Zoznam toho, čo pre nás urobili naši rodičia od prvého dňa nášho života, by sme spisovali dlho. Bojovali s našim vzdorom, s nedostatkom svojej energie aj času rovnako, ako my bojujeme teraz pri našich deťoch. Ako im môžeme byť nápomocní dnes my?
Prežili stovky momentov, udalostí, situácií, ktorými pre nás oddane žili. Aj toho, čoho sa rodičia zriekli kvôli nám, by bol celý zoznam. A na celé stovky momentov by sme pri spisovaní zabudli, stovky si nikdy ani neuvedomíme. Všetko, čo robili, hoci nie vždy tak dobre ako chceli, robili s lásky k nám. Tak ako my teraz. V niečom sa nám pri výchove darí, v niečom sa potkýname, v niečom úplne zlyhávame. Tak ako oni vtedy. Pri uvažovaní o tom, aká náročná je starostlivosť o dieťa, koľko času a energie si vyžaduje, ako aj pri spomienkach, koľko sme si museli odoprieť pre dobro dieťaťa, by sme mali zájsť trochu ďalej.
Čo by nám najradšej povedali naši starí rodičia?
Zriekali sa svojich záľub, ich svet sa točil okolo nás, nákupov, varenia, žehlenia, dookola len prispôsobovanie sa, obetovanie sa, zriekanie sa. A po zrelej úvahe povie každý z našich už staručkých rodičov, že práve to bolo to najšľachetnejšie, najzmysluplnejšie a to najpodstatnejšie, čo kedy v živote urobili. Keď stáli pri našich postieľkach a prebdeli celé noci, keď robili rozsudky pri našich súrodeneckých roztržkách, keď sme im toľkokrát zasadili tvrdé rany do srdca našim vzdorom, keď sa nás snažili usmerňovať pri našich rozhodnutiach, keď nevedeli zaspať len preto, že nás niečo trápilo a my sme im to v puberte nechceli povedať.
Múdrosť zvráskavených tvárí vypovedá mnoho. Čítať z nich nie je vždy ľahké. Mnohé udalosti zo života si želajú byť zabudnuté, mnohé sa povedať nedajú, ale najpodstatnejšie vrásky sú tie rodičovské. Hovoria, že nič vzácnejšie a hodnotnejšie v živote nikdy predtým ani potom už nedokázali. A najmä, že to vôbec neľutujú. Žiadnu nedočítanú knihu, žiadne nezrealizované posedenie pri káve, žiaden film, ktorý im kvôli nám unikol ... Nič.
Ešte stále si myslíme, že nás naše deti oberajú o čas, o naše osobné záľuby či dokonca o kariérny rast? Dostáva sa nám tých najkrajších (hoci často veľmi náročných a ťažkých) momentov. Nikdy sa nezopakujú. Niet krajších starostí, ako sú tie rodičovské. To je výpoveď tých, ktorí už možno ani nedokážu rozprávať. Len sa prizerajú a ticho spomínajú a ešte tichšie nám aj v dobrom závidia.
Dnes nás potrebujú oni
Rovnako ako sme boli my závislí na rodičoch, keď sme sa narodili, oni sú v starobe závislí na nás. Výrokmi, že oni teraz potrebujú odbornú starostlivosť, sa často ospravedlňuje kruté rozhodnutie vlastných detí. Osamelosť je teraz ich bolesťou.
Čo od nás potrebujú? Nie je toho tak veľa.
Potrebujú sa s nami rozprávať. Áno, vyžaduje si to čas, ktorého máme tak málo. Napriek tomu tu máme pri nich byť, posedieť si, počúvať. Nezáleží na tom, či ide o správy zo sveta alebo o rozprávanie o detskom karnevale či stratenom mackovi. Dôležité je udržiavať ich kontakt s realitou.
Neurológovia navyše stále viac dávajú do popredia jednu zaujímavú ponuku. Spôsob, ako udržiavať našich staručkých rodičov, blízkych a známych pri duševnom zdraví, spôsob, ako oddiaľovať nástup demencie a hlavne, ako vyplniť voľný čas niečím, čo rozšíri obzor nám aj im. Naučme ich robiť niečo, čo nikdy predtým nerobili. Ideálne so zámenou laterality alebo prepojením oboch hemisfér.
Ak vyšívajú, nech to skúsia druhou rukou. Ak nikdy nehrali na hudobný nástroj, je najvyšší čas naučiť sa to. Nezáleží na tom, ako sa im bude vzhľadom na ich jemnú motoriku či oslabený zrak dariť, podstatné je, že budú stimulovať a prepájať mozgové centrá, ktoré ich potom budú svojou činnosťou a vitalitou udržiavať v duševnej kondícii. Pomáha to aj ako prevencia pred depresiou.
Významná štúdia Univerzity v Minesote z roku 2015 poukazuje na potrebu trávenia času v „zelených a modrých priestoroch“ ako sú parky, lesy, rieky, oceány alebo rybníky. Skrátka v prírode. Stále viac sa zdôrazňuje, že napríklad počúvanie zvukov prírody, vody alebo včiel bzučiacich medzi kvetmi, môže mať obrovský vplyv na celkové zdravie.
Vezmite starkých pravidelne von
Mnohí odborníci ponúkajú dôvody, prečo by mali seniori stráviť viac času v prírode. Prístupnosť ku každodenným zeleným a modrým priestorom povzbudzuje seniorov, aby jednoducho otvorili dvere, čím sú motivovaní byť fyzicky, duchovne a spoločensky aktívni. Môže to kompenzovať chronické choroby a izoláciu. Vonkajšie priestory podporujú multigeneračné interakcie, ktoré emocionálne doslova vyživujú seniorov.
Nepotrebujeme len detské ihriská. Potrebujeme aj kryté lavice pre starých rodičov, ktorí deti sledujú. Deborah Cohen, vedúca americkej vedeckej prírodovedeckej spoločnosti RAND Corporation, naliehavo vyzýva verejné agentúry, aby vytvorili parky priateľskejšie pre seniorov, a reaguje tak na potrebu seniorov zostať aktívnymi, ako aj na rastúcu mieru chronických ochorení u starších ľudí.
Čas strávený v prírodnom prostredí je už dávno "predpísaný" na zlepšenie nálady. Sme inšpirovaní krásou prírody, čistým vzduchom, zvukmi a pamiatkami. Chodiť na skupinové prechádzky v prírodnom prostredí by mohlo byť alternatívou liekov pre starších ľudí, ktorí sa zaoberajú stresovými životnými podmienkami, ako je strata blízkej osoby alebo vážna choroba.
Všetci vieme, že čas strávený v prírode posilňuje imunitný systém. Neuvedomujeme si dostatočne, že seniorom môže prispieť k zlepšeniu kardiovaskulárneho a metabolického zdravia, ako aj k zníženiu krvného tlaku a stresu. Vezmime svojho blízkeho na výlet, alebo možno aj na rybolov, posaďme ho pod jabloň. Ak je v blízkosti fontána, nechajme ho sedieť a vychutnávať si zvuky vody. Krátka prechádzka parkom alebo arborétom má nesmierne pozitívne účinky.
