V máji sa opäť začne každoročný boj o miesta v materských školách. V médiách uvidíme dlhé rady rodičov stojacich pred materskými školami, ktorí budú chcieť zapísať do predškolskej prípravy svoje deti. Mnohí budú odmietnutí a budú musieť hľadať iné riešenia. Zvyčajne finančne či logisticky náročné.
S KATARÍNOU VANČÍKOVOU, analytičkou projektu TO DÁ ROZUM, ktorý má za cieľ navrhnúť komplexnú zmenu vzdelávania na Slovensku, sme sa rozprávali o tom, prečo sa tento problém každoročne opakuje, ako je na tom s predškolským vzdelávaním Slovensko v porovnaní s inými krajinami EÚ a čo by tejto situácii mohlo pomôcť.
Už viac ako rok sa venujete príprave zmeny vzdelávacieho systému na Slovensku. Čo sa vám podarilo zatiaľ zrealizovať?
Momentálne sa venujeme analýze stavu slovenského školstva, aby sme dokázali navrhnúť tie najlepšie riešenia. Všetky doterajšie návrhy reforiem nevychádzali z aktuálnych analýz reálnych problémov školskej praxe, ktoré sú podľa nás nevyhnutné. Viedli sme preto viac ako 550 rozhovorov so zástupcami najdôležitejších aktérov v školstve a teraz nás čaká zber a analyzovanie tisícov dotazníkov od učiteľov, riaditeľov a odborných zamestnancov materských, základných a stredných škôl a tiež online dotazníkov od študentov a učiteľov vysokých škôl a slovenských študentov a vedcov v zahraničí. Budú nás čakať ešte cesty do zahraničia, kde podobne ako na Slovensku budeme hľadať príklady dobrej praxe a inšpirácie a analyzovať, či niečo z toho je reálne aplikovateľné aj v našom prostredí.
Detailne ste sa v tomto období venovali aj skúmaniu materských škôl. Ako sme teda na tom s predškolským vzdelávaním?
Slovensko je momentálne na predposlednom mieste v rámci Európskej únie, čo sa týka množstva zaškolených detí, teda množstva detí, ktoré navštevujú programy predškolského vzdelávania od 4 rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Európska komisia (EK) stanovila ambiciózny cieľ a motivuje členské krajiny, aby do roku 2020 zapojili do predškolského vzdelávania 95 percent detí v tomto veku. Dáta EK z roku 2015 hovoria, že zaškolenosť sa u nás pohybuje na úrovni približne 78 percent, čo je zásadný rozdiel. My sme si urobili aj svoju vlastnú sondu a pozreli sme sa na rok 2017. Podľa našich výpočtov bolo v škôlkach len 77 percent populácie detí vo veku 3 - 5 rokov
Prečo je ten podiel detí v materských školách taký nízky v porovnaní s inými krajinami? Môže za to len nedostatok škôlok?
Nedostatočné kapacity miest v materských školách sú reálnym problémom. Na Slovensku sme reagovali na pokles narodených detí rušením škôlok, no nedokázali sme flexibilne reagovať na postupný populačný rast, ktorý začal v roku 2006. Je teda logické, že do škôlok sa nedostanú všetky deti, ktorých rodičia prejavili záujem. Ale je tu ešte skupina detí, ktoré škôlky nenavštevuje, pretože sa ich rodičia ani nepokúsili podať si prihlášku. Často sú to deti so sociálnym či zdravotným znevýhodnením, ktoré nedokážu v bitke o miesto obstáť.
Koľko detí nebolo prijatých do materských škôl na Slovensku v minulom roku?
Ak sa pozrieme na údaje od roku 2006 – 2016, tak za toto obdobie stúpol počet nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy 12-násobne. V školskom roku 2017/2018 bolo zamietnutých viac ako 12 tisíc prihlášok. To je jasný dôkaz, že dopyt je vyšší ako ponuka. Mnohí rodičia, ktorí majú záujem dať deti do škôlky, zostanú stáť za jej bránami. Hoci rodičia majú možnosť zapísať dieťa aj do viacerých materských škôl a tento údaj nevypovedá o presnom čísle neumiestnených detí, ukazuje, že počet rodín, ktoré musia hľadať alternatívy, je veľmi vysoký.
Ako to vyzerá naprieč Slovenskom? Kde sú na tom s kapacitami v materských školách najhoršie?
Najlepšie je na tom Trenčín, kde je 89 percent detí v materských školách a podľa našich odhadov sú kapacity miest postačujúce. V niektorých regiónoch je však situácia kritická. Najhoršie je na tom Košický a Prešovský kraj. V Košickom kraji navštevuje škôlku len 60 percent 3 - 5 ročných detí. To je šialený údaj. V Prešovskom kraji 67 percent a Banskobystrickom kraji 75 percent. V regiónoch východného Slovenska je deficit miest najväčší.
Je to zlý signál, že máme tak málo detí v škôlkach?
V 21. storočí máme obrovské množstvo dát, ktoré hovoria jasnou rečou – intervencia v ranom detstve je veľmi dôležitá. Odborníci tvrdia, že v tomto období sa z hľadiska vývinu dieťaťa strašne veľa deje a nemali by sme nič zmeškať. Včasná intervencia má presahy do ďalšieho života dieťaťa čo sa týka jeho úspešnosti v škole, jeho schopnosti úspešne prechádzať vzdelávacím systémom a získať kvalifikáciu.
Je slovenské predškolské vzdelávanie podľa vás kvalitné?
Materská škola je zo strany verejnosti často vnímaná ako akási opatrovateľská inštitúcia, kde je o deti postarané, kým sú rodičia v práci. Benefit predškolského vzdelávania je však obrovský. Hovoria to mnohé výskumy nielen z dielne psychológov. Ekonómovia nás zas ubezpečujú, že investovanie do programov ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania sú pre štát vysoko návratné. Predškolské vzdelávanie má u nás dlhú tradíciu a máme veľmi kvalitne spracované kurikulum predprimárneho vzdelávania, čiže v tomto smere sú východiská prajné.
Aké to má dopady, ak dieťa nenavštevovalo materskú školu?
Na to sa jednoznačne odpovedať nedá, lebo veľkú rolu tu zohráva rodina, a teda to, ako je toto prostredie pre dieťa stimulujúce. Ak je rodinné prostredie priaznivé, tak matka, resp. rodina dokáže dieťa dobre pripraviť na školu aj na život. Vo vzťahu k ranej starostlivosti sa dokonca prihováram za zachovanie sociálneho modelu, ktorý umožňuje, aby jeden z rodičov mohol zostať s dieťaťom do 3 rokov doma. Považujem za správne, ak je systém podporný natoľko, že nám tú možnosť dáva.
Mnohí však kritizujú, že hlavne matky zo sociálne znevýhodneného prostredia túto podporu deťom do 3 rokov nedávajú.
Je pravdou, že na Slovensku máme veľa chudobných rómskych rodín, ktoré by potrebovali podporu a pomoc pri vytváraní podporného prostredia pre výchovu svojich detí. Práve kvôli týmto prípadom by sme na Slovensku mali vytvárať systém flexibilných programov ranej starostlivosti, ktorý by podchytil aj takéto rodiny s deťmi. To je problém, ktorý sa u nás dlhodobo nerieši. Takéto deti potom prichádzajú do školy v siedmych rokoch a vstupujú do sveta, ktorému absolútne nerozumejú. Nevedia sa v ňom orientovať, je pre nich neprehľadný a funguje na úplne iných princípoch. Práve v takýchto prípadoch zreteľne vidíme, aké sú negatívne dopady toho, ak dieťa nenavštevovalo materskú školu. Adaptácia na školské prostredie, úroveň čitateľskej, pisateľskej gramotnosti – a v mnohých iných parametroch sú tieto deti veľmi znevýhodnené. Akokoľvek sa môže učiteľ v škole snažiť, nedarí sa mu tieto nedostatky kompenzovať. Stáva sa aj to, že dieťa z takéhoto prostredia chytí do ruky ceruzku prvý krát pri diagnostikovaní školskej spôsobilosti. A nevie, čo s ňou má robiť. Pre nás sú to nepochopiteľné veci. Avšak deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sú vlastne už na začiatku svojho života diskvalifikované z akéhokoľvek úspechu v živote.
Najväčší podiel na tom, ktoré deti nenavštevujú materské školy, tvoria rómske deti?
Je to pravdepodobné. Staršie dáta Svetovej banky hovoria, že napr. v roku 2011 bolo na Slovensku zapojených do predškolského vzdelávania len 18 percent rómskych detí. Novšie zistenia Agentúry EU pre základné práva hovoria o 36-percentnej zaškolenosti. Deti, ktoré nenavštevujú materské školy, sú ale z rôznych skupín. Rómske deti, ktorých rodičia sa neuchádzali o umiestnenie svojho dieťaťa v MŠ, ale aj také, ktorých rodičia deti do škôlky zapísali, ale neboli prijaté. Neprijaté sú ale často aj deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré čelia riziku, že nedostanú miesto v materskej škole.
Rómske deti sú teda dôvod, prečo zaškolenosť detí tak extrémne nízka napr. na východe?
Označiť ich ako dôvod slabej zaškolenosti asi nie je korektné. Faktom však je, že nízky podiel detí v škôlkach je najmä v okresoch s vysokou koncentráciou Rómov. V okrese Košice a okolie je zaškolenosť len 38 percent, čo je strašne nízke číslo.
Aké majú dôvody, prečo rómske deti nie sú v materských školách?
Vždy sa obávam vynášať nad tým nejaké súdy, lebo sa to potom veľmi zjednodušuje. Verejnosť sa domnieva, že rómski rodičia vôbec nemajú záujem o predškolské vzdelávanie. Existujú však kvalitatívne dáta, ktoré hovoria, že oni by aj záujem mali, ale vstupuje im do toho veľa prekážok. Existuje napríklad mapa, ktorá ukazuje, ako sú vzdialené materské školy od rómskych osád. Rómska matka potrebuje prejsť s dieťaťom do škôlky priemerne 6 km. Určite poznáte obrazy z médií ako sa presúvajú pešo po rušných cestách a stávajú sa rôzne nešťastia. Druhá vec je finančná nedostupnosť. To je téma, čo ľudia neradi počúvajú, lebo si hovoria, že Rómovia majú aj podporu v hmotnej núdzi. Mnohí však nie sú schopní vydokladovať všetko, aby ju získali alebo sa im narodí ďalšie dieťa, začnú poberať rodičovský príspevok a prídu o ňu. Bežná rómska rodina, ktorá nie je v hmotnej núdzi má náklady na jedno dieťa vo veku 3 - 5 rokov približne 50 eur. A to si nemôže dovoliť. A navyše je tam mnoho skrytých poplatkov za mimoškolské aktivity, akcie.
A čo takí rodičia, čo naozaj nemajú vôbec záujem?
Tam je problém, že sa s týmito rodičmi nepracuje a nevedia o benefitoch predškolského vzdelávania. Mnohí napríklad ani nevedia, že na zápis treba ísť v máji, aby mohli v septembri nastúpiť. A keď sa pozrieme na tú bitku o každé jedno miesto v materských školách, tak ich šance sú potom neporovnateľne menšie.
Sú v nevýhode aj zdravotne znevýhodnené deti?
Podľa našich výpočtov až 40 percent takýchto detí v súčasnosti nenavštevuje materskú školu. Nie sú umiestnené z viacerých dôvodov. Bitka o každé jedno miesto spôsobuje to, že riaditelia škôl využívajú možnosť neprijať takéto deti. Legislatíva totiž hovorí, že v prípade, že nemá vytvorené podmienky, môže rozhodnúť o neprijatí dieťaťa so špecifickými potrebami. Riaditelia a riaditeľky sa pochopiteľne snažia vyhovieť čo najväčšiemu počtu detí. Ak majú len zdravé deti, tak môžu mať na triedu až 25 detí. Ak príjmu dieťa, čo má zdravotné znevýhodnenie, počet detí v triede by mal byť nižší. Sú však aj takí, ktorí navzdory všetkým problémom otvoria brány škôlky aj pre zdravotne znevýhodnené deti.
Ako sa dá zvyšovať počet detí v materských školách, aby sme naplnili, čo nám EÚ odporúča?
Sú na to rôzne prístupy. Môže to byť schválenie povinnej školskej dochádzky od istého veku alebo garantovanie miest v materskej škole.
Čo to znamená?
Je to zabezpečenie právneho nároku na miesto v materskej škole pre každé dieťa od istého veku. Ale môže ísť aj o kombináciu týchto dvoch prístupov.
Ako to vyzerá v iných krajinách EÚ?
V rámci celej EÚ sú len 4 krajiny, ktoré nemajú zavedenú ani povinnú predškolskú dochádzku, ani neexistuje právny nárok na miesto v materskej škole. Je to Slovensko, Rumunsko, Taliansko a Írsko. Treba však doplniť, že v prípade Talianska a Írska sa zaškolenosť pohybuje dlhodobo nad 90 percent. Netlačí ich to, lebo sú na tom celkom dobre.
U nás sa uvažovalo najmä o povinnom predškolskom vzdelávaní od 5 rokov.
Áno, momentálne je to tak. Na Slovensku ale máme takú módu, že v legislatíve sa rýchlo niečo schváli, ale prax na to nie je pripravená. Nedokáže zareagovať na požiadavky zákona.
My sme si práve v tejto súvislosti spravili hypotetickú analýzu, čo by sa stalo, ak by od budúceho septembra vstúpil do platnosti zákon, ktorý by ukladal povinnosť 5-ročným deťom a starším vstúpiť do vzdelávania. Zisťovali sme, či by pri súčasných kapacitách neboli ohrozené mladšie deti. Dospeli sme k zaujímavému výsledku. Podľa našich odhadov by za bránami materských škôl mohlo zostať okolo 20 percent 3 - 4-ročných detí, keďže miesto v škôlkách by muselo prioritne patriť všetkým deťom od 5 rokov.
V tých problémových regiónoch by sa to muselo výrazne prejaviť.
Áno, s nedostatkom miest v škôlkach by bojoval najmä východ Slovenska. Ale zasiahlo by to aj Bratislavský kraj, kde už teraz dopyt prevyšuje ponuku. Sú to zámery, ktoré vyznievajú veľmi pozitívne. Ale problém je, že prax na to tak rýchlo nedokáže reagovať.
Akú postupnosť by to teda malo podľa vás mať?
Najprv by sme mali začať garanciou miest. Schváliť legislatívu, ktorá by zabezpečila právny nárok miesta v materskej škole. Tým by sa zvýšil tlak nie na rodičov a deti, ale na štát. Štát by musel reagovať a vytvoriť na to podmienky. Potom by sme mohli uvažovať aj o prijatí povinného vzdelávania a baviť sa o tom, od akej vekovej hranice.
Stále to však vedie k vybudovaniu nových kapacít škôlok, čo trvá roky a stojí nemálo financií. A keď začne krivka pôrodnosti opäť klesať? Dá sa uspokojeniu dopytu pomôcť aj flexibilnejšie?
Určite nie je rozumné vrhnúť sa do masívnej výstavby škôlok a čeliť riziku, že o pár rokov budú prázdne. Koncept ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania ako ho poznáme v zahraničí počíta s rôznymi formami predškolského vzdelávania. Nemali by sme sa vzdať toho, čo je u nás dobré, mali by sme naďalej rozvíjať systém materských škôl, no zároveň by sme sa mali otvoriť aj iným alternatívam. Stačí sa pozrieť do susedných Čiech, kde fungujú detské skupiny, lesné škôlky a iné programy, ktoré majú svoje miesto v legislatíve. Toto je cesta, ktorá môže pomôcť riešiť aj zložitú otázku nepripravenosti rómskych detí v marginalizovaných komunitách na školu. Štát by mal, samozrejme, určiť kritériá, ktoré budú garanciou kvality. Ak nevieme dostatočne rýchlo budovať kapacity, mali by sme si rozšíriť zorné pole.
Katarína Vančíková vedie Katedru elementárnej a predškolskej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa príprave učiteliek a učiteľov predprimárneho a primárneho vzdelávania, otázkam sociológie výchovy, multikultúrnej výchovy, kompenzačnej edukácie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Jej výskumné a publikačné aktivity sú zamerané na rovnosť šancí vo vzdelávaní a koncept inkluzívneho vzdelávania. Podieľala sa na riešení štátnej objednávky „Zvyšovanie úrovne socializácie rómskej komunity prostredníctvom systému vzdelávania sociálnych a misijných pracovníkov a asistentov učiteľa. Koordinovala projekt IS EQUAL, zameraný na zlepšenie prístupu ohrozených skupín obyvateľstva k vzdelávaniu. Bola členkou expertného tímu v rámci národného Projektu inkluzívneho vzdelávania PRINED. Je spoluautorkou Správy o inklúzii Rómov vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve v Slovenskej republike RECI +.Pracuje na projekte MESA 10 To dá rozum ako analytička pre oblasť priestupnosti vzdelávania.
