Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť znamená stať sa hlupákom.
- J.A.Komenský
V súčasnosti sa mnoho ľudí vyhovára na hektickú dobu a rýchle životné tempo. A vraj si kvôli týmto dôvodom nedokážu nájsť čas na čítanie kníh.
Kto z vás už držal sfilmovanú knihu v ruke vie, že filmové verzie knižných titulov nikdy neponúknu taký zážitok, ako príbeh, ktorý sa vám odohrá v hlave . Ľudia, ktorí čítajú knihy vedia, že stodvadsať minút filmu nikdy nie je to isté ako prečítanie konkrétneho diela. Dôvodom, prečo sa filmy tešia tak veľkej obľube je, že divák nemusí robiť nič. Zapne si film, usadí sa a pozerá. Kniha ho však donúti premýšľať a naplno pracuje aj ľudská fantázia pri premietaní si deja v hlave. Čitateľ tak nie je ukrátený o osobitný a jedinečný umelecký zážitok, ktorý si sám vytvorí. Pri filmovom spracovaní iba pasívne prijíma ponúkaný obsah a neraz nie je ani len schopný objektívne daný film ohodnotiť.
Čítanie rozvíja a udržuje zdravý mozog
K čítaniu by ste mali začať viesť deti už v rannom školskom veku, pretože to má na ne veľmi pozitívny vplyv. Obohacujú si slovnú zásobu, spoznávajú pravopis, s minimálnou námahou si osvojujú správnu gramatiku, rozvíjajú fantáziu, kritické myslenie a mnoho iného. Kľúčom k úspechu v škole i kariére je schopnosť vedieť dobre čítať. Čítanie detí s ľahkosťou zaradí túto činnosť aj medzi ich oddychové aktivity a zabezpečí, že deti budú mať ku knihám blízko i keď vyrastú. Nedávna štúdia dokonca dokázala, že duševná aktivita vo forme čítania kníh a písania listov ochráni človeka v starobe pred demenciou.
Niektorí ľudia sa vo svojom voľnom čase vehementne čítaniu kníh bránia. Pritom ide o jednu z najmenej fyzicky náročných činností. Vyžaduje si len dostatok času. A to považuje dnes mnoho ľudí za problém. V dobe keď platí, že čas sú peniaze, ľudia sa neustále vyhovárajú na jeho nedostatok. Akoby čítanie bolo niečo, čo ich nemôže dostatočne obohatiť. Pritom opak je pravdou. Len ho jednoducho nezaradili kedysi dávno medzi svoje priority. Zabúdajú na to, že čítanie patrí medzi jednu z najobohacujúcejších mentálnych činností človeka.
Nedostatok času je alibizmus
Čítať môžete skutočne kedykoľvek a kdekoľvek. Vyhovárať sa na nedostatok času je čistý alibizmus. Skutočným problémom je ľudská pohodlnosť. Sťažujeme sa, že nemáme peniaze, prácu, čas,... ale aby sme urobili nejaké efektívne organizačné zmeny v našom živote, ktoré nám doň môžu priniesť mnohé pozitíva, to sa nám zdá priťažké.
Čítať pritom môžete aj počas bežného pracovného dňa, keď cestujete do práce či do školy. Začať môžete už na zástavke počas čakania a po nastúpení do vlaku, či autobusu plynule pokračovať. Ak ste v pozícií šoféra, využite audio knihy.
Nečakane máte v škole voľnú hodinu alebo dlhší čas medzi prednáškami? Ďalší priestor na otvorenie knihy. Počas života zbytočne a ničnerobením presedíme neuveriteľné množstvo času. Čakanie na úradoch, či u lekára nám odkrojí z dňa desiatky či stovky minút. Za ten čas sa dá prečítať slušný počet strán. Nemusíte v tom čase v telefóne bezcieľne klikať na webové stránky či prezerať statusy priateľov na sociálnych sieťach.
Dajte si za úlohu vybrať si knihu, ktorú ste si už dávno chceli prečítať a vložte si ju do tašky, ktorú nosíte denne so sebou. Uvidíte ako rýchlo sa vám ju podarí „zhltnúť“ aj vďaka takýmto „čakacím chvíľam“.
Začnú Slováci čítať viac?
Nádejam sa, že ľudia sa v našej krajine pomaly začnú vracať ku knihám. Televízie nám k tomu dláždia cestu vďaka (ne)kvalite obsahov, ktoré na svojich obrazovkách dennodenne ponúkajú. Keď som bola v predvianočnom čase v jednom nemenovanom kníhkupectve, bol to najnapratanejší obchod vôbec. Tak som sa napriek predvianočnému nákupnému stresu optimisticky naladila, že určite každý v tejto krajine dostane pod stromček aspoň jednu knihu. A to znamená...
1 prečítaná kniha = 1 premýšľajúci človek
Vždy, keď som brázdila ulice Prahy, premýšľala som, ako je to možné, že ma na zastávkach MHD , v rade v potravinách, v metre,... obklopovali ľudia, čo dychtivo čítali v knihách svoje príbehy. Slovákom tak blízky národ, no v tomto úžasnom zvyku tak vzdialený. Nedávno sa mi dostala do pozornosti infografika, o tom, v ktorých krajinách ľudia najviac čítajú. A vôbec ma neprekvapilo, že Česi sa umiestnili na špičke tohto celosvetového prieskumu. Čítajú takmer 7,5 hodiny týždenne. Slovensko tam bohužiaľ nie je, ale asi by tam bolo zaznamenané žalostne nízke číslo. V niektorých veciach by sme sa predsa len bratmi Čechmi mohli inšpirovať.
Juraj Šlesár z kníhkupectva Martinus hovorí, že čitatelia u nás pribúdajú, no možno za tým okrem nekvality televízií vnímať viac faktorov: „Od neustále sa rozširujúcej ponuky kníh, z ktorých si už môže vybrať naozaj každý, cez postupný nástup elektronických kníh, ktoré oslovujú aj mladších čitateľov, až po fenomén obrovských svetových bestsellerov ako bol Harry Potter, Twilight a najnovšie Fifty Shades of Grey. Každý z nich vždy spôsobí prudký nárast čitateľskej základne, kedy ľudia, ktorí zvyčajne nečítajú, sa dostanú ku knihám na základe odporúčania známych, prípadne pod vplyvom dojmov zo sfilmovanej verzie týchto kníh.“
Čo hovoria prieskumy?
Status knihy ako dôležitého zdroja informácií potvrdzujú všetci, pričom podľa viacerých prieskumov sa atraktivita knihy zvyšuje dosiahnutým stupňom vzdelania, vyšším vekom a typom školy.
V online prieskume agentúry TNS, ktorý sa uskutočnil v roku 2013, tri štvrtiny z 500 opýtaných Slovákov vo veku od 15 – 65 rokov uviedlo, že knihy číta. Celkom pozitívne zistenie.
Po knihe vraj častejšie siahnu ženy (83%) než muži (66%). Viac čítajú vysokoškolskí vzdelaní ľudia (92%) ako ľudia bez maturity (62%). Knihy najčastejšie nakupujeme v kamennom obchode, avšak internetový predaj sa mu začína približovať. Pre viac než 60 percent opýtaných je čítanie relaxom. Ďalším zdrojom informácií je kniha pre 55 percent respondentov.
S atraktivitou slovenksých knižníc je to však už horšie. V ďalšom minuloročnom prieskume realizovanom na vzorke 1739 študentov Čítanie mládeže v Trnavskom samosprávnom kraji sa potvrdilo, že knižnice nespĺňajú úplne predstavy mladých ľudí. Chýbajú im v knižniciach nové knihy, moderné zariadenie a vybavenie a tiež príjemní pracovníci knižnice. Hlavným zdrojom informácií je preto pre mladých internet.
Začnime v živote opäť myslieť
Každá kniha nám ponúka príbeh či zaujímavé informácie. Vďaka tým pár stránkam súvislého textu a myšlienok autora vnesieme do života chvíle, kedy začne náš mozog opäť pracovať intenživínejšie. Tieto okamihy nám môžu priniesť menej povrchnosti, nové myšlienky, pohľady, či nové diskusie medzi nami. Mali by sme sa zamyslieť nad hodnotou hníh, prečo sa z nášho života vytratili alebo v ňom nikdy neboli. Neuvedomujeme si, že aj vďaka technologickému pokroku meníme naše dobré návyky. Nielen vyhľadávame,ale aj spracúvame informácie povrchne. Google mení našu koncetráciu. Tak ako sme boli kedysi schopní za chvíľu prečítať celú knihu, dnes sa necháme rozptýliť po tretej strane. Bojujeme s "poctivým" čítaním. Chceme všetko a hneď. Len zabúdame ísť do hĺbky.
Na internete všetko nenájdeme. Zoberme opäť do rúk kvalitné knihy a začnime nad nimi premýšľať. Mnohé v tejto krajine záleží od toho, že sme schopní premýšľať, že sme schopní KRITICKY MYSLIEŤ. Ak nebudeme naše deti viesť k čítaniu, ak nebudeme my sami čítať, uveríme klamstvám, ktoré sú nám v rôznych formách denodenne predkladané politikmi či marketérmi. Prehlodávajú naše mysle a my sa uspokojujeme s tým, čo sa nám ponúka. Prečo? Z pohodlnosti, ktorá nám prerástla cez hlavu. Na našej krajine vážne cítiť, že ľudia prestali premýšľať. Zmeniť to môžeme len tým, že začneme každý sám od seba...Tak akú knihu ste si vybrali?
Foto: Shutterstock / FB Milujem knihy
