Podľa prieskumu investujú firmy na Slovensku v záujme pomoci druhým najviac do vzdelávania

Už po druhýkrát analyzovala Nadácia Pontis, kam prúdia filantropické investície firiem na Slovensku. Vzdelávanie sa stalo pre väčšinu firiem prioritou.
Už po druhýkrát analyzovala Nadácia Pontis, kam prúdia filantropické investície firiem na Slovensku. Vzdelávanie sa stalo pre väčšinu firiem prioritou. / Foto: Bigstock

Nadácia Pontis spravuje peniaze viacerých nadačných fondov veľkých spoločností podnikajúcich na území Slovenska. Už po druhýkrát analyzovala, kam prúdia filantropické investície firiem. Do čoho najviac investujú v snahe o zlepšovanie krajiny veľkí hráči na trhu?

 

Nadácia Pontis skúmala investície 47 firiem, ktoré v roku 2015 investovali najvyššie dary resp. asignovali najvyšší podiel peňazí. Celková suma skúmaných prerozdelených peňazí predstavovala takmer 14 mil. eur. Podľa odhadu teda zmapovala približne 40 % firemných zdrojov. Do objemu bola zarátaná finančná aj nefinančná podpora. Vo financiách sú zahrnuté priame dary firiem aj asignácia dane. Pod nefinančnou podporou sa myslí hodnota nových alebo odpísaných vecných darov, ako aj náklady na dobrovoľníctvo a pro bono čas zamestnancov v pracovnej dobe.

Takýto prieskum Nadácia Pontis realizovala už druhýkrát. V roku 2012 zmapovala podobný objem peňazí, líšila sa však metóda zberu dát – získavali sa iba osobným dopytovaním.


Vzdelávanie firmy trápi najviac

Vzhľadom na to, že si všetky firmy uvedomujú potrebu kvalitných zamestnancov, a teda absolventov slovenských škôl, kvalitné školstvo má pre nich vysokú hodnotu. Reforma slovenského školstva je už dlhodobo v prípravnej fáze, a tak sa aj firmy rozhodli priložiť ruku k dielu a v rámci svojich filantropických investícií určili mnohé z nich vzdelávanie za svoju prioritu. Potvrdila to aj nedávna analýza Nadácie Pontis, ktorá ukázala, že najviac podporovanou oblasťou je výchova a vzdelávanie (22,11 %).

"Firmy chcú investovať do vzdelávania, pretože vnímajú alarmujúce signály, a aj tvrdé dáta týkajúce sa chýbajúcich kvalitných absolventov. A to naprieč všetkými odvetviami – či je to IT, retail alebo profesie, ktoré si vyžadujú technické vzdelanie," objasnil Norbert Maur, projektový manažér Nadácie Pontis.

Ukázalo sa, že najviac financií smeruje do regionálneho školstva (48,35 %) a do neformálneho vzdelávania detí a mládeže (32,69 %), najmenej do vedy a výskumu (1,3 %). „Až 59 % darov klasifikujeme ako kompenzačný typ podpory. Takáto podpora neodstraňuje problémy vzdelávacieho systému ako celku, ale kompenzuje nedostatky konkrétnym jednotlivcom a inštitúciám,“ vysvetľuje Norbert Maur. 21 % patrí do rozvojového typu podpory. Takáto podpora sa orientuje na rozširovanie nadobudnutých vedomostí a know-how. 20 % prostriedkov je klasifikovaných ako transformačný typ podpory a prispieva k systémovej zmene vzdelávania na Slovensku.

 

 

Zdroj: Nadácia Pontis

 

Investície, ktoré majú najväčší zmysel

Transformačný typ podpory je určitým strategickým typom podpory. Rozumieme pod ním systémovú podporu v oblasti vzdelávania. Jednotlivcov a inštitúcie chápe nielen ako poskytovateľov vzdelávacích služieb, ale aj ako možných aktérov pri nastavovaní pravidiel a iniciovaní systémových zmien. Konkrétnym príkladom je program Nadácie Pontis – Generácia 3.0. Jeho cieľom je aj v súčinnosti s Ministerstvom školstva šíriť pokrokové vzdelávacie prístupy do čo najviac škôl," doplnil Norbert Maur.

Hoci zatiaľ predstavuje v rámci podpory firiem v oblasti vzdelávania len 20 %, Nadácia Pontis má záujem tento typ investícií každoročne zvyšovať. Nadácia Pontis vyvíja aktivity, aby bol transformačný typ podpory výrazne vyšší, a to najmä vďaka programu Generácia 3.0, ktorý sa snaží o šírenie pokrokových vzdelávacích prístupov do čo najviac škôl na Slovensku. Kompenzačnými a rozvojovými aktivitami síce firmy získajú viac ľudí na trh práce, ale z dlhodobého hľadiska je tento model neudržateľný. Napríklad aj preto, že kvôli alarmujúcim signálom vo vzdelávaní, ako sú nízka úspešnosť slovenských žiakov v medzinárodných meraniach, nízky inovačný potenciál našej krajiny a pod., by museli firmy investovať do kompenzovania všetkých nedostatkov stále viac peňazí," priblížil Norbert Maur.

„Pokladáme za nevyhnutné vytvoriť platformu, ktorá vyhľadá projekty formujúce zručnosti pre 21. storočie, a následne ich finančne, aj nefinančne podporovať, merať ich dopad a úspešnosť vzhľadom na investované peniaze, prepájať lídrov vo vzdelávaní, vytvárať priestor pre diskusie, výmenu skúseností a podnety na zmeny vo vzdelávaní, rozširovať projekty s najväčším dopadom a spoločne „zdola“ pomôcť štátu zlepšovať vzdelávanie. Práve za týmto účelom vznikol program Generácia 3.0," uzavrel Norbert Maur.

Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo, Financie v školstve
Zdieľať na facebooku