Nová štúdia naznačuje, že hranie hier určitý limitovaný čas pravidelne každý týždeň môže poskytovať deťom benefity, no v prípade prekročenia tohto limitu sa môžu stať pre deti škodlivými. Tieto zistenia boli publikované v Annals of Neurology.
Stretávame sa s množstvom debát o možných výhodách a rizikách pri hraní videohier u detí a mládeže. Lekár Jesus Pujol pôsobiaci v španielskej Hospital del Mar sa spolu s jeho kolegami snažil vniesť trochu svetla do tejto problematiky. Vyšetrovali vzťah medzi týždenným hraním video hier a určitými kognitívnymi schopnosťami s reguláciou správania.
Ich štúdie sa zúčastnilo 2442 detí v veku od 7 do 11 rokov, pričom výskumníci zistili, že 1 hodina týždenne venovaná hrám je spojená s lepšími motorickými zručnosťami a lepším školským výkonom. U detí, ktoré však strávili nad videohrami viac než 2 hodiny za týždeň, neboli spozorované žiadne ďalšie benefity.
Tento tím tiež zistil, že čas venovaný hrám bol stabilne spojený s problémovým správaním, konfliktami s rovesníkmi a redukovanými sociálnymi zručnosťami. Špeciálne boli negatívne dôsledky spozorované u detí, ktoré strávili hraním 9 a viac hodín týždenne.
„Hranie video hier nie je ani dobré ani zlé, to miera ich používania im dáva jednu z vlastností,“ povedal doktor Pujol.
Keď sa autori štúdie pozreli u podskupiny detí na snímky získané pomocou magnetickej rezonancie, zaznamenali, že hranie súvisí so zmenami v bielej hmote bazálnych ganglii a vo funkčnej prepojiteľnosti mozgu. „Hry boli spájané s lepšou činnosťou tých častí mozgu, ktoré sú kritické pre učenie založené na nadobúdaní nových zručností pomocou tréningu,“ vysvetľuje doktor Pujol. „Tradične deti získavajú motorické zručnosti prostredníctvom činností ako sú napríklad šport alebo hry v prírode. Výskum neuroimaginácie momentálne hovorí, že tréning vo virtuálnom prostredí je taktiež schopný modulovať systémy mozgu podporujúce motorické zručnosti.“
