Prší, stojím pri okne a rozmýšľam, či bolo nedávne sťahovanie z dediny do mesta dobrým krokom. Toľko ráz som si to nechávala prejsť hlavou, že už ani sama neviem. Prechádzam si svoje pre a proti.
Na dedine je čerstvý čistý vzduch, viac prírody, ľudia sa viac poznajú a pomáhajú si. V meste sa zase cítim anonymnejšia. Manžel nemusí dochádzať do práce, vďaka čomu ušetríme, každý deň máme kam s deťmi ísť, či je leto a či zima. V meste sú nepochybne aj kvalitnejšie služby. Možno je to tým, že je tu väčšia konkurencia. Je tu kompletná zdravotná starostlivosť, banky, poisťovne, obchody všetkého druhu, kultúra, vzdelanie…
U mňa to vyšlo narovnako. Oboje má svoje plusy aj mínusy. Záleží len na tom, ako to človek cíti. Ja, milovníčka prírody a záhrady, som sa nakoniec rozhodla ísť žiť do mesta. Obrovský paradox môjho života. Uvedomila som si, že keď deti podrastú, preháňanie po lese pôjde bokom a začnú vyžadovať aj iné aktivity, za ktorými by sme museli čoraz častejšie cestovať. I keď niektoré dediny sú veľmi dobre občiansky vybavené, my sme sa po dlhom zvažovaní rozhodli takto. I vidina záhrady sa mi rozplynula pri predstave toho, ako by sme s manželom prišli domov neskoro z práce a museli by sme sa povenovať domu i deťom.
Na dedine žijú starí rodičia z oboch strán, takže hocikedy sa nám zažiada turistiky, záhrady, grilovania, kúpania v bazéne, tak prídeme potešiť starkých. Milujem prírodu, ale rovnako milujem aj iné aktivity a rada to striedam. Na dedine som vždy milovala tie sezónne aktivity s deťmi. Obuli sme si gumáky a išli sme na orechy, šípky, hríby, bylinky… To na dedinskom živote milujem najviac. Ale v zime to bolo horšie. Vtedy som mala silný pocit, že iba prežívam. Spomínam si na ten zvláštny pocit na dedine, najmä v zime – „čo dnes?“
A čo taká bilancia zimy v meste? Chodím tu na rôzne prednášky o rodičovstve a výchove. Deti navštevujú rôzne pohybové i výtvarné krúžky. Po práci si vyjdeme okúpať sa do aquaparku, sú tu kiná, divadlá, detské kútiky, vianočné trhy, akcie v centre venované najmenším, sokoliarsky deň, tekvicový deň, mikulášsky deň, šarkaniáda, chodíme cvičiť do gymnastickej telocvične, syn chodí s manželom na wushu, kde k detičkám pristupujú s obrovským rešpektom a učia aj nás rodičov – trpezlivosti, rešpektu k neposedným detičkám a ja sa tam cítim perfektne. Keď sa podarí, vyjdeme si na víkend na hory. Zima hneď ubehne rýchlejšie. Hovorievame si, že vlastne na byt si chodíme len uvariť a prespať.
Upijem si z čaju a zhodnotím, že sme urobili dobre.
V zime mi v byte chýbal akurát tak krb. Tak som si kúpila aspoň jeden elektrický. Nie je to celkom ono, ale poslúži. Lipový čaj s medom, dve deti vedľa mňa v deke a nachystané tri rozprávkové knižky. Jednu Martinkovi, jednu Miškovi a jednu vraj pre mňa! Tí sa vedia vynájsť! Každý večer máme rituál. Vyberú si každý jednu knižku, ktorú im čítam ja alebo manžel. V spoločnom čítaní vidím obrovský prínos pre vzťah rodič – dieťa, ale i pre dieťa samotné.
Spomínam si, ako som sa ako malá naučila čítať ja. Mám o dva roky staršieho brata, ktorý nastúpil do školy, keď som mala štyri roky. Keď som mala štyri a pol, už som plynule čítala. Každý deň som sedela vedľa brata, keď si nahlas čítal a prstom prechádzal po slovách. Pozerala som sa, pozerala… až som začala čítať. Nikdy ma nikto neučil písmenká, ani čítanie. Len som sa pozerala…
Doteraz tomu nerozumiem. Priniesla som babke noviny a prečítala som jej horoskop. Preto vidím v tom prínos aj pre moje deti. Nehovorím, že aj ony sa naučia čítať tak skoro. Možno nie, ale určite sa naučia pozornosti, koncentrácii, fantázii a príjemne strávia čas so svojím rodičom. Čo viac si priať než prehlbovanie vzťahu so svojimi deťmi a poskytnutie im množstva užitočných a zaujímavých informácií?
Žijeme v zrýchlenej dobe, môj manžel je tiež veľmi vyťažený prácou, ale čítanie kníh večer pred spaním je ozdravujúci a srdečný rituál našej rodiny nech sme kdekoľvek. Je to skvelá investícia do budúcnosti našich detí a aj v tomto prípade je jedno, či bývame v meste alebo na dedine. Ja milujem rovnako dedinu i mesto, ale praktickejšie mi prišlo bývať v meste. Veď nakoniec:
Domov je tam, kde sa cítime dobre.
A čo vy? Ste šťastní, že žijete na dedine či v meste?