Keď dieťa v noci plače, vyčerpaní rodičia sa snažia prísť na to, prečo. Zisťujú či je hladné, mokré, či mu je zima, alebo sa cíti osamelo. Vedci z Harvardu však ponúkajú na toto konanie dieťaťa trošku sofistikovanejšie vysvetlenie. Dieťa, ktoré vyžaduje, aby bolo uprostred noci kŕmené, predchádza opätovnému tehotenstvu svojej matky.
Tento prefíkaný úmysel dáva dokonalý zmysel, hovorí vývinový biológ David Haig, ktorý opísal svoju myšlienku v Evolution, Medicine and Public Health Ďalšie dieťa by znamenalo delenie sa o matku a otca, takže deti sú programované tak, aby robili všetko pre to, aby zabránili stretu vajíčka a spermie, tvrdí Haigova teória.
Keďže deti nedokážu prinútiť rodičov k antikoncepcii, pracujú s tým, čo môžu. Vyžadujú si nočné schôdzky za účelom kŕmenia. To prakticky udržiava ženy od iných druhov nočných stretnutí, čo by mohli viesť k ďalšiemu otehotneniu.
Na druhej strane je tiež zabíjanie libida a extrémna vyčerpanosť. Časté nočné kŕmenie tiež oneskoruje plodnosť u dojčiacich žien. Dojčenie dieťaťa môže viesť k hormonálnym zmenám a zabraňuje ovulácii, no nie až tak spoľahlivo, aby pôsobili ako antikoncepcia.
Samozrejme, že deti nemajú prostriedky, aby zabránili matkinej plodnosti zámerne. Ale aj v našej histórii môžeme vidieť, že deti, ktoré plakávali, aby boli v noci dojčené, mali výhodu v snahe o prežitie, zamýšľa sa Haig.
Načasovanie nočného plaču znie celkom presvedčivo, hovorí Haig. Kojené deti sú schopné svoje nočné požiadavky stupňovať okolo 6 mesiaca a potom sa pomaly zlepšujú – presne v čase, kedy dieťa potrebuje zdvojnásobiť svoje úsilie v ochrane pred otehotnením.
Genetické ochorenia, ktoré sú zdedené zo strany matky alebo otca nám o tom poskytujú viac dôkazov. Deti, ktoré dostanú určitý gén od svojich matiek spia v noci dlhšie, čo je v najlepšom záujme žien, ktoré chcú znova otehotnieť. No deti, ktoré dostanú ten istý gén od otca sa budia oveľa častejšie a odďaľujú ovuláciu svojich matiek, píše Haig. To má ďalší vývojový význam: Otcovia nemajú garanciu, že ďalšie dieťa bude tiež ich, a preto pravdepodobne nemajú záujem o to, aby ovulácia prišla znova.
Haig publikoval podobný návrh v roku 1987 a ak by mal pravdu, znamenalo by to, že kojené deti, ktoré v noci často plačú by mohli naznačovať tú najhoršiu súrodeneckú rivalitu. Jeho práca priniesla veľký záujem laickej i odbornej verejnosti.
Antropológ James McKenna z Univerzity of Notre Dame upozornil na to, že novorodenci si môžu vyvinúť nočné vstávanie nech sú akejkoľvek povahy za dobrým účelom. Deťom môže byť teplo, môžu byť hladné alebo sa chcú len pritúliť k matke. A deti nie sú dokonca vždy zodpovedné za svoje vstávanie : V jednej štúdii McKenna a jeho kolegov bolo zistené, že nočné vstávanie až 40% detí bolo spôsobené matkami ich šuchotaním niekde nablízku. Pripúšťa, že tieto vstávania môžu mať výhody pre dieťa, ktorých úspechom je kontrola otehotnenia mamy. McKenna tiež tvrdí, že pravidelné vstávanie ochraňuje dieťa pred jeho upadnutím do hlbokého spánku, ktorý môže byť pre novorodenca nebezpečný.
No ak má pravdu Haig, kričiaci novorodenci robia všetko pre to, aby zabránili príchodu súrodenca, ktorý by mohol zruinovať všetky ich výhody. Tento vlastný záujem je však v priamom konflikte s matkiným cieľom, ktorým je odovzdať svoje gény toľkým deťom, ako je to len možné. Tento rozdielny cieľ je prehliadanou časťou vzťahu rodič - dieťa. „Matky sa vyvinuli, aby maximalizovali počet detí, ktoré prežijú. To je odlišné od maximalizácie každého jedného dieťaťa, ktoré prežilo,“ hovorí Haig.
„Neexistuje cesta, ako ísť do minulosti a testovať, či nočné kŕmenie v skutočnosti pomohlo deťom v predošlých historických obdobiach prežiť. Každopádne dnešné deti vyrastajú vo svete, ktorý nevyzerá ako ten, v ktorom tento trik mohol byť užitočný,“ dodáva Haig. Antikoncepcia, stály príjem živín a dobrá zdravotná starostlivosť pravdepodobne vymazali hnanie moderných detí chrániť sa pred ďalším súrodencom.
Hoci nikdy nebudeme skutočne presne vedieť, prečo sa u detí vyvinul nočný plač, Haigova teória ponúka jedno zaujímavé vysvetlenie. Či už má pravdu alebo nie, je v tejto štúdii ďalšia správa a tiež odkaz pre moderných rodičov: „Nočné kŕmenie nie je dnes pre deti vôbec nevyhnutné. Mamy by sa nemali trápiť, ak sa ich deti v noci nebudia na dojčenie“, hovorí Haig.
„Existuje tendencia myslieť si, že novorodenci sú neskutočne krehké bytosti a ak urobíte čo i len jednu vec zle, zruinuje to celý ich život. Ale to nedáva v rámci nášho vývoja žiadny zmysel. Deti by nemali byť veľmi robustné a mali by sa dokázať vysporiadať so všetkými variantmi spania a kŕmenia,“ hovorí Haig. Na záver Haig dáva rodičom odporúčanie:„Robte to, čo si myslíte, že je dobré pre vás.“
