Učiteľka chémie a výtvarnej výchovy Lucia Dovalová svoj život zasvätila školstvu, ale aj jednej neobyčajnej záľube. Okrem chemických pokusov deťom s láskou predstavuje aj nestarnúcu krásu tradícií.
Mama, učiteľka chémie a výtvarnej výchovy v základnej škole v Badíne, obnovovateľka tradícií modrotlače a fotografka. Aj takto by sme v skratke mohli opísať Luciu Dovalovú, ktorá svoj život naplno venuje nielen svojim deťom, ale aj žiakom v škole a učiteľskému povolaniu.
Lucia Dovalová vyštudovala chemické inžinierstvo na FCHPT STU v Bratislave, neskôr výtvarné umenie na UMB v Banskej Bystrici. Pochádza z Klenovca, ale už 14. rok pôsobí v Badíne pri Banskej Bystrici. Okrem učenia vedie chemický a výtvarný krúžok, kde sa venuje s deťmi viacerým aktivitám a projektom. Originálnou aktivitou je fotografovanie kryštálov chemických látok v polarizovanom svetle. Okrem toho, že vznikajú nádherné fotografie týchto kryštálov, Lucia posúva fotografiu do ďalších rozmerov a to konkrétne do textilného dizajnu. Fotografie slúžia ako námet pre potlač oblečenia. Ďalej sa venujú zmesi na megabubliny, pripravujú ručný papier, papierové šperky, makrofotografii zamrznutých bublín, snehových vločiek či kvapôčok vody. Pracujú na projekte prípravy ekokozmetiky, esenciálnych olejov z rastlín.
Prepája výtvarné umenie a chémiu
Je vôbec možné spojiť tie dva zdanlivo odlišné smery? Lucia o tom presviedča svoje okolie dennodenne vo svojej každodennej práci. Počnúc prácou s papierom, ktorý je najčastejším podkladovým materiálom, cez pigmenty používané na maľovanie, kreslenie, s rôznou rozpustnosťou – vo vode v organických rozpúšťadlách, modelovacie hmoty a iné materiály i pomôcky používané vo výtvarnej výchove.
Praktickým prepojením chémie a výtvarnej výchovy je spôsob práce na jej hodinách. Témy, ktorým sa venuje, najskôr spracuje s deťmi počas chemického krúžku. Tam pripravia potrebné materiály (atrament, papier,...) a neskôr použijú na hodinách výtvarnej výchovy alebo v rámci výtvarného krúžku v ZUŠ. Jedným zo spôsobov prezentácie ich práce je rovesnícke vzdelávanie počas rôznych tematických dní ako sú napríklad Deň vody, Deň rozprávky, Deň zdravej výživy, Deň projektov a iné.
Podporuje ju aj rodina
Zosúladiť rodinu a prácu je náročné, ale všetko sa dá so vzájomnou podporou, pochopením a pomocou. Podpora a pomoc je v rodine Dovalovcov prirodzená. Dcéry a manžel farár, okrem iného aj hudobník, koncertujú po Slovensku, kde ich Lucia sprevádza. Naopak oni zase sprevádzajú ju a pomáhajú pri prezentácií projektov na rôznych podujatiach ako Noc výskumníkov, Vedecký veľtrh či Vedecký brloh.
Návrat k tradíciám modrotlače
Keďže Lucia neustále hľadá vhodné témy, ktoré by s deťmi spracovala a ony by sa prostredníctvom nich niečo nové naučili, rozhodla sa pre modrotlač, ktorá je vynikajúcim príkladom spojenia výtvarnej výchovy a chémie, ale i tradície. Modrotlač obdivovala už dávno. Na rad prišlo najskôr preskúmanie dostupnej literatúry, internetu či múzeí.
Modrotlačové dielne si svoje tajomstvo výroby modrotlače strážia. Lucia Dovalová našla síce niekoľko receptov na prípravu rezervy (pozn. red.: zmes na potláčanie vzoru na biele plátno), ale tie obsahujú aj chemické látky, ktoré sú zdraviu škodlivé, preto ich v školských podmienkach nemohla použiť. „Preto sme sa vybrali vlastnou cestou a zmes vytvorili sami na základe našich chemických vedomostí, ale i experimentovaním.,“ povedala pre portál Eduworld.sk.
Modrotlač vzniká tak, že sa časti plátna prekryjú špeciálnou zmesou, ktorá zabezpečí to, že časti plátna - vzor zostane biely. Táto zmes zabezpečuje ochranu vzoru, pri namočení plátna do farbiaceho roztoku – indiga (pozn. red.: farbivo, ktoré sa získava z rastliny indigofera tinctoria a používa sa na vytvorenie tmavomodrého odtieňa látky). Látka sa následne operie v kyslom roztoku, rezerva sa vyperie a vzor pod ňou zostane biely.
„Keď ovládate chémiu a vlastnosti chemických látok, ktoré sa v modrotlači po stáročia používali, dá sa na to prísť a dokážete rezervu pripraviť,“ objasňuje učiteľka Lucia a dodáva, že recept síce nie je dokonalý, ale dôležité je, že môže deti naučiť, že vlastným úsilím môžu prísť na mnohé veci.
Pôvodne sa tlač vzoru na látku vykonávala pomocou matrice. Pečiatka sa zhotovovala z dreva, ale mohla byť doplnená aj kovovými časťami. Keďže Lucia chcela do procesu zapojiť viac detí z chemického aj výtvarného krúžku, napadla jej myšlienka nanášať rezervu na látku štetcom. Ide teda o čisto ručný, originálny proces. Deti viedla k ľudovému ornamentu – využitiu motívov prírody, ktorá bola inšpiráciou i pre našich predkov.
„Naše prvé spoločné modrotlačové dielka neboli perfektné,“ spomína Lucia. Roztekala sa im rezerva. Keď vylepšili proces jej prípravy, mohli ponárať plátenká do farbiacej zmesi. Ale po vysušení boli veľmi svetlé. Zistili, že to bolo spôsobené príliš riedkou zmesou indiga a tiež bolo potrebné znásobiť počet ponorení do farbiva.
Keď proces zdokonalili, v škole so svojimi prácami pripravili výstavu modrotlačových pláteniek s názvom „Remeslá našich predkov“. Práce dvoch žiačok vystavovali na výstave Modré dedičstvo v Pohronskom múzeu v Novej Bani. Niekoľko prác bolo dokonca súčasťou výstavy Textilná tvorba v Kremnici.
Lucia Dovalová zostala modrotlači verná aj doma. V domácich podmienkach – „v kuchyni“ pripravuje indigovú zmes. „Venujem sa maľovaniu malých pláteniek veľkosti cca 20x20 cm, z ktorých pripravujem obrázky do rámikov, motýliky pre pánov i dámy do čeleniek, brošničky a zrkadielka, batôžteky pre deti, plátenné tašky a kabelky rôznych tvarov a veľkostí.“ Na plátno nanáša vzor ručne, tak ako to učila aj svojich žiakov v škole. Preto je každý vzor originálny.
Jej práca nezostala nepovšimnutá. Ústav ľudovej umeleckej výroby ju v roku 2017 zaradil medzi výrobcov modrotlače, čomu predchádzalo posúdenie výrobkov výtvarnou posudzovacou komisiou.
Nikto by nemal byť so sebou definitívne spokojný
Aj keď Lucii modrotlač učarovala už dávnejšie, stále prichádza s novými nápadmi na projekty pre svojich žiakov. Hľadá, ako ich nadchnúť, povzbudiť a motivovať k aktivite. V súčasnosti sa venujú príprave rôznych výtvarných materiálov – plastelíne, prstovým farbám, farebným kriedam, dubienkovému atramentu či slizu. Začínajú novú tému starých fotografických metód, konkrétne kyanotypia a kalotypia – fotografovaniu bez fotoaparátu a neustále pracujú na projekte „Kryštalizácie a dotyk svetla“.
Lucia Dovalová svojou prácou dokazuje, že aj v školstve je dôležité úsilie a neustála chuť učiť sa, nezastať na mieste a posúvať sa dopredu.
„Uvedomujem si, že veci, ktoré robím a ktoré robíme v škole, nemôže robiť každý, resp. nie každý by mal na to trpezlivosť, odhodlanie a chvíľami isto ani podporu v rodine či v škole. Ja som sa rozhodla ísť takouto cestou a možno je to aj mojou povahou, či osobnostnou charakteristikou, že tieto veci chcem robiť a že vymýšľam, hľadám a že jednoducho zdolávam schodíky cestičky za cieľmi tak, že to nejako funguje a prináša výsledky i radosť, a že mám pocit, že to má zmysel. Dôležité je, aby nikto nezastal na mieste a nepovedal si, že to, čo robím dnes stačí a že to bude vždy stačiť. Každá oblasť školských predmetových disciplín, veda, umenie, všetko poskytuje stovky motivácií. Stačí chytiť len jednu z nich a ísť za ňou, riešiť, skúmať a aplikovať pre život.“
