Články: Pre študentov
O projekte


 

Ako začať upratovať hračky s deťmi?

Soňa Pekarovičová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Neustály neporiadok spôsobenými hračkami vás môže privádzať do zúfalstva. Postupne však môžete začať do upratovania zapájať aj deti. / Foto: Shutterstock

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa  starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

 

Neviete si rady s množstvom hračiek, ktoré sa presúvajú z izby do izby a všade tak máte stále neporiadok? Zaveďte si s deťmi pravidlá.

 

Upratovanie hračiek je pre mnohých veľkou témou. Ja som ju veľmi neriešila a ako téma sa do môjho života dostala prostredníctvom mojej práce. Každý mesiac vediem diskusie na rodičovské témy a raz ma mamičky poprosili o tému "upratovanie hračiek". Nebola som nadšená, ale rozhodla som sa povedať "áno". Začala som sa pripravovať v teoretickej rovine a zistila som, že táto téma ma predsa len oslovuje aj osobne. Bolo to hlavne vo chvíľach, keď som chodila po dome ako rozzúrený drak a mala chuť vyhodiť všetky detské "haraburdy".  Asi, to poznáme každá raz za čas. Uvedomila som si, že stále častejšie sú hračky dôvodom môjho podráždenia a hádok s deťmi. Tak som sa rozhodla inšpirovať sama sebou a z toho, čo som radila maminkám, vybrala som si niečo pre seba. Je to pre mňa dobrodružná cesta a rada sa s vami o ňu podelím.

 

Ako s upratovaním začať?

Dôležité je premyslieť si, ako na to pôjdem, predtým, ako začnem konať. Ja sa držím toho, že veci sa nemajú uponáhľať. Upratovanie hračiek s deťmi sa dá uchopiť z rôznych pohľadov, existuje mnoho spôsobov, ako na to. To, či fungujú alebo nefungujú, závisí aj od toho, či sme si vybrali to vhodné pre nás. Výber ovplyvňuje napríklad:

  • vek dieťaťa / detí či vekový rozostup medzi deťmi,
  • štýl upratovania a spôsob, akým upratujeme my rodičia,
  • situácia, v akej sa nachádzame: máme teraz pokojné obdobie a mám energiu plne sa sústrediť na tému upratovania alebo sme v situácií, že riešime dôležitejšie výchovné témy a upratovanie vládzeme poriešiť "len" technicky?
  • aké sú naše rodičovské očakávania: Chceme, aby hračky boli na svojom mieste? Chceme, aby deti boli samostatné? Doplňte si sami za seba vetu: Chcem, aby....

 

Takéto a podobné otázky by mali stáť na začiatku vášho upratovacieho projektu. Tie vám pomôžu vybrať si ten správny spôsob. Keď máte predstavu, čo vlastne očakávate, tak sa automaticky začnete zamýšľať nad tým "Ako to bude vyzerať". V hlave si budete prehrávať scenáre. Ešte v tejto časti dokážete vychytať "zlé muchy" pred realizáciou.

 

U mňa to vyzeralo v myšlienkach nejak takto: "Hmm... veľmi sa mi páčia tie montessori princípy, upratať si hračku hneď po dokončení aktivity." Potom som si predstavila, ako fungujeme. V myšlienkach som zistila, že neviem, ako by som to docielila. V hlave som mala myšlienku: "škoda, že som ich k tomu neviedla skôr." Zistila som, že neviem, ako by som teraz začala učiť deti odkladať hračky hneď po aktivite, ak by som pri nich fyzicky nebola. Možno by pomohol kurz montessori, ale nie je to tak veľká priorita, aby som kvôli tomu išla na kurz. Uvedomila som si, že tomu nechcem venovať príliš veľa energie. Nejde mi o žiadne vyššie ciele a hodnoty. Túžila som len, aby som tie prekliate hračky nemusela upratovať ja. A to mi pomohlo vybrať si stratégiu.

 

Každá hračka má svoje miesto

Takto fungujeme doma už dlhšie. Myslím, že zohráva dôležitú rolu pri upratovaní. Deti majú určené miesto pre svoje hračky. Ak nová hračka nemá svoje miesto, znamená to, že nejaká mu miesto musí uvoľniť.

 

Nie všetky hračky môžeme mať vyložené. Pre ne máme skriňu, kam si dávame hračky na výmenu. Skriňa hračiek na výmenu je skvelá. Tie hračky nie sú stále k dispozícii a niekedy idú aj do zabudnutia. Raz za čas niekto z nás navrhne: "Poďme pozrieť hračky na výmenu." Väčšinou to býva deň, keď je daždivé počasie alebo keď sme pre chorobu zatvorení doma. Mám rada tento čas. Otvoríme skriňu a objavujeme hračky, s ktorými sme sa už dlho nehrali.

 

Pred narodeninami a Vianocami robíme už pravidelne miesto pre nové hračky. Deti vyberajú hračky, s ktorými sa nehrajú. Niektoré skúšame predať na bazári a pre niektoré hľadáme miesto u kamarátov a niektoré idú na charitu.

 

Občas sa stáva, že deti chcú vyhodiť nejakú hračku, ktorú ja považujem za úžasnú. Takže som to ja, kto brzdí proces upratovania. Povedala som si však, že budem deti v tomto rešpektovať. Dôvodom bolo, že som pochopila, že nemá význam, aby nám miesto zaberali veci, s ktorými sa nikto nehrá. Ale niekedy to bolo aj pre mňa ťažké. A úprimne, nie pri všetkom to dokážem a niektoré hračky som proste nedokázala dať z domu.

 

Menej je niekedy viac

Moja upratovacia misia sa dostala do bodu, keď som si uvedomila, že máme tých hračiek veľa. Deti sú obsypávané hračkami. Často nejaké zdedíme, stále sa k nám nejaká dostane prepašovaná ako súčasť detského časopisu, návštevy a rodina tiež chcú mať radosť z podarovania hračky deťom. Úprimne, ja som s tým nevládala bojovať. Vyriešila som si to cez "každá hračka má svoje miesto".

 

To, čo považujem za dôležité poznamenať je to, že som presvedčená, že dnešné deti majú oveľa viac hračiek, ako je potrebné. Na mojej maminkovskej diskusii sa táto téma objavila v jednom zaujímavom svetle. Bavili sme sa o možnosti, že ak si deti hračky neupratujú, tak sa im tie hračky môžeme zobrať na nejakú dobu. Vtedy jedna maminka povedala: "ja im aj hračky beriem a im je to úplne jedno." Tento výrok je podľa mňa dôležitý. Odráža dve pravdy.

 

Prvá je celkom logická. Ak majú deti veľa hračiek, tak im jednoducho nechýbajú. Niet sa čomu diviť. Bez toho, aby sme hračky zredukovali, deti nebudú pociťovať ich stratu. Jeden z upratovacích tipov je, že rodič deťom povie: "Teraz je čas upratovania, nastavím vám časovač a keď zazvoní, prídem. Všetky hračky, ktoré tu ostanú, zoberiem na týždeň preč." Tento spôsob vie byť nápomocný v selektovaní hračiek. Väčšinou si deti upracú hračky, ku ktorým majú citový vzťah a s ktorými sa chcú hrať. Tie ostatné nechajú ležať na zemi. Ak opakovane nechávajú niektoré hračky na zemi, môžu to byť práve tie, ktoré sú  vhodné na vyradenie. Som presvedčená, že pokiaľ doma máme hračky, ktoré deťom nechýbajú, tak máme doma jednoducho veľa hračiek.

 

V tomto výroku je však aj niečo dôležitejšie. Často chceme od deti "len", aby si upratovali hračky. Nastavíme im zrozumiteľné pravidlá fungovania. Začneme podľa týchto pravidiel konať a cítime sklamanie. Pretože deťom je jedno, že majú na týždeň zobraté hračky. Máme pocit, že deti by sa mali cítiť zle za to, že tie hračky neupratali. Zdá sa nám málo "len" im zobrať hračky, ak to deťom vôbec nevadí.

 

Pre mňa boli tieto pocity zrkadlom. Ak je mojím cieľom, aby sa mi v domácnosti nepovaľovali hračky, tak to, že ich schovám, moje očakávanie splní. Ak však mám nepomenované očakávanie, že chcem, aby si moje deti hračky vážili, mala by som zvoliť inú stratégiu ako odoberanie neuprataných hračiek na týždeň.

 

Jednoducho a zrozumiteľne

Upratovanie hračiek som zladila s našim fungovaním domácnosti. Hračky sa u nás začali upratovať v zrozumiteľných etapách. Organizácia nášho dňa je taká, že buď sa hráme všetci spolu alebo sa deti hrajú samostatne a ich voľná hra v nejakom bode končí (na ich alebo môj podnet). Takže sme začali fungovať podľa dvoch pravidiel:

  1. Vždy keď sa hráme spolu, hru ukončujeme spoločným uprataním.
  2. Vždy, keď sa voľná hra detí končí, deti sú vyzvané, aby si hračky upratali. Vznikol nám z toho prirodzený upratovací rytmus: upratujeme vždy pred obedom, pred odchodom von, pred pozeraním TV, pred večerným rituálom. Vždy, ak sa hra ukončuje na môj podnet, dávam im aspoň 5 – 10 min. na dohranie sa pred výzvou "deti, je čas si upratať hračky."

 

Aby deti mohli hračky upratovať samé, je dôležité aby mali deti prostredie upravené tak, že môžu byť samostatné. Zahŕňa to nízky nábytok či jednoduchý spôsob ukladania.  Maria Montessori má k tomu veľa pekných zásad.

 

S pohodou ďalej zájdeš

Snažím sa, aby upratovanie prebiehalo v pohodovej atmosfére. Nie vždy sa to darí, ale moja úprimná snaha pomáha, aby sme pohodovo upratovali, čo najčastejšie. Som presvedčená, že deti chcú opakovať veci, ktoré sa dejú v pozitívnej atmosfére a robia nám rodičom radosť. Určite sa radšej vrátia k činnosti, ktorá bola pozitívna ako k činnosti, ktorá sa im spája s hnevom, krikom a zlým pocitom zo seba. Týka sa to i upratovania.  Snažím sa vždy si všimnúť, ak sami od seba niečo upracú a oceniť to. Dať najavo moju radosť z toho, že mi pomohli. A všimla som si, že ak sa tohto držím, deti sú ochotnejšie upratovať.

 

Pokiaľ mám energiu a čas, upratujeme spolu. Vždy deti radšej počujú vetu "poďme upratovať spolu" ako "upracte si hračky." Snažím sa zapájať hravosť a srandu. Ak mám na to náladu, spravidla je upratovanie plné smiechu a máme ho rýchlejšie za sebou. Upratujeme na rýchlosť, hodom hračky do krabice, skákajúc alebo sa premeníme na nejaké zvieratko. Využívam aj obľúbené rozprávkové postavy detí. "Tu mám niečo pre superhrdinu a tu zas niečo pre vílu." U niekoho najviac fungujú "upratovacie pesničky." Môžete si vymyslieť vlastné rodinné alebo využiť repertoár interpretov, ktorí tvoria pesničky pre deti.

 

Strašiak patrí do poľa, nie do výchovy

Má tu mať miesto strašenie? Stretávam sa s tým, že rodičia povedia, že "niečo vyhodia navždy" alebo všetky hračky nahádžu do krabice a schovajú do pivnice "akože sú vyhodené". A čakajú, čo sa bude diať. Niekedy to spôsobí veľký plač a sľub "už si hračky budeme upratovať". Rodičia idú pozrieť, či tie hračky nikto nezobral a prinesú späť. Väčšinou to má skôr krátkodobý efekt s nežiadúcim účinkom. Časom a opakovaním deti zistia, že to je len taká hra. Niekedy sa rodič vyhráža, že hračky vyhodí, ale vlastne nič neurobí. Deti rýchlo pochopia, že sú to len plané slová. Inokedy rodičia v hneve schovajú všetky hračky na dlhú dobu. Ocitnú sa v situácii, že deťom až pridlho chýbajú obľúbené hračky a sú nespokojné. Rodičia si tak ale iba pília konár pod nohami. Potom sa môže stať, že rodičia majú viac roboty so zabavením nespokojného dieťaťa, ako by mali s uprataním. Ja mám radšej, ak sa hračky deťom berú postupne (aby nevznikol dlhodobý nedostatok) a skôr na kratšie obdobie. Je fajn, ak deti pocítia nespokojnosť a môžete sa odvolať na dohodu. "Viem, že by si chela späť bábiky, ale vtedy, keď si ich neupratala, si rozhodla, že ti ich na dnes/týždeň zoberiem." Nemyslím si však, že by deti mali dlhodobo cítiť nepohodu. Kratšie obdobia im umožňujú nabudúce to skúsiť znova a lepšie. To má podľa mňa väčší efekt.

 

Zásady upratovania pre deti s vývinovými poruchami

Upratovanie s deťmi s poruchami učenia a pozornosti ešte býva väčšou výzvou. Nedeje sa to preto, že by to tieto deti robili naschvál. Je to súčasť toho, ako sa špecifická porucha učenia a pozornosti môže prejavovať v bežnom živote. Nepomáha tomu ani to, že v ranom detstve rodičia o poruche svojich detí ešte nevedia.

 

  1. Všeobecnú a komplexnú inštrukciu "Uprac hračky", vymeňte za konkrétnu "Teraz daj kocky do krabice".
  2. Viackrokové inštrukcie "Daj kocky do krabice, knihy do poličky a zanes papiere na stôl", nemusia fungovať. Použite jednu inštrukciu "Daj kocky do krabice" a keď sa tak stane, použite druhú inštrukciu "Daj knihy do police" a tak postupne ďalej.
  3. Pomáhajte si vizualizáciou. Majte jasne označené za pomoci obrázkov, čo kde patrí.
  4. Komunikujte tvárou v tvár. Ak sa na vás dieťa nepozerá, môže sa stať, že vašu požiadavku prepočuje.
  5. Ak má dieťa oslabené sluchové vnímanie (tzv. figúra pozadie), môže byť pre neho ťažké vnímať hovorenú inštrukciu, ak v miestnosti hrá TV alebo rádio. Ak má vaše dieťa oslabené zrakové vnímanie, môže byť pre neho náročnejšie vidieť na vzorovanom koberci dieliky puzzle alebo mu môže dlhšie trvať, kým sa zorientuje.
  6. Ak je porucha dieťaťa podmienená poruchou senzorickej integrácie, môže byť pre neho ťažké dávať veci do zatváracích boxov, krabíc s vrchnákmi, či do nádob zo zatváraním. Dieťa môže byť menej obratné pri manipulácii z vecami. Myslite preto na jednoduchosť.
  7. Deti s vývinovými poruchami môžu zažívať stav prestimulovania, kedy nie sú schopné upratovať. Vtedy potrebujú viac pochopenia a pomoci.

 

Moja cesta s upratovaním pokračuje. Fungujeme už mesiac s novými pravidlami a prežívame spoločnú radosť, ale i ťažkosti. Akokoľvek to je, naučila som sa ešte jednu vec. Nikdy nestavajte pravidlá nad vaše deti. Možno počas fungovania zistíte, že chcete niečo zmeniť. Ako ja, keď som si uvedomila, že večerné upratovanie je veľkou výzvou kvôli únave. Počas neho väčšinou pomáham alebo ho posúvam na skorší čas, aby večer toho neostalo na upratovanie príliš veľa. Sú chvíle, kedy výnimka urobí väčšiu službu, ako pevné dodržiavanie pravidla či zásady. Väčšinou to býva v situáciách, keď sú deti frustrované z nejakého zážitku. Ak máte pocit, že nastavené pravidlá spôsobujú veľa stresov, vždy viete vymyslieť niečo lepšie a fungujúce. Vaše deti sú dôležitejšie ako pravidlá.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.