Počúvanie. Schopnosť podeliť sa. Dodržiavať pokyny. Vytváranie priateľstiev. Zvládanie veľkých emócií. Plánovanie budúcnosti.
Najkvalitnejšie predškolské programy podporujú u detí rozvoj práve v týchto smeroch.
Nová správa tvrdí, že veci týkajúce sa srdca, by nemali zaostávať za schopnosťami, ako napr. že sa študenti učia zaväzovať si šnúrky.
Melissa Tooley a Laura Bornfreund z Nadácie Nová Amerika píšu, že školy by sa mali sústrediť na rovnaké zručnosti, návyky a postoje a nastavenie mysle aj so staršími deťmi. Dokonca aj výskumy ukazujú, že práve spomínané rozvíjanie neakademických zručností je rovnako dôležité ako akademické vedomosti.
V dnešnej dobe sa školy viac zameriavajú na vedomosti a známky z matematiky či chémie. Dôkazy z psychológie a ekonómie však ukazujú, že hoci sú vedomosti dôležité, zručnosti či postoje zohrávajú veľkú úlohu pri určovaní úspechu v neskoršom živote. Autori dodávajú, že tieto atribúty nie sú zakódované v našej DNA. Týmto postojom sa možno naučiť.
Znamená to, že do učebných osnov treba zapojiť aj predmety, ktoré zahŕňajú sociálne a emocionálne otázky. Napríklad na University of Florida majú predmet Ako vychádzať s ostatnými, kde sa učia, ako riešiť problémy so spolužiakmi.
Predmet Mozgológia (Brainology) učí stredoškolákov základy neurológie a teda myšlienku, že mozog je ako sval, ktorý silnie precvičovaním. Toto poznanie je založené na výskume Carola Dwecka zo Standfordskej Univerzity a jeho zistenia ukázali, že ak sa študenti učia takéto informácie, motivuje ich to k tvrdej práci a ďalšiemu vzdelávaniu.
Existuje tiež dôkaz podporujúci celoškolský prístup ako Responzívna trieda, ktorý mení to, ako by mali učitelia a školský pracovníci udržiavať disciplínu.
Tooleyová a Bornfreundová hovoria, že školy či učitelia by mali venovať viac pozornosti tomu, ako školy budujú tieto zručnosti pre každú vekovú kategóriu detí a byť za to zodpovední. Je na každej škole, aby vytvárala atmosféru, ktorá podporuje rozvíjanie týchto kvalít a to napríklad prieskumami o školských klímach a verejným zdieľaním informácií.
Minulý rok veľa štátov, ako i vláda, rozšírili prístup do materských škôl, čím podporujú tieto programy či štúdie. Na hodnotenie týchto programov používajú rôzne nástroje ako napr.: hospitáciu v triede či sebahodnotenie.
Tieto správy navrhujú, aby sa holistickejšie prístupy k zodpovednosti priviedli aj do vyšších tried. Neznamená to však zameniť si akademické vzdelávanie za niečo nejasné či príliš empatické a nekvantifikovateľné. Práve naopak, školy môžu a mali by pracovať na oboch oblastiach detského rozvoja.
Autor: Anya Kametz, je autorkou niekoľkých kníh o budúcnosti vzdelávania.Napr. Generation Debt (Riverhead, 2006), DIY U: Edupunks, Edupreneurs, and the Coming Transformation of Higher Education (Chelsea Green, 2010), The Test(PublicAffairs, 2015),je o minulosti, prítomnosti a budúcnosti testovania v školách v USA.
Zdroj: npr.org, Preložila Eva Ďubeková // Foto: Deviantart
