Batéria testov MABEL vznikla v rámci významného európskeho výskumu. Ide o ojedinelé testy ranej gramotnosti, v rámci ktorých budú mať psychológovia v poradniach, špeciálni pedagógovia v školách a aj logopédi modernú, výskumne overenú diagnostickú batériu, pomocou ktorej môžu zachytiť rizikové deti už vo veku od päť rokov.
Na tému ranej gramotnosti sme sa opýtali prof. PhDr. Maríny Mikulajovej, CSc., vedúcej ústavu klinickej psychológie na Fakulte psychológie PEVŠ.
Čo znamená raná gramotnosť, kedy a ako sa začína vyvíjať?
Raná gramotnosť – ako hovorí samotný termín – sa viaže na obdobie mladšieho školského veku, keď si dieťa začína osvojovať čítanie a písanie v škole. Toto obdobie trvá približne prvé dva školské roky, potom spravidla už deti majú základy gramotnosti, ktoré ďalej rozvíjajú, prehlbujú a rozširujú. To však neznamená, že predškolský vek je z hľadiska gramotnosti „nemý“. Skôr naopak: je to veľmi dôležité obdobie, keď sú deti vnímavé voči čítanému a písanému slovu, zaujímajú ich knižky, príbehy, rozprávky, radi sa učia riekanky, básničky. Na Slovensku máme od roku 2016 nový, moderný program predprimárneho vzdelávania, ktorý obsahuje samostatnú oblasť, zameranú na rozvoj jazykových a komunikačných schopností a predčitateľských poznatkov a zručností. Deti sa aktívne oboznamujú s knihami, textami a ilustráciami, začínajú chápať, čo všetko knihu tvorí. Toto obdobie nazývame obdobím pregramotnosti.
Akými spôsobmi dokážeme zisťovať u detí jej úroveň?
Zisťovanie gramotnosti závisí predovšetkým od toho, kto ju zisťuje. Iný pohľad a prístup majú učiteľky, iný psychológovia alebo ďalší odborníci v poradni a iný napríklad rodičia. Aj rodičia majú istú predstavu, aké je ich dieťa šikovné. Je na prospech dieťaťa, ak sa názory zhodujú... Psychológovia používajú rozličné metódy ako je rozhovor, pozorovanie, správa zo školy, prezrú si zošity a školské práce, majú rozličné testy čítania, písania, rozumových schopností a pozornosti. Treba povedať, že metódy, ktoré odborníci používajú, do veľkej miery závisia od toho, čo si o probléme dyslexie vlastne myslia, ako ho konceptuálne chápu, a to sa u nás často podceňuje. Veda a výskum idú aj v tejto oblasti rýchlo dopredu a to, čo platilo kedysi, dnes už neplatí alebo neplatí v takom rozsahu.
Od čoho dyslexia závisí? Je podmienená aj geneticky?
Schopnosť naučiť sa čítať, písať, porozumieť textu a vedieť z neho ťažiť nemáme vrodenú. Myslím, že to je očividné. Napokon, na svete je dnes asi štvrť miliardy negramotných ľudí... Vrodené však máme určité jazykové, kognitívne a senzomotorické predispozície, ktoré sa vo vývine zapájajú do gramotnostných schopností, a tie majú čiastočne aj genetické pozadie. V rodinách „kolujú“ také poruchy ako je dyslexia, primárna jazyková porucha, ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), dyspraxia a ďalšie. Avšak stále platí: naučiť sa bicyklovať, plávať aj čítať sa človek musí naučiť, rozhodne to nie sú vrodené schopnosti.
Čo je to fonematické uvedomovanie?
Fonematické uvedomovanie je „balík“ schopností, nie jedna schopnosť. V zásade ide o to, že človek (dieťa alebo aj dospelý) si uvedomuje hláskovú štruktúru slov a zvukovú formu slova dokáže v mysli oddeliť od významu. Napríklad, keď sa predškoláka opýtate, ktoré slovo je dlhšie – HAD alebo DÁŽĎOVKA, takmer určite vám odpovie, že had... No vyskúšajte si to: chyťte si špičku jazyka medzi zuby, aby ste ním nemohli hýbať, položte ruky na stôl a nehýbte ani prstami a spočítajte v duchu, koľko hlások má slovo HELIKOPTÉRA...?
Kedy si deti začínajú predstavovať hláskovú a slabikovú štruktúru slova v mysli?
Slabiková štruktúra je vývinovo ľahšia, lebo deti od malička vnímajú rytmus: v pohybe, básničkách, pesničkách, napokon aj v reči, keďže slová vyslovujeme po slabikách, aj keď si to neuvedomujeme. Preto už štvor-päťročné deti dokážu deliť slová na slabiky. S hláskami je to náročnejšie: to už dieťa musí chápať, to nejde „samo“.
Existujú poruchy vo fonematickom uvedomovaní? Ako sa prejavujú?
Áno, existujú a jedna významná teória hovorí, že sú základom dyslexie. Navonok sa nemusia nijako očividne prejaviť, a v tom je vlastne problém. Spravidla sa prejavia až ťažkosťami v učení, keď spolužiaci už dobre čítajú aj píšu slová na diktát, a tomu jednému to nejde a nejde, zaostáva, trápi sa, môže sa niekomu zdať, že je hlúpy.
Kedy dieťa začína chápať čítaný text?
To je vážna otázka. Samozrejme, v ideálnom prípade od samého začiatku! Závisí to do značnej miery od toho, ako sa deti v škole učia čítať: či učiteľka tlačí na techniku (Mama a Ema melú. Aj Elo melie.), alebo je pre ňu prvotne dôležité, aby deti od počiatku chápali a mali radosť z toho, čo čítajú – v takom prípade text nemôže byť bezduchý, musí deti zaujať! Ak rodič od malička rozpráva a číta deťom rozprávky, tak je to najlepší základ, aby v škole chápali, čo je v texte. Deti sú vývinovo pripravené chápať čítaný text, ak rozumejú reči, to len škola ich v istom zmysle odkláňa...
Čo presne znamená, že dieťa má dyslexiu a prečo je tak častým javom?
Dyslexia je pomerne široký pojem, zahŕňa deficity v čítaní aj písaní, a to ako na úrovni slov, tak aj na úrovni viet či textu. Dyslexia sa dá definovať ako vrodená neurovývinová porucha, pri ktorej majú deti ťažkosti naučiť sa čítať a písať v podmienkach bežnej školskej výuky. Nie je to deficit rozumových schopností ani lenivosť či nedostatok motivácie. Mozog ľudí s dyslexiou je v niektorých štruktúrach a funkciách odlišný od normy. Najzaujímavejšie pre nás, odborníkov, je to, že jej prejavy do istej miery závisia od jazyka, v ktorom sa dieťa učí čítať a písať. Isté typické prejavy má dyslexia v angličtine a o niečo iné napríklad v slovenčine alebo taliančine, ktoré majú jednoduchšie vzťahy medzi písanou a výslovnostnou formou slov (angličtina má tzv. netransparentný pravopisný systém, lebo veľa slov sa ináč píše ako vyslovuje); menej sa vie o prejavoch dyslexie v čínštine alebo japončine.
Ako možno s dieťaťom s touto poruchou pracovať?
Dyslexia sa nedá vyliečiť, ale dá sa s ňou, samozrejme, žiť... otázkou je, ako kvalitne, lebo bez schopnosti pracovať s textom, rýchlo ho pochopiť, zapamätať si jadro informácie – prípadne aj v cudzom jazyku – sa dnes ťažko žije a vzdeláva. Pre žiakov a študentov s dyslexiou existujú odborné postupy a metódy, ktoré majú charakter tréningu aj odporúčaní. Závisia tiež od veku. Sem patria i tzv. metakognitívne stratégie, ako pracovať s textom, ako sa učiť, ako si zapamätať, čo čítame, ako napísať koherentný text.
Čo predstavujú testy MABEL a kedy vznikli?
MABEL je akronym názvu: Multilanguage Assessment Battery of Early Literacy (pozri www.eldel-mabel.net). MABEL testy sú výnimočný produkt. Je to batéria testov, ktoré sú ekvivalentné vo viacerých jazykoch: zatiaľ ich máme v angličtine, španielčine, češtine a slovenčine, čoskoro budú vo francúzštine, velštine, poľštine a portugalčine. Keď sa pozriete na mapu sveta, pokryjeme dosť veľkú jazykovú plochu. MABEL testy vytvoril náš výskumný tím v rámci európskeho výskumu (7. Rámcový program EC Marie Curie 2008-2012), do ktorého sa zapojili dve britské, dve francúzske, jedna španielska, jedna česká a jedna slovenská univerzita. Testy sme tvorili ako výskumné nástroje. Keď sme v empirickom výskume preukázali ich citlivosť, rozhodli sme sa, že ich uverejníme ako multijazykovú diagnostickú batériu, aby slúžili v praxi. A keďže ich vydanie sa osloveným vydavateľstvám zdalo pridrahé, napadlo nás riešenie zriadiť webovú stránku a testy na nej sprístupniť odborníkom grátis. Je v tom niekoľko rokov našej práce, ale výsledok, dúfajme, stojí za to.
Ako nám testy MABEL môžu pomôcť pri výskume ranej gramotnosti?
Výskumníci budú môcť „merať rovnakým metrom“ gramotnostné schopnosti detí v rozličných jazykoch, čo doteraz nebolo možné. A odborníci v praxi – psychológovia v poradniach, špeciálni pedagógovia v školách aj logopédi budú mať modernú, výskumne overenú diagnostickú batériu, pomocou ktorej sa dajú zachytiť rizikové deti už vo veku päť rokov. MABEL je nástroj, ktorý umožňuje diagnostikovať aj bilingválne či viacjazyčné deti a tiež deti, ktoré sa vzdelávajú v jazyku, ktorý nie je ich materinský. V súčasnosti žije veľa ľudí v zahraničí a problémy vo vzdelávaní sú čoraz pálčivejšie. Pre odborníkov uskutočňujeme na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy aj kurzy, na ktorých ich učíme pracovať s testami MABEL a objasňujeme metodológiu ich tvorby. Informácie o otvorení kurzov zverejňujeme na stránke našej fakulty psychológie. Záujemcovia si môžu pozrieť na našom webe aj to, ako vyzeral prvý kurz, ktorý sme na fakulte uskutočnili 15. mája 2019.
Ako je možné zlepšovať ranú gramotnosť? Vyvíja sa s vývojom ľudstva?
Historicky doteraz platilo, že gramotnosť sa vyvíja s vývojom ľudstva. Ale v tejto digitálnej dobe je veľa „za“ aj „proti“, takže uvidíme. V každom prípade by som náš rozhovor rada ukončila v presvedčení, že čítanie kníh bude vždy pre deti zdrojom radosti, poznania a kompasom, ktorý pomáha odlíšiť dobré od zlého. Čo je však rovnako cenné, čítanie je aj čas, strávený s otcom či mamou, keď sa nikam neponáhľajú.
