Miriam Bzdilíková je učiteľka na Základnej škole Milana Mravca v Rakovej a učí malých druhákov. Po tom, čo vláda prijala nové prísnejšie opatrenia ohľadne spomalenia šírenia ochorenia COVID-19, medzi ktoré patrilo aj nosenie rúšok na prvom stupni, rozhodla sa s deťmi o ich opodstatnení hovoriť viac. Na facebooku sa podelila o svoju skúsenosť z prvého dňa v škole.
Ráno som vošla do triedy a všetci drobci mali na tváričkách rúška. Pozdravili sme sa a otvorila som okno, aby sa lepšie dýchalo.
Deti boli nezvyčajne ticho, tak som sa ich opýtala, ako im v tých rúškach je. Že nič moc, že im vadia, prekážajú, že sú zbytočné,.... Debata mohla začať.
Povedala som im: „Určite ste zo všetkých strán počuli všetko možné. Že rúška treba, že netreba, že nás ochránia, že nás neochránia,... ani ja si neviem z toľkých informácií vybrať. Viete čo? Urobme si pokus! Každý si teraz vyberie pravítko."
Decká si po jednom začali vyberať pravítka, niekto na druhého mieril, niekto si začal trojuholník točiť na prste,...
„Teraz si dajte dole rúško a dýchnite na pravítko. Čo sa tam urobilo?“
„Hmla!“ „Rosa!“ „Para!“
„Áno. Vydýchli ste vlhký vzduch. Teraz si nasaďte rúško a opäť dýchnite na pravítko. Čo na ňom máte?“
„Nič!“ jednohlasne kričali.
„A kde je teda ten vlhký vzduch?“
„V rúšku!!!!!“
Tie decká sú strašne zlaté a veru múdre. Niekedy múdrejšie ako poniektorí dospeláci.
Tak som pokračovala vo vysvetľovaní: „Tie kvapôčky, čo ste vydýchli do rúška, by bez neho lietali po triede. Máte v nich svoje bacily, ktoré nemusia vášmu telíčku nič robiť. Ste kamoši, alebo je vaše telíčko tak silné, že ich vymláti. Ale čo ak by ublížili vášmu spolužiakovi? On sa s nimi nepozná, jeho telíčko sa nemusí vedieť s nimi popasovať. Alebo telíčko jeho babičky, mamičky či súrodenca. Tak sme ich teda nechali v rúšku, aby sme ochránili druhých.“
Decká sa smiali, pritákavali, tešili sa z pokusu aj z vysvetľovania. Potom som triedne vrtidlo vyzvala, aby robil vírus a prebehol sa po triede. Vyštartoval ako strela a o pár sekúnd bola trieda obehnutá. Potom som ho vzala okolo pásu a povedala som: „Tak, ja som teraz rúško a idem spomaliť vírus! Bež vírus, bež koľko vládzeš!"
Drobec sa rozbehol, no ja som ho objatím spomalila. Trvalo mu dlho, kým sa dostal na koniec triedy. A moje zhodnotenie?
„Deti. Rúško možno nezastaví vírus úplne, ale veľmi ho spomalí a ochráni spolužiaka. Myslite na to, že vaše rúško chráni druhých, ich rúško chráni vás.“
Povyťahovali si rúška riadne cez raťafáky a hodina sa mohla začať. Vydržali sme prvý deň, vydržíme aj ďalšie. Lebo nám na zdraví spolužiakov a druhých záleží.
