Články: Pre študentov
O projekte


 
 

Vedia žiaci, ktorým informáciám na internete veriť a ktorým nie? Vedci zistili, že je to vážny problém

Žanet Kollárová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Vedia žiaci, ktorým informáciám na internete veriť a ktorým nie? / Foto: Shutterstock

Keď príde na hodnotenie informácií, ktoré kolujú na sociálnych sieťach alebo sa objavia v Google vyhľadávači, mladí, a dokonca aj tí inak digitálne znalí, študenti sa môžu nechať ľahko nachytať, hovorí nová správa o výskume na Stanford Graduate School of Education.

Správa vydaná nedávno skupinou Stanford History Education Group (SHEG) poukazuje na desivú neschopnosť študentov uvažovať o informáciách, ktoré videli na internete. Študenti mali napríklad ťažkosti pri odlíšení reklám od novinových článkov alebo pri identifikácii, z kadiaľ informácie pochádzajú.

Veľa ľudí si myslí, že keďže mladí ľudia vedia plynule pracovať so sociálnymi médiami, sú rovnako vnímaví aj k tomu, čo tam nájdu,“ povedal profesor Sam Wineburg, hlavný autor štúdie a zakladateľ SHEG. „Naša práca však ukazuje, že opak je pravdou.“

Výskumníci začali s prácou v januári 2015, niečo pred nedávnymi debatami o falošných správach a ich vplyve na prezidentské voľby v USA. Žiaci sa pustili do otázok o „občianskom online uvažovaní“, pretože bolo niekoľko spôsobov, ako sprístupniť hodnotenie online informácií študentmi a ako identifikovať prístupy učenia zručností nevyhnutných na rozlíšenie dôveryhodných zdrojov od nespoľahlivých.

Autori sa obávajú, že demokracia je ohrozená tým, akou ľahkosťou dovoľuje šírenie a prekvitanie nepravdivých informácií o rôznych občianskych záležitostiach.

„Veľa materiálov o dôveryhodnosti webov vyšlo v roku 1999. Tak veľa sa zmenilo, no školy ostávajú zaseknuté v minulosti,“ povedal Joel Breakstone, riaditeľ SHEG a autor návrhu sociálneho študijného plánu, ktorí učí študentov, ako hodnotiť primárne zdroje. Táto osnova bola stiahnutá 3,5 milióna krát a je používaná v školách niekoľkých oblastí.

Nová správa hovorí o informačnej gramotnosti, o schopnosti študentov posúdiť správy na Facebooku alebo Twitteri, komentáre vo fórach médií, príspevky v blogoch, fotografie a iné digitálne správy, ktoré formujú verejnú mienku.

Ohodnotenie odráža kľúčové porozumenie, ktorým by mali študenti disponovať, ako je schopnosť zistiť, kto napísal príbeh alebo či je zdroj dôverychodný. Autori čerpali zo skúseností učiteľov, knihovníkov a expertov na správy a z univerzitných výskumov a prišli s 15 veku prispôsobenými testami – päť pre druhý stupeň základnej školy, päť pre stredné školy a zvyšných päť pre univerzity.

Pri každom prípade a na každej úrovni sme boli vyvedení z miery nepripravenosťou študentov,“ píšu autori.

Na základnej škole testovali základné zručnosti ako je vierohodnosť rozličných príspevkov a článkov. Jedno hodnotenie vyžadovalo od žiaka aby vysvetlil, prečo by nemal veriť článku o finančnom plánovaní, ktorý bol napísaný pracovníkom banky a sponzorovaný bankou. Výskumníci zistili, že veľa študentov neuvádzalo autorstvo alebo sponzorstvo článku ako hlavný dôvod nedôvery v pravdivosť článku. V inej úlohe si mali žiaci prezrieť domovskú stránku magazínu Slate. Požiadali ich aby identifikovali jednotlivé časti obsahu buď ako novinovú správu alebo reklamu. Žiaci vedeli veľmi dobre určiť a odlíšiť jednoduchú reklamu – s kupónovým kódom v článku. No z 203 zúčastnených, 80% verilo, že reklama sprevádzaná slovami „sponzorovaný obsah“, bol skutočne novinový článok.

Na strednej škole jedno hodnotenie testovalo, či študenti poznajú kľúčové pravidlá a zvyky sociálnych médií, vrátane modrého znaku, ktorý naznačuje, že účet bol overený na Facebooku alebo Twitteri. Úlohou študentov bolo ohodnotiť dva príspevku na Facebooku, ktoré hovorili o volebnej kampani kandidáta volieb. Jeden bol z overenej stránky Fow News účtu a druhý z účtu, ktorý len vyzeral ako Fox News. Iba jedna štvrtina študentov rozpoznala a vysvetlila význam modrého znaku fajky. Viac ako 30% žiakov tvrdilo, že falošný účet bol dôveryhodnejší kvôli kľúčovým grafickým častiam, ktoré obsahoval.

„Tieto zistenia naznačujú, že študenti by sa mali viac zamerať na obsah príspevkov sociálnych médií ako na ich zdroje,“ píše autor. „Napriek ich obratnosti, veľa študentov si neuvedomuje základné pravidlá overenej digitálnej informácie.“

Hodnotenie na univerzitách bolo zamerané na komplexnejšie uvažovanie. Výskumníci vyžadovali od študentov, aby posúdili informácie, ktoré získali v Google vyhľadávači, medzi ktorými boli protichodné výsledky a závery, ktoré zmiešali fakty a klamy. V ďalšej úlohe posudzovali vierohodnosť webovej stránky.

Úlohy boli administrované študentov v dvanástich štátoch v Amerike, a spolu autori zozbierali a analyzovali 7 804 odpovedí študentov. Profesor Wineburg hovorí, že ďalší krok tohto výskumu zahŕňa pomoc učiteľom použiť tieto úlohy na zachytenie úrovne porozumenia žiakov a následne prispôsobenie inštrukcií. Ďalej hovorí o predstavách rozvoja osnov pre učiteľov, pričom Stanford History Education Group už začala so skúšobnými vyučovacími plánmi pre lokálne stredné školy.

„Súčasné titulky demonštrujú, že táto práca je dôležitejšia viac ako kedykoľvek predtým. V nasledujúcich mesiacoch sa tešíme spoluprácu s učiteľmi na tvorbe materiálov, ktoré pomôžu mladým ľuďom zorientovať sa v mori online dezinformácií,“ na záver dodal profesor Wineburg.


Zdroj: ed.stanford.edu

Čítajte viac o téme: Kritické myslenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.