Autor: Fuschia Sirois, Professor in Social & Health Psychology, Durham University
Hnevali ste sa na seba niekedy kvôli prokrastinácii? Možno píšete správu priateľovi, ktorého musíte sklamať, alebo píšete veľký report do školy alebo do práce a robíte všetko pre to, aby ste sa tomu vyhli, no hlboko vo vnútri viete, že by ste v tom mali pokračovať. Žiaľ, odhováranie od prokrastinácie vás nezastaví v jej opakovaní. V skutočnosti je to jedna z najhorších vecí, ktoré môžete urobiť. To je dôležité, pretože, ako ukazuje môj výskum, prokrastinácia nie je len o premrhanom čase, ale je v skutočnosti spojená so skutočnými problémami v živote.
Prokrastinácia nie je výsledkom lenivosti alebo zlého manažmentu času. Vedecké štúdie naznačujú, že prokrastinácia je spôsobená zlým zvládaním nálady. To dáva zmysel, ak vezmeme do úvahy, že ľudia s väčšou pravdepodobnosťou odkladajú začatie alebo dokončenie úloh, voči ktorým pociťujú averziu. Ak vo vás už len pomyslenie na úlohu vyvoláva úzkosť alebo ohrozuje váš pocit vlastnej hodnoty, je pravdepodobnejšie, že úlohu odložíte.
Výskum zistil, že oblasti mozgu spojené s detekciou hrozieb a reguláciou emócií sa líšia u ľudí, ktorí chronicky prokrastinujú, v porovnaní s tými, ktorí veci neodkladajú často. Keď sa vyhýbame nepríjemnej úlohe, vyhýbame sa aj negatívnym emóciám, ktoré sú s ňou spojené. Je to obohacujúce a podmieňuje nás to využiť prokrastináciu na nápravu nálady. Ak sa namiesto toho zapojíme do príjemnejších úloh, budeme mať lepšiu náladu. Úlohy, ktoré sú emocionálne nabité alebo ťažké, ako napríklad učenie sa na skúšku alebo príprava na verejné vystúpenie, sú hlavnými kandidátmi na otáľanie. Ľudia s nízkou sebaúctou budú s väčšou pravdepodobnosťou prokrastinovať, rovnako ako tí s vysokou úrovňou perfekcionizmu , ktorí sa obávajú, že ich prácu budú ostatní tvrdo posudzovať. Ak nedokončíte túto správu alebo nedokončíte opravy domu, potom to, čo ste urobili, nemožno hodnotiť. Vina a hanba však často pretrvávajú, keď sa ľudia snažia rozptýliť príjemnejšími aktivitami.
Z dlhodobého hľadiska nie je prokrastinácia efektívnym spôsobom zvládania emócií. Zlepšenie nálady, ktorú zažívajú, je len dočasné. Potom majú ľudia tendenciu zapájať sa do sebakritických ruminácií, ktoré nielen zvyšujú ich negatívnu náladu, ale tiež posilňujú ich tendenciu prokrastinovať.
Ako je prokrastinácia škodlivá?
Prečo je to teda taký problém? Keď väčšina ľudí premýšľa o nákladoch na prokrastináciu, myslia na daň za produktivitu. Štúdie napríklad ukázali, že akademická prokrastinácia negatívne ovplyvňuje výkon študentov.
Akademická prokrastinácia však môže ovplyvniť aj iné oblasti života študentov. V jednej štúdii s viac ako 3 000 nemeckými študentmi v priebehu šiestich mesiacov sa u tých, ktorí uviedli, že otáľali vo svojej akademickej práci, s väčšou pravdepodobnosťou zapájali do akademického pochybenia, ako je podvádzanie a plagiátorstvo. S prokrastináciou správania sa však najviac spájalo používanie podvodných výhovoriek na získanie predĺženia termínu.
Iný výskum ukazuje, že zamestnanci strávia v priemere takmer štvrtinu svojho pracovného dňa prokrastináciou, čo je opäť spojené s horšími výsledkami. V jednom americkom prieskume s viac ako 22 000 zamestnancami mali účastníci, ktorí uviedli, že pravidelne prokrastinovali, nižšie ročné príjmy a menšiu stabilitu zamestnania. Za každé jednobodové zvýšenie miery chronickej prokrastinácie sa plat znížil o 15 000 USD (12 450 GBP).
Prokrastinácia tiež koreluje s vážnymi zdravotnými problémami a problémami s pocitom pohody. Tendencia prokrastinovať je spojená so zlým duševným zdravím, vrátane vyššej úrovne depresie a úzkosti.
V mnohých štúdiách som zistila, že ľudia, ktorí pravidelne prokrastinujú, hlásia väčší počet zdravotných problémov, ako sú bolesti hlavy, chrípka a prechladnutie a tráviace problémy. Tiež zažívajú vyššiu úroveň stresu a horšiu kvalitu spánku. Je menej pravdepodobné, že budú praktizovať zdravé správanie, ako je napríklad zdravá strava a pravidelné cvičenie, a na zvládanie stresu používali deštruktívne stratégie zvládania. V jednej štúdii s viac ako 700 ľuďmi som zistila, že ľudia náchylní na prokrastináciu mali o 63% vyššie riziko zlého zdravia srdca po zohľadnení iných osobnostných vlastností a demografických údajov.
Ako prestať prokrastinovať
Naučiť sa neodkladať nevyrieši všetky vaše problémy. Ale nájdenie lepších spôsobov, ako regulovať svoje emócie, môže byť cestou k zlepšeniu vášho duševného zdravia a pohody.
Prvým dôležitým krokom je spravovanie prostredia a spôsobu, akým sa na úlohu pozeráte. Existuje množstvo stratégií založených na dôkazoch , ktoré vám môžu pomôcť zbaviť sa rozptýlenia a nastaviť vaše úlohy tak, aby vyvolávali menej úzkosti a vnímali ste ich ako zmysluplnejšie. Napríklad, pripomeňte si, prečo je úloha pre vás dôležitá a hodnotná, tým môžete zvýšiť svoje pozitívne pocity voči nej.
Odpustenie si a prejavenie súcitu, keď prokrastinujete, môže pomôcť prelomiť cyklus prokrastinácie. Priznajte, že sa cítite zle, bez toho, aby ste sa odsudzovali. Pripomeňte si, že nie ste prvý, kto prokrastinuje, ani nebudete posledný.
Ak to urobíte, môžete sa zbaviť negatívnych pocitov, ktoré o sebe máme, keď prokrastinujete. To vám môže uľahčiť návrat na správnu cestu.
Tento článok bol publikovaný na portáli The Conversation a uverejňujeme ho na základe licencie Creative Commons license. Originálny článok nájdete tu.
