Skutky láskavosti môžeme robiť kedykoľvek a nestoja nás zväčša nič. Ak ich budeme robiť častejšie, ľudia okolo nás budú šťastsneší.
Prenecháte občas svoje miesto v električke inému cestujúcemu? Alebo podarujete peniaze či oblečenie človeku, ktorý to potrebuje? Prípadne prekvapíte priateľku v nemocnici s kyticou kvetou a čokoládou? Robíte dobre. Tieto náhodné skutky láskavosti, za ktoré nečakáte nič, majú väčšiu silu, než by ste predpokladali. Prečo ich teda nerobíme častejšie? Nedávna štúdia, ktorú uskutočnili Amit Kumar z Texaskej univerzity v Austine a Nicholas Epley z Chicagskej univerzity, naznačujú jeden možný dôvod: Možno podceňujeme, aké pekné je prijímať láskavosť.
V niekoľkých experimentoch v rámci štúdie dali Kumar a Epley ľuďom príležitosti konať rôzne skutky láskavosti voči cudzím ľuďom aj tým, ktorých poznali. V jednom experimente napríklad výskumníci išli na verejné klzisko v chladný deň a podali ľuďom šálku horúcej čokolády s tým, že si ju môžu nechať pre seba alebo ju dať náhodnému cudzincovi na klzisku. Ľudia, ktorí rozdávali svoje šálky, najprv hlásili, o koľko boli šťastnejší ako zvyčajne, a potom predpovedali, o koľko šťastnejší sa stane neznámy, ktorý od nich tú šálku dostane (s vedomím, že sa jej niekto vzdal kvôli nim). Potom vedci darovali horúcu čokoládu, pričom príjemcom povedali, že to bol darček od cudzinca, a pýtali sa ich, ako sa cítia.
V podobných experimentoch ľudia rozdávali svoje koláčiky, písali pekné odkazy iným ľuďom, ktorých poznali, alebo praktizovali náhodné láskavosti pre spolužiakov, napríklad ich prekvapili šálkou kávy alebo zaplatili za jedlo v kaviarni. V každom experimente tí, ktorí boli láskaví k inej osobe, podcenili, o koľko šťastnejší sa príjemcovia cítili. A zdalo sa, že nezáležalo na tom, aký druh láskavosti ponúkli – aká bola veľká alebo či zahŕňala vykonanú akciu alebo materiálny dar – alebo či darca poznal príjemcu alebo nie. Láskaví ľudia sa vždy mýlili vo svojich predpovediach o tom, ako intenzívne ostatní oceňujú ich gesto.
„Na zdanlivo malých, prosociálnych činoch môže príjemcom skutočne záležať. Ľudia si však nemusia vždy uvedomovať, aký veľký vplyv majú na inú osobu svojou láskavosťou. Namiesto toho systematicky podceňujú hodnotu náhodných prejavov láskavosti,“ tvrdí Kumar.
Kumar a Epley tiež ukázali, že potešenie z prijatia láskavosti nebolo len o prekvapení z daného skutku, pretože sa neprejavilo v situáciách, keď ľudia dostali niečo neočakávané, ale nešlo o gesto láskavosti. Všetci darcovia vo svojich experimentoch opakovane unikli pridanej hodnote láskavosti. „Zdá sa, že ľudia úplne nedoceňujú úlohu, ktorú v týchto interakciách zohráva medziľudské teplo,“ hovorí Kumar. Ľudia, ktorí robia láskavé činy, podľa neho prichádzajú o uvedomenie si toho, že pre príjemcov je akt láskavosti niečo viac ako to, čo v skutočnosti od darcu dostali.
Prečo nepodceňovať láskavosť?
Ľudia podceňujú, ako ich láskavosť povzbudzuje ľudí, aby túto láskavosť rozdávali ďalej, zistil experiment v štúdii. Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí práve prijímali akt láskavosti, dali podstatne viac zase inej osobe v ekonomickej hre v experimente ako tí, ktorí si vybrali svoj vlastný darček. Vedci naznačujú, že láskavosť môže byť jednoducho nákazlivá a tieto návaly pozitivity prispievajú k duševnej pohode ľudí.
„Ľudia, ktorí robili skutky láskavosti si neuvedomili, aký dopad mali. Skôr podceňovali emocionálnu reakciu príjemcu, a teda výrazne podcenili vedľajšie účinky,“ hovorí Kumar. Pre neho je to ešte väčší dôvod konať láskavo v našom každodennom živote. Obáva sa, že ak budeme neustále podceňovať nezištné skutky pre iných ľudí, nebudeme dostatočne prosociálni. Ak si, naopak, budeme uvedomovať ich silu, môžeme svojou láskavosťou vytvoriť cnostný cyklus dávania. Častokrát stačí aj tak málo, že sa niekoho úprimne spýtate, ako sa má a naozaj počúvate jeho odpoveď. Kumar upozorňuje, že v každodennom živote je veľa príležitostí na láskavosť a okrem toho, že potešíme iných ľudí, dobrý pocit budeme mať aj my sami.
