Články: Pre študentov
O projekte


 
Reklama

D. Rušinová: Nechceme hovoriť o deťoch a mladých bez nich, ale s nimi

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Z. Gránska
6
Galéria >
Johanna Salovaara-Dean, Marjaana Manninen, Jana Hainsworth (z prava) / Foto: Z. Gránska

Školy s rešpektom bol názov dnešnej konferencie, ktorú zorganizovala Koalícia pre deti Slovensko (KDS)Nadácia pre deti Slovenska (NDS), aby dostala do popredia záujmy a potreby detí. Celú konferenciu sprevádzalo viac ako 20 detí, ktoré sa samy aktívne vyjadrovali k tomu, aké školy by chceli v budúcnosti mať.

Hlavným cieľom celodennej konferencie s medzinárodnou účasťou bolo priblíženie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko v kontexte medzinárodných trendov a skúseností s aktuálnou reformou kurikula vo Fínsku, ktorú predstavila fínska expertka na vzdelávanie Marjaana Manninen. Spolu s ňou fínske školstvo účastníkom priblížila aj Johanna Salovaara-Dean z Veľvyslanectva Fínskej republiky. Medzi pozvanými hosťami bola tiež Jana Hainsworth, generálna riaditeľka sieťovej organizácie Eurochild a minister školstva, vedy výskumu a športu Peter Plavčan, ktorý v súvislosti s pripravovaným programom odpovedal na otázky žiakov, rodičov a učiteľov.

Diskusia bola venovaná tomu, ako zmeniť organizáciu vzdelávania, platom učiteľov, financovaniu škôl i prístupu učiteľov ku deťom. „Ak by sme aj toto všetko mali vyriešené, je veľmi dôležité, aby sme prekopali to, čo sa deti v školách učia. V tom je Fínsko opäť ďalej ako my a môže byť pre nás preto inšpiráciou,“ povedala na úvod Dana Rušinová, riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska a prezidentka Koalície pre deti Slovensko.

 

Foto: Z.Gránska

 

Nové fínske kurikulum upriamilo pozornosť na radosť z učenia

O novej fínskej reforme kurikula, ktorú pripravovali Fíni počas rokov 2012-2016, rozprávala odborná konzultantka Fínskej národnej rady pre vzdelávanie Marjaana Manninen. Reforma základného vzdelávania, ktorú Fínsko zaviedlo od septembra tohto roka, je podľa nej prirodzenou reakciou na potreby extrémne rýchlo meniaceho sa sveta. Uviedla, že reforma vzdelávania by sa mala realizovať minimálne raz za 10 rokov. To je podľa nej hraničný časový rámec, ktorého sa držia aj oni, pretože svet a naša spoločnosť prechádza každým dňom veľkými zmenami a potrebujeme držať krok s požiadavkami spoločnosti nielen dnes, ale aj v budúcnosti. Ich snahou je, aby schopnosti fínskych študentov zostali silnými nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni.

Pri priblížení ich najnovšej reformy tiež uviedla,  že jednou z hlavných motivácií pri príprave kurikula bolo aj zvýšenie záujmu detí o samotné učenie. Spomenula, že pri zmene kurikula prebiehali rozsiahle diskusie a dospeli k záveru, že nie je ani tak dôležité, čo sa deti budú učiť, ale akým spôsobom. Výsledkom ich reformy bola smernica, ktorá by mala viesť k tomu, aby sa v každej škole vytvorila pracovná kultúra, kde je prítomná motivácia detí učiť sa. Podstatným krokom, ktorý pri tejto zmene urobili bolo, že zvýšili účasť detí na rozhodovaní, čo sa budú učiť a to má za následok, že deti vidia zmysel v tom, čo sa učia. Zároveň to dáva každému žiakovi možnosť pocítiť, čo znamená byť úspešný.

 

Foto: Z. Gránska

 

Deti musia byť v strede všetkého

To, že je potrebné umiestniť deti do úplného stredu všetkého diania v Európe, dnes zdôraznila aj Jana Hainsworth, generálna riaditeľka sieťovej organizácie Eurochild v Bruseli, ktorá združuje 176 inštitúcií v 33 krajinách. Ich cieľom je zlepšovanie kvality života detí a mládeže vo všetkých európskych krajinách. „Deti sa musia stať niekým, s kým spolupracujeme a nie len tými, pre koho pracujeme. Chceme zlepšiť ich nerovné postavenie v spoločnosti a riešiť otázku chudoby. Chceme zlepšiť spôsob investovania verejných financií do detí takým spôsobom, aby dokázali lepšie spoznať svoj potenciál  a využívať ho,“ vysvetlila  Hainsworth. Snahou Eurochildu je zároveň participácia na smerovaní politík európskych krajín v prospech detí. Jana Hainsworth sa tiež venovala efektívnemu využívaniu eurofondov na národných úrovniach.

 

Foto: Z. Gránska

Aj na Slovensku už existujú dobré príklady

V druhej časti konferencie boli predstavené „živé knižnice,“ ktoré predstavovali príbehy „živých kníh“ o ich spôsoboch vzdelávania pre všetky deti na Slovensku. Rada mládeže Slovenska napríklad predstavila názory viac ako 11 tisíc mladých ľudí , ako by malo podľa nich fungovať vzdelávanie. Peter Rybanský hovoril o tom, ako funguje individuálny prístup v SZŠ s MŠ Montessori v Bratislave alebo ako začleňujú deti so znevýhodnením napr. na bilingválnom gymnáziu C.S.Lewisa v Bratislave.

 

Foto: Z. Gránska




Fotogaléria



Čítajte viac o téme: Konferencie | Semináre, Reforma školstva
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.