Články: Pre študentov
O projekte


 

Neohlásené písomky – aký je ich zmysel a mali by ich učitelia používať?

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Bigstock
Neohlásené písomky odmietajú odborníci i žiaci. Mnohí učitelia ich tak negatívne nevidia. / Foto: Bigstock

Aj vy ste počas svojich školských čias každý deň tŕpli, či učiteľka po vstupe do triedy nepovie tú nenávidenú vetu: „Všetko si odložte zo stola na zem, nechajte si na ňom iba pero. Lucka, rozdaj všetkým čisté papiere.“ ? Neohlásené písomky väčšinou neveštili nič dobré.


Neohlásené písomky sa využívajú aj dnes. Vedú sa o nich dlhé debaty, či sú pre štúdium detí naozaj prínosné a či v skutočnosti nepáchajú viac škody ako úžitku. Psychológovia tvrdia, že by v škole nemali mať svoje miesto, učitelia v nich však vidia možnosť, ako si ľahko za pár minút overiť vedomosti detí.

 

Vedieť všetko na každú hodinu?

Učitelia „prepadávacie písomky“ vo väčšine prípadov využívali na to, aby zistili, či sa žiaci zodpovedne pripravujú na každú ich hodinu a vyselektovali, kto svoje štúdium neberie až tak vážne. Prípadná pätorka ich mala donútiť svoje neuvážené návyky rýchlo prehodnotiť a v škole zabrať. Odborníci dnes takúto motiváciu skúšania spochybňujú a odmietajú, že by deti mali byť 100 percentne pripravené na každú hodinu.

Jozef Miškolci, analytik MESA10 v projekte To dá rozum, ktorý sa špecializuje na prípravu učiteľov, je presvedčený, že prepadové písomky by učitelia v školách používať nemali. Myslí si, že, „cieľom vzdelávania nemá byť neustále memorovanie si vedomostí a každodenné pripravovanie sa do školy.“ Upozorňuje, že vo svete existujú vzdelávacie systémy, v ktorých deti na úrovni základnej školy nemajú žiadne domáce úlohy a ani sa od nich neočakáva, že sa budú doma učiť, resp. že domáca príprava je nevyhnutná požiadavka na úspešný vyučovací proces v škole. „Je to neprimeraná či dokonca nereálna požiadavka aj z hľadiska psycho-hygieny a psychickej rovnováhy, aby sa deti učili na každý predmet každý deň. Učiť by sa mali primárne v škole. Cieľom vzdelávania (minimálne na úrovni základnej školy) by preto mal byť rozvoj vedomostí a zručností priamo na výučbe, nie terorizovať deti počas hodiny, či sa niečo doma skutočne naučili či doučili. Pokiaľ sa kladie prílišný dôraz na domáce učenie sa, dochádza tým aj k znevýhodňovaniu detí, ktoré doma nemajú vhodné podmienky na učenie sa,“ vysvetľuje.

Gabriela Herényiová, psychologička a vysokoškolská pedagogička, ktorá vyučuje školskú psychológiu, si tiež myslí, že hoci je pravidelná príprava žiakov dôležitá, je nereálne, aby sa deti denne pripravovali na každú hodinu. „Považujem to za zbytočné stresovanie detí. Pravidelné opakovanie podstatných častí z daného predmetu je dôležité, ale písomky, ako aj ich obsah, by mali byť ohlásené vopred. A určite by sme takýmto spôsobom nemali stresovať deti s obsahom, ktorý nie je podstatný, inak je písomka demotivujúca a nemá zmysel. Každé skúšanie musí byť zmysluplné a malo by upevňovať podstatné časti učiva, ktoré môže žiak potrebovať v budúcnosti. Denná príprava na všetky predmety na základných ako aj stredných školách je skôr zbožným prianím učiteľov ako realitou,“ dodáva Herényiová.

 

Pätorky za pár minút

Neohlásenými písomkami si neraz žiaci zbierajú známky, s ktorými sa musia pasovať po celý polrok. Ak je však z rôznych dôvodov nereálne , aby sa žiaci pripravovali rovnako intenzívne na každý predmet každý deň, o čom potom výsledok z takéhoto testu vypovedá?

Gabriela Heréniová si myslí, že testovanie, na ktoré sa žiaci vopred naplno nepripravili, nie je efektívne. Každé skúšanie by malo mať efekt pre žiaka i učiteľa. „Vždy pred písomkou by mali žiaci vedieť cieľ a obsah písomky, aby sa dokázali pripraviť a využiť svoje vedomosti v praxi. Písomky, ktoré sú len na to, aby učiteľ získal zlé známky, sú obrazom jeho neschopnosti a nie vedomostí žiakov. Nachytať žiaka nie je umenie, ale motivovať ho k učeniu, to umenie je.“ Ak žiaci získajú pätorky z testu, na ktorý sa pripravovali, je to obraz pre učiteľa, že buď žiaci nerozumejú alebo nevedia pochopiť učivo, ktoré so žiakmi preberá. A s tým už dokáže ďalej pracovať.

Aj Dávid Králik, garant rozvojového programu organizácie LEAF pre učiteľov IRPU, hovorí, že ak ide o neohlásené prepadovky, ktoré sú známkované, vníma to ako „pristihovanie žiakov pri chybách a nevedomosti.“ Považuje za nešťastné, ak takúto formu učitelia používajú so zámerom „motivovať“ žiakov učiť sa.

Neohlásené známkované testovanie vedie k zbytočnému zvyšovaniu stresu v škole a odporu k danému predmetu i učeniu vôbec. Deti tak podľa Jozefa Miškolciho cítia neustály stres, boja sa chodiť do školy a necítia sa v nej dobre. Dodáva, že existuje mnoho výskumov, ktoré potvrdzujú, že človek v strese sa málo naučí. Inými slovami, takáto prax priamo odporuje hlavnému poslaniu školy. Navyše upozorňuje, že prepadové písomky a skúšanie pred tabuľou môžu mať aj jeden dlhodobý negatívny dopad na deti. „Pokiaľ by boli deti vždy jasne predom upozornené na akékoľvek písomné testovanie či hodnotenie, mohli by sa na to psychicky i vedomostne dostatočne pripraviť. Je však neadekvátna požiadavka, aby sa pripravovali na každý deň na každý predmet a preto si začínajú vytvárať rôzne únikové a podvádzacie stratégie ako prežiť, čím sa narúša ich etický vývin. Aby prežili neprimeraný a nereálny nátlak, naučia sa odpisovať a podvádzať a prijímať to ako niečo akceptovateľné. Osobne mám obavu, že aj týmto zasievame v deťoch semienko pre ich neskoršie korupčné správanie v dospelosti.“

 

Získavajme feedback zmysluplne

Krátke pravidelné testy, ktoré učitelia vopred ohlásia, im môžu dávať cenný feedback, ako s triedou pracujú a či učivo vysvetlili dostatočne. Väčšina odborníkov sa však zhoduje v tom, že ohlásiť písomku vopred, je ideálne riešenie. Taká písomka poskytne učiteľovi reálny obraz, ako na tom jeho žiaci sú a tí budú považovať jednanie s nimi za férové. Len ak s deťmi jednáme predvídateľne a pristupujeme k nim férovo, budú motivované k lepším výkonom.

Mentor Dávid Králik si dokonca myslí, že by si žiaci mali opravovať testy sami, hľadať, v ktorých častiach uspeli a kde naopak nie. Následne by mali dostať príležitosť porozumieť, ako nabudúce uspieť lepšie. Známkovanie testov (ohlásených i neohlásených), ktoré by žiaci takto kvalitatívne spracovali, považuje za zbytočné.

Gabriela Herényiová v tejto súvislosti tiež upozorňuje, že by sme nemali zabúdať aj na deti, ktoré majú s písomným prejavom problém a dať im priestor na ústne odpovede.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.