Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.
Hnev je prirodzená emócia. Je potrebná a život zachraňujúca. Bez hnevu by nebolo ľudstva. Aj preto by som rada priniesla pozitívny pohľad na túto emóciu. Myslím, že si to zaslúži.
Môj vzťah k tejto emócii sa rokmi menil. Zo začiatku mojej profesijnej dráhy som inklinovala k tomu, ako hnev kontrolovať. Tak ako väčšinu ľudí aj mňa zaujímalo, ako hnev zvládnuť, zastaviť či kontrolovať. To je aj najčastejšia požiadavka rodičov, ktorí ku mne zavítajú. Rokmi a vlastným rodičovstvom som sa zmenila. Som presvedčená, že na začiatku stretu s hnevom, by malo byť niečo iné. Niečo ako spoznanie hnevu a spriatelenie sa s ním. Zatiaľ to vychádza a učím to i rodičov, ktorí u mňa hľadajú pomoc. Moja skúsenosť je taká, že keď venujeme čas spoznaniu, zmenia sa aj očakávania.
Hnev je prirodzená emócia
Hnev je súčasťou nášho života. Je to prirodzená reakcia na stres, frustráciu či sklamanie. Hnev sa prirodzene ozýva vtedy, keď sú naše hranice narušené. Hranice fyzické – ako únava, hlad, choroba, ale i hranice osobné či emocionálne – ak niekto robí niečo, čo sa nám nepáči, ak nevieme povedať "nie" a robíme to, čo vlastne nechceme.
Hnev sa radí k tzv. sekundárnym emóciám. Je akoby schovaný pod primárnymi emóciami ako je smútok a strach. Znamená to, že hnev často súvisí so stratou či sklamaním, ktoré pochádzajú od smútku a súvisí aj s úzkosťou či starosťami, ktoré pochádzajú od strachu. Keďže sú tieto pocity nepríjemné, tak hnev môže byť jednou z možností, ako sa ich zbaviť.
Hnev je len špička ľadovca
Pri svojej práci, kedy využívam poradenstvo s prvkami terapie hrou často pomáham deťom spracovávať hnev. S deťmi komunikujem prostredníctvom hry a uvedomujem si, že hnev je len špičkou ľadovca. Je to len kúsok toho, čo vidíme. To podstatné je však často ukryté pod vodou. Ak sa tam pozrieme, tak môžeme uvidieť príčiny detského hnevu. Učiteľka a behaviorálna terapeutka pre deti s autistickým spektrom Sue Lively medzi najčastejšie príčiny detského hnevania sa zaraďuje:
Únavu, hlad alebo prestimulovanie
Snáď všetci poznáme hnev z únavy či hladu. Hnev z prestimulovania je niečo, čo sa stále častejšie vkráda do detských životov. Je to hnev ako reakcia na stres, keď dieťa ide z krúžka na krúžok. Je to hnev keď dieťa trávi veľa času pred obrazovkou počítača, smartfónu či televízora. Je to hnev, keď dieťa musí veľa času tráviť v hlučnom prostredí alebo v nákupných centrách.
Pocit bezmocnosti
Niekedy na pocit bezmocnosti nie je už inej reakcie. Hnev z bezmocnosti môže byť reakciou na to, že je dieťa ovládané a nedostáva sa mu možnosti rozhodovať.
Pocit neporozumenia
Detský hnev je namierený na nás rodičov alebo na inú osobu. Dieťa má pocit, že mu nerozumieme. Môže to vzniknúť preto, lebo sme uprednostnili návštevu pred ním alebo sme sa odmietli s dieťaťom hrať sa kvôli iným povinnostiam.
Pocit nevypočutia
Dieťa nám chce povedať niečo dôležité, ale my ho počúvame len na "pol ucha" alebo neprikladáme dôležitosť tomu, čo nám dieťa chce povedať.
Pocit ublíženia
Dieťa vlastne cíti smútok. Namiesto toho, aby však komunikovalo svoje trápenie, dáva nám najavo hnev.
Presunutie hnevu
Tento hnev je čerešničkou na torte po tom, ako dieťa zažilo veľa menších situácií, ktoré ho nahnevali. Môže to byť povestná posledná kvapka na konci náročného dňa. Môže to byť reakcia na snahu postaviť vežu z kociek, ktorá stále padá. Zvlášť pri malých deťoch sa nám môže zdať, že tie situácie sú bezvýznamné alebo nedôležité. Pre naše dieťa však majú veľký význam a preto sa stávajú dôležitými.
Prekročenie hraníc
Hnev, keď niekto prekračuje naše hranice. Je potrebný na zachovanie si integrity. Je to pocit hnevu, keď dieťa niekto chce nasilu objať. Avšak aj reakcia na to, keď dieťa niekto v manipuluje do činností, ktoré v skutočnosti nechce robiť.
Pocit úzkosti
Toto sú situácie, ktorým dominuje strach. Môže ísť o strach z niečoho konkrétneho alebo úzkosť, ktorú dieťa nevie pomenovať. Telo produkuje hormóny, napätie stúpa a obrannou reakciou je hnev, ktorý ponúka uvoľnenie.
Situácia, kedy deti nedostali to, čo chcú
Úplne hlboko ide o smútok a najmä o spracovanie sklamania, ktoré navonok vyústi do výbuchu hnevu.
Situácie kedy dieťa nie je schopné verbálne vyjadriť to, čo chce alebo potrebuje
Sem sa zaraďuje stres detí, ktoré majú oneskorený vývin reči alebo artikulačné ťažkosti, ktoré znemožňujú komunikáciu.
Rada sa pozerám na hnev cez hľadanie jeho príčin. Rada vediem rodičov k tomu, aby namiesto okamžitej reakcie na hnevlivé správanie, venovali čas príčine. Vďaka tomu môžu zvoliť ten správny prístup. Mám to overené aj z vlastného rodinného života. Veľmi mi pomáha v týchto vypätých situáciách pozerať sa hlbšie. Pomáha mi to napojiť sa emocionálne na moje deti. Vnímam, že s úspešným emocionálnym napojením, rastie aj moja schopnosť správne zareagovať. Som rada, keď toto moje poznanie zdieľajú aj rodičia. Andrea, mama dvoch synov a účastníčka kurzu filiálnej terapie, to pomenovala za mňa: "Zistila som, že keď sa deti hnevajú a ja reflektujem ich pocity, tak sa ich hnev upokojí skôr, ako keď hneď zadávam hranice a riešim tú situáciu."
Ďakujem ti hnev
Existuje mnoho dôvodov, za čo hnevu vďačíme. Rodinný terapeut Moshe Ratson spísal hneď 16 dobrých dôvodov. Predstavím vám niektoré z nich.
Hnev slúži na to, aby zabezpečil prežitie
Neverím, že je tu tá veta opäť :) Je asi veľmi dôležitá. Hnev sa aktivuje v čase ohrozenia. Je súčasťou našej výbavy v boji o prežitie a vďaka tomu sa vieme brániť nepriateľom a nebezpečenstvu.
Vybitie hnevu je upokojujúce
Počas hnevu často cítime bolesť – emocionálnu alebo fyzickú. Hnev nás motivuje konať a bolesť zastaviť. Vďaka tejto akcii sa upokojíme.
Hnev nám dodáva energiu
Hnev nás chráni, keď nám chce niekto ublížiť. Dodáva nám silu a potrebnú agresiu, aby sme mohli prekonať útočníka. V bežnom živote nám je hnev pozitívnou silou, ktorá nás povzbudzuje, aby sme sa postavili sami za seba alebo za slabších.
Hnev nás motivuje k riešeniu problémov
Ak máme pocit, že veci nie sú také, aké majú byť, tak je prirodzené, ak cítime hnev. Hnev nás poháňa, aby sme tie veci zmenili podľa vlastných predstáv. Hnev nás vedie k tomu, aby sme hľadali riešenia na vylepšenie situácie.
Hnev nás upozorňuje na nespravodlivosť
Hnev sa ozýva, keď nám boli odopreté práva. Vzbĺkne, keď čelíme urážkam, neúcte a nespravodlivosti. Je to sila, ktorá okoliu hovorí: "Správajte sa ku mne fér, inak za to zaplatíte!" V dnešných dňoch je to práve hnev ľudí túžiacich po spravodlivosti, ktorý rozhýbal zmeny v spoločnosti.
Hnev je nástroj vyjednávania
Je to hnev, ktorý sa ozve, ak nás niekto podceňuje. Hnev nám pomáha udržať si svoju pozíciu. Je to on, kto v konfliktnej situácii pomáha vyjednávať v náš prospech. On je ten, čo pre nás vybojuje lepšie pracovné podmienky.
Hnev zvyšuje spoluprácu
Možno je to prekvapivé. Ak je hnev odôvodnený, je spravidla vhodné ozvať sa a nemlčať. To vedie v konečnom dôsledku k lepšej spolupráci. Je to hlas, ktorý hovorí: "Hej, berte ma vážne! Venujte mi pozornosť! Toto sa mi nepáči, musíme hľadať ešte lepšie riešenie."
Preciťovanie hnevu zvyšuje emočnú inteligenciu
Ak sme schopní prijať hnev, smútok i strach, sme emocionálne bohatší. Ak si vyberieme prijatie, miesto popretia, potlačenia alebo vyhýbania sa. Naznačuje to, že naša emocionálna inteligencia je na vyššej úrovni. Prijatie hnevu nám pomáha flexibilnejšie reagovať a byť odolnejšími v rozmanitých medziľudských situáciách.
Objaviť túto pozitívnu silu chce čas. Mnohí z nás sa ju učia ešte teraz v dospelosti. Ja osobne mám pocit, že je to také celoživotné učenie sa. Myslite na to, že deti sa ešte len učia narábať s hnevom. Neposudzujte ich ako dospelých. Doprajte im čas a buďte im dobrým vzorom, aby sa mali od koho učiť. Pokúste sa hnevlivé situácie ukľudňovať, aby sa ich deti nebáli.
Je skupina detí, ktorá si ako riešenie hnevlivých situácií vyberie únik. Miesto toho, aby sa postavili za seba, vyhýbajú sa situáciám alebo ľuďom, ktorí ich hnevajú. Niekedy je to dobrá stratégia. Ale ak je táto stratégia používaná veľmi často, tak môže neskôr spôsobovať problémy. Deti si kvôli vyhýbaniu sa hnevu neprecvičujú potrebné zručnosti na budovanie medziľudských vzťahov. Je to opačný problém ako deti, ktoré svojim agresívnym správaním vzbudzujú obavy u rodičov. Avšak aj tento druhý protipól si zaslúži našu pozornosť.
Najbližšie, keď sa budete hnevať vy alebo vaše dieťa, zastavte sa a preskúmajte túto silu. Pomôžte dieťaťu spoznať dôvody hnevu jednoduchým opisom. "Teraz sa veľmi hneváš, lebo si chcel ešte ostať na ihrisku." Doprajte mu čas, kým sa posuniete ďalej. Zostaňte chvíľu s ním aj v jeho hneve. "Vidím, ako veľmi ťa to hnevá! Až kričíš a plačeš ako je ti to ľúto."
Neponáhľajte sa. Doprajte dieťaťu pocit, že rozumiete jeho emócií a potom sa vydajte o krok ďalej. Smerom k zvládaniu hnevu.
Ak máte pocit, že by ste na to nechceli byť sami, pozývam vás na zážitkový kurz Sila hnevu.
Koná sa v Bratislave 27. - 29.4. 2018
Pre mňa je výnimočný tým, že sa bude venovať nie len detskému hnevu, ale je tam vytvorený priestor aj pre nás rodičov. Bude tam aj moja obľúbená téma ako cez hrové aktivity uvoľňovať hnev detí.
Potrebné informácie nájdete na www.centrumdys.sk
Mgr. Soňa Pekarovičová
Je vzdelaním špeciálna pedagogička. Zaoberá sa varovnými signálmi pre poruchy učenia sa a pozornosti. Prostredníctvom stimulačných programov posilňuje oslabené funkcie, aby deti zvládli nástup do školy. Verí, že psychická pohoda v rodine je kľúčovou pre úspech korekčných snažení. Ponúka poradenstvo s prvkami terapie hrou a kurzy filiálnej terapie pre emocionálnu podporu detí a ich rodičov. Je absolventkou kurzu v senzorickej integrácii, ktorý jej ukázal nové dimenzie práce s deťmi s vývinovými poruchami. Všetky svoje zistenia vkladá do koncepcie CentrumDys. Žije a pracuje v Novom Meste nad Váhom.
