Pocity nešťastia a osamelosti nie sú pri pohľade na naše zdravie a starnutie zanedbateľné. Vedci zistili, že majú silnejší dopad, ako napríklad pravidelné fajčenie.
Vedci a už roky pokúšajú objaviť komplexný a efektívny nástroj, ktorý by dokázal ľuďom určiť ich skutočný biologický vek. Dvaja ľudia narodení v ten istí deň totiž môžu byť na tom zdravotne významne odlišne. Každý človek žije v inom prostredí, nastavení, bojuje s rôznymi ochoreniami, prežíva inú mieru stresu, a to všetko sa odráža aj na ľudskom starnutí. Vedci sa na odhalenie nášho biologického veku teraz snažia použiť aj umelú inteligenciu.
Nedávny výskum pridal do posudzovania reálneho veku po prvýkrát aj psychologické faktory a priniesol zaujímavé zistenia. Počiatočné testy naznačujú, že vplyv zlého duševného zdravia môže niekedy prevážiť nad fyzickými chorobami a návykmi vrátane fajčenia.
Fyzické zdravie dokáže prezradiť napríklad črevný mikrobióm alebo markery zápalu v krvi. Vedci dúfajú, že raz nám kombinácia viacerých informácií dokáže povedať aj to, aký je človek „starý“ či „mladý“.
Duševný stav a emócie ovplyvňujú zdravie i starnutie
Doteraz pri určovaní nášho reálneho veku chýbal dôležitý faktor, a to náš duševný a emocionálny stav. V roku 2021 desaťročná štúdia realizovaná na 2,3 miliónoch Novozélanďanov zistila silnú súvislosť medzi duševnými poruchami a nástupom fyzických chorôb a smrťou. Iná štúdia v tom istom roku priniesla dôkazy, že problémy s duševným zdravím v minulosti spôsobili zrýchlenie starnutia v strednom veku. Tento efekt sa dokonca objavil dávno pred tým, než sa objavili iné choroby súvisiace s vekom.
Výskumníci z USA a Hongkongu v nadväznosti na tieto zistenia navrhli počítačový algoritmus, ktorý nanovo počíta starnutie človeka a zahŕňa niekoľko psychologických zdravotných faktorov a krvných biomarkerov.
Algoritmus testovali na údajoch od takmer 5 000 zdravých dospelých v súbore údajov China Health and Retirement Longitudinal Study (CHARLS), ktorý zahŕňa iba účastníkov vo veku 45 rokov alebo starších, a potom ho testovali na údajoch od ďalších 7 000 ľudí.
Autori zistili, že psychologické faktory, ako je pocit nešťastia alebo osamelosti, pridali k biologickému veku človeka až 1,65 roka. Účinok prevýšil ostatné individuálne demografické charakteristiky vrátane biologického pohlavia, oblasti bývania, rodinného stavu a fajčenia. „Dospeli sme k záveru, že psychologická zložka by sa nemala ignorovať v štúdiách starnutia kvôli jej významnému vplyvu na biologický vek,“ píšu autori .
Tento najnovší výskum zahŕňa informácie o 16 krvných faktoroch – vrátane hladín cholesterolu – ako aj BMI, obvode pása a krvnom tlaku. Údaje o psychickej pohode účastníkov boli založené na ôsmich pocitoch. Zaznamenávali, či sa účastníci cítia byť obťažovaní, osamelí, nešťastní, nesústredení, nepokojní, depresívni, beznádejní alebo ustráchaní.
Keď boli navrhnuté „hodiny starnutia“ testované špecificky na chorých jedincoch vrátane tých, ktorí žili s rakovinou , srdcovým ochorením, ochorením pečene, pľúc alebo mŕtvicou, presne predpovedali, že sú starší ako ich náprotivky v zdravej kohorte. Zaujímavé bolo, že vplyv týchto podmienok na predpokladaný vek nepresiahol 1,5 roka. To bolo menej ako súhrnný vplyv všetkých psychologických premenných dohromady, ktoré podľa algoritmu zrýchlili starnutie o 1,65 roka. Napríklad fajčenie samo o sebe pridalo ľuďom na starnutí asi 1,25 roka. To neznamená, že algoritmus zistil, že fajčenie predstavuje menšie riziko pre zdravie ako depresia alebo osamelosť. Fajčenie zostáva jedným z hlavných rizikových faktorov mnohých druhov rakoviny a srdcových chorôb.
Podľa navrhnutého modelu starnutia sa môže stať, že ak sa slobodný človek (čo zvyšuje starnutie o 0,59 roka) len zriedka cíti šťastný (pridáva 0,35 roka), často sa cíti beznádejne (pridáva 0,28 roka) a má problémy so spánkom (pridáva 0,44 roka ), môže to mať väčší vplyv na jeho zdravie ako samotné fajčenie. Autori tvrdia, že ich výsledky dokazujú, že „škodlivý vplyv nízkej psychickej pohody je rovnako veľký ako vážne choroby a fajčenie“. Vedci upozorňujú, že podpora duševného zdravia môže byť považovaná za potenciálny zásah proti starnutiu s možnými výhodami na rovnakej úrovni ako hmatateľnejšie fyzické terapeutické prístupy.
Štúdia bola publikovaná v časopise Aging.
Zdroj: sciencealert.com
