Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.
Je večer a vás trápi ďalšia hádka s dieťaťom. V poslednej dobe sa hádky kopia a vy si uvedomujete, že ťaháte za kratší koniec. Priali by ste si pokojné dni, ale akosi neviete, ako na to. V hĺbke duše sa obávate, že tieto hádky zasahujú do vášho vzťahu s deťmi. Ako rodičia čelíme mnohým výzvam. Hnev dieťaťa a naše reakcie naň sú významnou súčasťou rodičovstva. Hnev detí nás sprevádza celým rodičovstvom a nie je možné, aby s nami počas výchovy nebol.
Hnev patrí k dôležitým emóciám. Je tu preto, aby nás ochránil a vymedzil hranice, kedy sa cítime dobre. Pochopiť hnev je dôležité pre každého a pre rodiča snáď dvakrát. Aspoň tak to vnímam ja. Verím, že čím viac o ňom vieme, tým lepšie zvládame búrlivé situácie.
Začnime od seba
Vzťah rodiča a dieťaťa je výnimočný v mnohých podobách. Jednou z čŕt, ktorú niekedy možno vidieť vo vzťahu rodiča a dieťaťa je snaha ochrániť ho. Niekedy vlastné deti chránime aj vtedy, keď už zasahujú do našej vlastnej integrity. Jednoduchšie povedané, keď prekračujú hranice našej pohody. Pri reagovaní na detský hnev sa to deje pomerne často.
"Tá situácia sa mi zdala ako z vystrihnutá zo zlého filmu. Bola som veľmi unavená, pretože posledné dni toho bolo veľmi veľa. Emma chcela zmrzlinu, ale nemohla som jej ju kúpiť. Musela držať diétu kvôli prekonanej viróze. Bolo mi jej aj ľúto. Snažila som sa jej to vysvetliť, no nepomohlo. Skúšala som jej sľúbiť niečo iné ako náhradu, no nepomohlo. Keď Emma začala kričať, tak som cítila pohľady všetkých naokolo. Celé to skončilo hrozne. Ja som kričala, Emma kričala a takto som ju ťahala cez pol mesta domov."
Často nám hnev dieťaťa spôsobuje nepríjemné pocity. Najmä, ak dieťa svoj hnev prežíva na verejnosti. Zrazu zistíme, že sa hneváme na hnev dieťaťa. Aj keď to tak, samozrejme, nechceme, proste sa to deje. Je to bežné a zažíva to každý rodič. Je dobré poznať vlastné prežívanie hnevu, najmä, ak je častým dôvodom kriku na dieťa.
Prečo sa na deti hneváme?
Medzi časté dôvody rodičovského hnevu patrí tzv. prenesený hnev. Objavuje sa, keď sme nahnevaní kvôli niečomu inému (konflikt v práci, hádka s niekým iným) a tento svoj hnev prenesieme do vzťahu s dieťaťom.
The Raising Children Network, portál o rodičovstve podporovaný austrálskou vládou, píše o týchto najčastejších dôvodoch rodičovského hnevu:
- zaneprázdnenosť a únava z mnohých povinností,
- pocity frustrácie z partnerských nezhôd ohľadom deľby práce v domácnosti či výchovy,
- hnev a frustrácia dieťaťa vyvoláva aj u rodiča pocit hnevu a frustrácie (napríklad ak sa vaše nahnevané dieťa s vami rozpráva drzo, ak vaše nahnevané dieťa nechce urobiť to, čo od neho žiadate),
- faktory ako únava, choroba, finančná neistota, stres a podobne,
- u niektorých môže rodičovstvo vyvolať nevyriešený hnev alebo ťažké emócie z vlastného detstva.
Ak dokážete vnímať vlastné pocity, je to prvý krok k tomu, aby ste sa dokázali včas zastaviť a pokúsiť sa upokojiť, aby vás hnev nepremohol. Treba si však uvedomiť, že nie vždy to dokážeme bez odbornej pomoci.
Medzi stratégie, ktoré by mohli pomôcť patrí:
- zastaviť sa a predýchať sa. Môžete len hľadieť von z okna, sledovať ulicu a pomaly dýchať. Môžete využiť aj dýchaciu techniku určenú na upokojenie ako jógový dych, dýchanie nosom a výdych ústami. Pri nádychu rátate pomaly do 4 a pri výdychu rátate pomaly do 4,
- pustiť si obľúbenú hudbu a vypočuť/ zaspievať si pieseň,
- uvariť a vypiť si čaj,
- zacvičiť si na 5 min,
- ísť do kúpeľne a ošetriť si tvár/ ruky, namaľovať sa, odlíčiť sa, spraviť si účes.
Poznajte osvedčené techniky
Existuje mnoho techník na zvládanie detského hnevu. Niekedy až príliš mnoho a je ťažké sa zorientovať v tom, ktorá je vhodná. Výber vhodnej techniky je dôležitý, ale rovnako dôležité je aj jej správne použitie. Z mojej praxe, správnemu výberu i správnemu použitiu pomáha, ak rozumieme teoretickému pozadiu techniky. Pretože vďaka porozumeniu sa z obyčajnej techniky stáva cielený nástroj pomoci.
„Často moja snaha vyriešiť veci pokojne končí fiaskom. Snažím sa pokojne vysvetľovať, vopred upozorniť a milo zopakovať, keď niečo potrebujem od detí. Nechcem na ne kričať a prikazovať im, tak ako to robili moji rodičia. Avšak, keď nerešpektujú naše dohody, veľmi ma to hnevá. Niekedy, keď si vymôžem "upratanie hračiek" krikom, tak cítim, že som opäť zlyhala." Opisuje svoje pocity Svetlana, mama 4-ročnej dcérky a 7-ročného syna.
Pri výbere správnej techniky je podľa mňa najdôležitejšia jedna zásada. Musíte si vybrať takú, ktorá sedí vašemu hodnotovému presvedčeniu. Nikdy nepovyšujte techniku nad svoje dieťa. Myslím si, že existuje mnoho možností, ako formovať správanie dieťaťa s rešpektom.
Základnou zásadou je tvrdenie "emócie dieťaťa sú v poriadku, v poriadku nie je nevhodné správanie." Kim Abraham a Marney Studaker-Cordner sociálne pracovníčky, ktoré sa venujú deťom s emočnými problémami to zhrnuli nasledovne: „Nemôžete kontrolovať emócie dieťaťa – a tak je to v poriadku. Emócie sú normálne a všetci ich prežívame. To, čo môžete od svojho dieťaťa očakávať je, že bude kontrolovať svoje správanie. Je v poriadku a je prirodzené, že sa vaše dieťa hnevá. Preto by sme sa nemali sami seba pýtať - Ako môžem zastaviť hnev dieťaťa? Správnejšie je si položiť otázku- Ako môžem naučiť svoje dieťa, aby sa počas prežívania hnevu vhodne správalo?
Ak na detský hnev nechcete ostať sami a radi by ste ho prebádali spolu so mnou a mojou kolegyňou psychologičkou Táňou Klempovou, ste vítané a vítaní. Zážitkový kurz Sila hnevu je unikátny tým, lebo sa nezameriava len na nácvik rodičovských zručností, ale aj na prebádanie emócií, ktoré v nás rodičoch detský hnev spôsobuje.
Bude sa konať v Novom Meste nad Váhom 8. - 10. novembra a v Bratislave 22. - 24.novembra. Viac informácií a prihlasovanie na stránke CentrumDys.
