležitejšia je v školách vnútorná motivácia študentov. V okamihu, ak to deti baví, tak väčšina študentov je nahnevaná, ak je sobota a nejdú do školy,“ hovorí o skúsenostiach Kania.
Petra Fridrichová si myslí, že meniť školy môžu napomôcť aj rodičia. Hovorí však, že základné školy sú veľmi uzavreté a nechcú si do škôl nikoho púšťať. „Jedna z ciest je otvoriť školu rodičom, začať s nimi otvorene komunikovať a byť s nimi partnerom. Nemať ich ako nepriateľa. To pomáha a vidieť to na školách, ktoré majú komunitný charakter. Berú rodičov ako súčasť formovania osobnosti dieťaťa. V tej chvíli sú aj rodičia otvorenejší, viac prijímajú názory učiteľov, poradcov alebo školských psychológov, kde by sa mala kariérna dráha dieťaťa uberať.“
Spíkri konferencie sa zhodli, že za najväčšou výzvou dneška je naučiť deti vzdelávať sa a byť vnútorne motivovaný. „Ak je vhodná forma výuky, ich motivácia učiť sa je silná,“ dodáva Kornélia Lohyňová. Odporúča, že vždy by sme sa mali sústrediť najprv na emocionálne učenie a až potom na vedomosti. „Na školách sa dnes sústreďujeme len na vrchol ľadovca, čo je 10 percent. Meriame vedomosti, lebo podľa toho nás všetci hodnotia,“ myslí si Lohyňová. Zvyšných 90 percent je ale podľa nej rozhodujúcich, prečo náš vrchol ľadovca nie je dnes lepší.
Ďalšie diskusné panely nájdete na Facebookovej stránke Združenia podnikateľov Slovenska.
