Keď VERONIKA FODOROVÁ počas vysokoškolského štúdia sochárstva na VŠVU v Bratislave čakala svoje druhé dieťa, do cesty jej osud privial myšlienku, aby sa začala venovať hračkám. Veronikina sestra žila v Nemecku a po svojom návrate domov založila materskú školu s lesnou pedagogikou, ktorú vybavila hračkami z Nemecka a Holandska. Boli to hračky, ktoré sa v tej dobe nedali na Slovensku kúpiť. Nadšení rodičia škôlkarov si postupne tieto hračky začali cez Fodorovcov objednávať a keď sa to už dialo pravidelne, natískala sa otázka, prečo si nezaložiť hračkárstvo, kde budú iné hračky, na aké sú ľudia bežne zvyknutí. A tak sa pred 9 rokmi zrodila značka Vnímavé hračky. Manažment a financie si vzal do rúk Veronikin manžel, ona riešila estetickú stránku projektu – výber hračiek. Dnes sa už ich úspešný hračkársky príbeh píše pod novou značkou TOYETO a Veronika dodáva, že ešte silnejšou a lepšou.
S Veronikou Fodorovou sme sa rozprávali, ako funguje svet hračiek, aké sú dnes trendy v ich výrobe, ako ich deťom vyberať a prečo sa zamýšľať nad tým, čo je za ich cenou.
Blížia sa Vianoce a veľa dospelákov si dnes láme hlavu v hračkárstvach, čím deťom urobiť pod stromčekom radosť. Čo by ste im poradili?
Aby sa zastavili a nevkladali hračky bezhlavo do nákupného košíka. Zabudnime už konečne na koncept, že veľa hračiek znamená pre dieťa veľa lásky. To je zlozvyk, ktorý sa za posledné roky rozvinul do obludných rozmerov a neťažia z toho deti, ale obchodníci.
Takže radšej menej hračiek?
Jednoznačne. Žiadne dieťa nepotrebuje dostať 50 hračiek, hlavne že je toho pod stromčekom veľa – od rodičov, od babiek, tiet, priateľov... Radšej nech sa rodina dohodne a kúpia darček spolu. Dieťa nemá šancu absorbovať pod stromčekom naraz viac ako 3 hračky. A nie je to fér ani voči dieťaťu. Ono to nevie posúdiť.
Ale pravdou je, že každý chce urobiť dieťaťu radosť, keď k nemu na Vianoce príde a netrávia ich náhodou spolu v jeden deň.
Viem, že je to náročné povedať svokre, a niekedy aj vlastnej mame, aby nekupovala vnúčaťu kopec nezmyslov, ale mali by to rešpektovať. Rodič je v prvom rade zodpovedný za vývin dieťaťa a on by si mal ustrážiť, čo od koho dostane. Samozrejme, že deti milujú darčeky a prekvapenia, patrí to k tomu, ale s mierou. Ak sa na to pozrieme z nadhľadu, tak si každý dokáže určiť svoje hranice a aj si ich dokáže odôvodniť. Rodičia by mali nahlas hovoriť s blízkymi aj o tom, čo ich deti dostávajú. Ochraňujú tak svoje vlastné deti. Ak im návštevy donesú hocijaké darčeky, tak už s tým nič nemôžu urobiť. Nemôžu to deťom zobrať, to by nebolo fér. Kopy hračiek nie sú zmyslom Vianoc. Nech dieťaťu starí rodičia kúpia radšej jednu zmysluplnú hračku, na ktorej sa dohodnú a dieťa sa bude tešiť rovnako.
Vy už 9 rokov predávate hračky. Nejdete tak trochu proti sebe týmto tvrdením, aby ľudia kupovali menej hračiek?
Nie, toto od začiatku patrí do našej filozofie. Nikdy nebudeme na ľudí tlačiť, aby nakupovali viac a viac, ako to je v bežných obchodoch. Aj preto u nás nikdy nenájdete sériové hračky so zberateľským konceptom, z ktorých potrebujete mať 10 kusov. Takýmto nakupovaním len zahlcujeme planétu odpadom. Nemali by sme učiť deti, že láska sa ukazuje tým, že im niečo donesieme. To je hrozný zlozvyk. Radšej nech má človek 10 minút vedomého kontaktu s dieťaťom. To je preň omnoho viac ako kopec zbytočných vecičiek.
A navyše si nemyslím, že je správne dať dieťaťu všetko. Tak to v živote jednoducho nefunguje. Mali by sme nechať dieťa po niečom túžiť. A nestotožňovať si hlavne so šťastím či nešťastím, či dostane všetko do bodky, čo si prialo.
Takže aj tu platí, že menej je viac?
Jednoznačne. Prostredníctvom TOYETO chceme ľudí učiť, ako sa na hračky pozerať drobnohľadom. Už je všetkého tak veľa, že jednoducho musíme veci selektovať. A platí to aj v hračkách. Skôr, ako niečo kúpime, mali by sme sa zamýšľať, čo je za tým.
Čo môže byť za hračkou?
Každá hračka má svoj príbeh. Už len keď sa pozriete na samotnú cenu. Ľudia sa možno tešia, že niečo kúpili za euro, ale to znamená, že to niekto pravdepodobne vyrobil kdesi v Číne reálne s dieťaťom pod stolom za dva centy. Toto ľudia nevidia, neuvedomujú si, že čo je za tým. Vidíme len lacnú hračku, ale ďalej nerozmýšľame. Sú tam len dve možnosti, keď sa niečo predáva za extrémne nízku cenu – buď ide o produkt v akcii a treba ho dopredať, alebo je to skutočná cena produktu, no tam potom niečo nesedí. A ľudia to napriek tomu kúpia s nadšením. To nie je správne. Už máme naozaj dosť veľa informácií, aby sme toto nepodporovali.
Možno si povedia, že ani oni nemajú peniaze na to, aby sa rozhadzovali.
No ale o to ide. Nemusia dieťaťu kúpiť vždy, keď za ním prídu hračku za euro. Nech mu kúpia jednu kvalitnejšiu hračku na sviatok za 10 eur. Urobia tým ďaleko väčšiu službu jemu i životnému prostrediu. A to nehovorím o tom, koľko nešťastia sa za takouto lacnou hračkou môze skrývať, za akých podmienok to musia ľudia vytvárať, aby sa to k nám dostalo v predajnej cene 1 euro. Na to už ale mnohí ľudia nemyslia.
Vaše hračky sú drahšie ako v bežných hračkárstvach?
Možno sú o niečo drahšie, ale vždy to zodpovedá hodnote materiálu, konceptu alebo dizajnu. Vyberáme si dodávateľské firmy, ktoré majú silné etické zásady a dbajú na kvalitu hračiek. Tiež vyrábajú niektoré svoje hračky v Číne, lebo inak by neprežili, ale v ich továrňach nepracujú ľudia za neľudských podmienok, vyberajú si kvalitné materiály a nad všetkým držia prísny dohľad.
Keď hovoríme o kvalite materiálov. Čo si pod tým presne možno predstaviť?
Sú firmy, ktoré vyrobia plastové hračky, čo vydržia pár návštev pieskoviska a sú pre deti dokonca aj nebezpečné a potom také, čo vydržia celé roky. Môžete ich ponechať mladším súrodencom, podarovať bratrancom či niekomu, kto si to nemôže dovoliť. A to mi dáva zmysel. Plastové hračky by sme nemali nakupovať ako rýchlospotrebný tovar. Radšej kúpiť hodnotovo vyššiu hračku, ale nech dokáže poslúžiť celé roky. Hračky by mali putovať ďalej a nie do koša.
Aké materiály okrem plastov sú ešte IN? Často vídam teraz drevené hračky.
Drevo sa intenzívne vrátilo opäť do módy. Veľa sa tiež využívajú ekologické a rôzne inovatívne materiály. Máme výrobcov, čo vyrábajú hračky napríklad z bambusu, kukurice či cukrového škrobu alebo z recyklovaných plastov. Jeden dodávateľ napr. vyrába hračky z recyklovaných fliaš na mlieko a jeho hračky sú extrémne kvalitné.
Vy ste umelkyňa, vyštudovali ste sochárstvo. Keď vyberáte hračky k vám do hračkárstiev, pozeráte prísnejším okom na ich dizajn?
To je moja srdcová záležitosť. Keď chodíme po veľtrhoch, tak intuitívne chodím a žasnem, čo ma kde osloví. Pre mňa je to veľmi dôležité a pri našich hračkách musí byť estetika zachovaná. Niektoré hračky v bežných hračkárstvach sú pre mňa doslova strašidelné. Takéto niečo u nás v ponuke zákazník nenájde.
Hovorili ste, že vo vašich predaniach nenájdeme strašidelné hračky, ani Barbie či tématické LEGO. Nebudete tým strácať? Deti po nich asi túžia, nie?
Nestotožňujem sa s manipuláciou, akú využívajú tieto značky. Je to jednoducho vedomé zneužívanie detí – masívna reklamná kampaň v televízii či na YouTube zameraná na dieťa, ktoré nie je pripravené jej odolať, vedomé vytváranie produktov s psychológmi, aby vytvárali dojem ďalšej potreby. Deti pod takýmto tlakom nevedia vyhodnotiť, či niečo potrebujú alebo to chcú. Stávajú sa tak často len zberateľmi a dostávajú jasné inštrukcie, ako sa s týmito hračkami hrať. Kreativita býva čoraz väčší problém. My sa sústreďujeme na hračky, ktoré deti dokážu rozvíjať a deti ich príbeh tvoria samy.
Je náročné súperiť s takýmito firmami o toho istého rodiča?
Áno je, lebo my musíme navyše učiť ľudí o poctivých menších značkách v tomto segmente. Nepoznajú ich. Lego či Matel poznajú z televízie. K filmu vytvoria hračky, tašky, peračníky, oblečenie, poháre. Sú všade, kde sa pozriete. Je to obrovský biznis. Tento tlak je náročné ustáť nielen pre deti, ale aj pre rodičov.
Teraz ste zmenili značku z Vnímavé hračky na TOYETO. Mení sa niečo aj vo vašej filozofii?
Nie, z tohto pohľadu sa nič nemení. Kvalita, estetika, dlhotrvácnosť hračiek, vzdelávanie klientov, prinášanie nových trendov to všetko zostáva aj naďalej našou filozofiou. Vstup investora priniesol a ešte prinesie veľa zmien, ale hlavne v dostupnosti našich hračiek a možnosti vzdelávať v tomto smere ľudí.
Čo by ste rodičom na záver poradili pri výbere hračiek?
Aby nechali výber do určitej miery na deťoch. Vnímajte, čo ich zaujíma a netlačte ich do nejakých svojich predstáv. Ak chce chlapček bábiku, tak prečo nie. Veď aj on raz bude možno otcom. Vidí, ako sa ten jeho o neho stará. Aj on sa môže túžiť o niekoho starať. Ak chce dievčatko stavebnice, nechajme ho. Počúvajme, čo ich zaujíma a nesnažme sa im podsúvať kreatívne sady, ak nechcú práve kresliť. Deti si tú kreativitu nájdu v niečom inom. Podporte ich v tom, čo ich zaujíma. Snažte sa deti vnímať pri plnom vedomí a určite vás navedú na tú správnu vec.
V hračkárste TOYETO nájdete veľa zaujímavých vecí, napr. aj takéto kreatívne sady.
