Hudba nás sprevádza po celý život. Ovplyvňuje naše nálady, utešuje nás, dodáva energiu a v neposlednom rade nás učí. Dávkujeme ju už bábätkám v brušku, lebo tie už vnímajú jednotlivé zvuky, dávame im hudobné hračky do postieľky, neskôr spievame uspávanky. Škôlkarov učíme pesničky a riekanky.... Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký vplyv má hudba na náš mozog a ako ovplyvňuje rozvoj našich detí?
Zatiaľ čo pasívne prijímanie hudby (počúvanie) má na ne iba krátkodobý efekt (dotkne sa ich nálady, nabáda ich k tancu, začnú si spievať), deti, ktoré sa do hudby vložia aktívne – napr. hrou na nejaký hudobný nástroj alebo hodinami spevu, sú ňou poznačené na celý život.
Podľa mnohých prieskumov dosahujú študenti, ktorí v detstve hrali na klavír alebo iný hudobný nástroj (za predpokladu, že k tomu mali pozitívny vzťah) na skúškach na stredných školách lepšie výsledky ako ich nehudobní rovesníci. Získavajú viac vyznamenaní, sú úspešnejší napr. v prijímaní na lekárske fakulty, vynikajú v jazykoch, biológii, chémii a matematike. Ich reakcie a odpovede bývajú pohotovejšie. Čím skôr sa dieťa začne hudbe venovať, tým lepšie, hranica, kedy je mozog v tomto smere najtvarovateľnejší je pred 7. rokom života.
Mozog sa na hodinách hudby cibrí a deti sú keď vyrastú bystrejšie. "Hudobná aktivita v živote je pre mozog ako kondičné cvičenie, udržuje ho vo forme a tvaruje ho tak, aby sa doň zmestili úlohy postupne prichádzajúce vekom. Hra na hudobný nástroj znamená niekoľkoročné štúdium, učenie sa a prax. Mozog si vytvára alternatívne spojenia, ktoré mu v neskoršom veku slúžia ako rezerva, " hovorí neurologička Brenda Hanna-Pladdy z Emory University School of Medicine.
Ak sa aj dieťa hudbe postupne prestáva aktívne venovať, pozitívny efekt predchádzajúcich cvičení u neho v dospelosti pretrvá. Čím dlhšie sa im pritom venoval,tým väčší dosah to na neho bude mať.
Ďalšie výskumy spájajú hudbu dokonca s lepším zaradením sa do spoločnosti. Vystavenie dieťaťa hudbe pre neho znamená prijímanie (doslova nasávanie) jazyka, schopnosť načúvať, lepší sa jeho pamäť, motorika. Hudobný zážitok totiž spúšťa všetky tieto funkcie v jeden okamih. Výsledkom je vytvorenie viacnásobného prepojenia nervových buniek.
Tým, že dieťa pri hre rozlišuje noty a doby (pol noty hrá kratšie ako keď má zahrať celú notu), precvičuje si aj tú časť mozgu,ktorá je zodpovedná za proporcionálne myslenie. To je využívané práve v matematike, v zlomkoch. Deti,ktoré si nedokážu poradiť na tejto úrovni matematiky sa nevedia posunúť ďalej do vyšších technologických odborov.
S matematikou súvisí aj dočasné priestorové myslenie, teda schopnosť vidieť veci po čiastkach a následne ich mentálne spojiť dohromady.
Učiť sa hre na hudobný nástroj znamená interpretovať noty a hudobné symboly do formy melódie. Tie zamestnávajú mozog tak že je schopný niečo vizualizovať a následne to prenášať do času a priestoru.
Hodiny klavíra alebo gitary, ktoré vaše dieťa navštevuje, si v neposlednom rade vyžadujú disciplínu, čo je pri vzdelávaní tiež veľmi dôležité.
"Pri hodinách hudby je sústredených naraz toľko faktorov - zapamätávanie si, vyjadrovanie emócií, učenie sa hudobných intervalov, slov. Zážitok s toľkými dimenziami môže byť hnacím motorom na zvyšovanie inteligencie," zhrnula výsledky svojej štúdie Music and Cognitive Abilities kanadská psychologička E. Glenn Schellenberg.
