Od chvíle, ako svoje dieťa budeš držať v náručí, už nikdy nebudeš taká istá.
Môžeš túžiť po človeku, akým si bola voľakedy, keď si mala čas a voľnosť a o nič si sa nemusela strachovať.
Ako matka spoznáš únavu, akú si nikdy predtým nepoznala.
Dni za dňami budú utekať a budú takmer na vlas rovnaké.
Plné kŕmenia a odgrgávania, vymieňania plienok a plaču. Vyhrávania a prehrávania. Malých zdriemnutí alebo i žiadnych.
Môže sa ti to všetko v prvých rokoch zdať ako nekonečný kolotoč...
ALE NEZABUDNI,...
že pre všetko v živote existuje posledný krát.
Príde čas, kedy budeš svoje dieťatko kŕmiť úplne posledný krát.
Raz na tebe po ťažkom dni zaspí a ty ho odnesieš na rukách do postele naposledy.
Jedného večera mu umyješ vo vani vlasy a okúpeš ho a od toho dňa to bude robiť samé.
V jedno krásne popoludnie ho budeš niesť na svojich pleciach a potom ho zložíš a už nikdy viac ho nebudeš vládať takto niesť.
Keď budete kráčať cez cestu, bude ťa vždy držať za ruku, no jedného dňa sa po tvojej ruke viac nenačiahne.
V noci bude vkĺzať do tvojej postele, aby si ho pritúlila a zrazu to bude posledný krát, čo sa na to v noci zobudíš.
V jedno ráno budete spievať „ Kukulienka, kde si bola“ a o chvíľu tú pieseň spolu nezopakujete nikdy viac.
Pred školskou bránou ťa pobozká na rozlúčku a na ďalší deň ťa poprosí, aby mohlo kráčať do školy samé.
Jedného dňa budeš čítať poslednú rozprávku na dobrú noc a utierať svojmu dieťatku posledný krát soplíky.
Za okamih bude naposledy k tebe utekať s otvorenou náručou a nikdy viac to nezopakuje.
Takže ak žiješ v časoch, kedy sa to všetko deje, pamätaj si čo najživšie, ako mnoho krát sa to stalo. Za okamih tieto chvíle pominú a ty si budeš želať, aby sa zopakovali ešte aspoň raz. Ešte aspoň posledný krát...
