Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo robia najlepšie vzdelávacie systémy správne?


  

Pred päťdesiatimi rokmi Južná Kórea i Fínsko mali hrozný vzdelávací systém. Fínsko bolo na pokraji toho, aby sa stalo ekonomicky „nevlastným dieťaťom“ Európy. Južná Kórea zase bola spustošená civilnou vojnou. No ešte v polovici minulého storočia obe, Južná Kórea i Fínsko, zmenili svoje školy úplne. Dnes sú obe krajiny medzinárodne vyzdvihované kvôli ich extrémne vysokým vzdelávacím výsledkom. Čo sa môžu ostatné krajiny naučiť od týchto dvoch úspešných, no zároveň diametrálne protikladných vzdelávacích modelov? Tu je prehľad toho, čo Južná Kórea a Fínsko robia správne.

 

Kórejský model: Vytrvalosť a práca, práca, tvrdá práca

Po tisíce rokov bolo v celej Ázii jedinou cestou, ako sa vyšplhať po socioekonomickom rebríčku a nájsť stabilnú prácu, zložiť skúšky, pri ktorých akademický dozor bol splnomocnencom cisára, hovorí Marc Tucker, prezident a CEO Národného centra pre vzdelávanie a ekonómiu. Tieto skúšky si vyžadovali detailné ovládanie vedomostí a ich zvládnutie podliehalo vyčerpávajúcim ceremoniálom.

Dnes v mnohých krajinách konfucianizmu stále rešpektujú tento druh dosahovania výsledkov vo vzdelávaní, ktoré je podporené skúškovou kultúrou.


 

Spomedzi ostatných krajín Južná Kórea vychádza ako najextrémnejšia a bezpochyby najúspešnejšia. Kórejci dosiahli úctyhodný výkon: krajina je 100% gramotná a je na čele medzinárodných komparatívnych testov, ktoré zahŕňajú testy kritického myslenia i analýzy. Tento úspech však prichádza za určitú cenu: Študenti sú pod enormným neustálym  tlakom podávať výkony. Talent nie je kritérium, pretože táto kultúra verí v tvrdú prácu a usilovnosť vo všetkom. Neexistujú ospravedlnenia za zlyhania. Deti študujú počas celého roka neprestajne- v škole i doma s doučovateľmi. Ak študuješ dostatočne veľa, môžeš byť dostatočne múdry.


Ženy v južnej Kórei sa modlia za úspech ich detí v každoročných prijímacích skúškach. Photo by Chung Sung-Jun/Thinkstock.

 

"Kórejci v zásade veria, že sa musia dostať cez túto skutočne ťažkú periódu, aby mali lepšiu budúcnosť,“ hovorí Andreas Schleicher riaditeľ vzdelávania a schopností PISA a špeciálny poradca vzdelávacej politiky pre OECD. „Je to otázka dočasného nešťastia a dlhodobého šťastia.“

„Nie je to len tlak rodičov na ich deti.“  Pretože táto kultúra tradične oslavuje konformitu a príkazy, tlak od ostatných študentov môže tiež zvyšovať výkonnostné očakávania. "Tento postoj spoločnosti sa odzrkadľuje dokonca už aj v predškolskom vzdelávaní,“ hovorí Joe Tobin, profesor predškolského vzdelávania na University of Georgia, ktorý sa špecializuje na komparatívny medzinárodný výskum. V Kórei, ako aj v iných ázijských krajinách, sú triedy so žiakmi veľmi veľké, čo je veľmi nevyhovujúce hovorí jeden z amerických rodičov. Ale v Kórei je cieľom učiteľa viesť triedu ako komunitu a rozvinúť vzťahy medzi spolužiakmi. V amerických predškolských zariadeniach je učiteľ zameraný na rozvinutie individuálnych vzťahov so študentmi a pravidelné zasahovanie do vzťahov medzi spolužiakmi.

„Myslím, že existujú lepšie i horšie spôsoby ako vzdelávať naše deti,“ hovorí Amanda Ripley, autorka The Smartest Kids in the World: And How They Got That Way.

„Ak by som sa mala v tom istom čase rozhodnúť medzi priemerným americkým vzdelaním a priemerným kórejským vzdelaním pre moje vlastné deti, vybrala by som si veľmi neochotne kórejský model. Skutočnosť je taká, že v tomto modernom svete sa má dieťa naučiť ako sa učiť, ako tvrdo pracovať a ako nepoľaviť aj po zlyhaní. A toto kórejský model deti učí. “

Fínsky model:  Mimoškolské voľby a vnútorná motivácia

Vo Fínsku sa na druhej strane učia benefitom oboch - prísnosti i flexibility.

Odborníci hovoria, že fínsky model je utópia.

 

 

„Vo Fínsku je škola v centre komunity, “poznamenáva Schleicher. Škola neposkytuje iba vzdelávacie služby, ale aj sociálne služby. Vzdelávanie je o vytváraní identity.

Fínska kultúra oceňuje vnútornú motiváciu a snahu o osobné záujmy. Má relatívne krátke školské vyučovanie obohatené o školou hradené mimoškolské aktivity pretože vo fínskej kultúre veria, že dôležité učenie sa deje mimo školských tried. (A výnimka? Športy, ktoré nie sú hradené školou, ale mestom.)

Treťou vecou  v triedach , čo študenti robia na strednej škole sú voľby a môžu si dokonca vybrať, aké maturitné skúšky budú robiť. Je to nízko stresujúca kultúra a oceňuje širokú škálu skúseností.

Zároveň to nevylučuje akademickú prísnosť motivovanú históriou krajiny uväznenej medzi Európskymi  superveľmocami, povedal Pasi Sahlberg, fínsky pedagóg  a autor Finnish Lessons: What the World Can Learn From Educational Change in Finland.

 

 

„Kľúčom k tomu je osveta. Fíni v skutočnosti neexistujú mimo Fínska,” hovorí Sahlberg. Toto núti ľudí, aby brali vzdelávanie omnoho vážnejšie." Napríklad nikto nehovorí týmto smiešnym jazykom ako my. Fínsko je bilingválne a každý Fín sa učí fínsky i švédsky. A každý Fín, ktorý chce byť úspešný, musí priviesť k dokonalosti prinajmenšom ďalší jeden jazyk, najčastejšie angličtinu, ale  často je typická i nemčina, francúžština, ruština a mnohé ďalšie. Dokonca i malé deti chápu, že nikto nehovorí fínsky a ak chcú niečo ďalšie v živote robiť, musia sa učiť jazyky.“


Predstavenie detí ( zborový spev ) vo Fínskej škole. Spievajú pieseň “Čas je teraz” na ich Aktívnom dni ovzdušia. Photo by Aapo-Lassi Kankaala/Flickr.

 

Fíni s Južnou Kóreou zdieľajú jednu vec a to: hlboký rešpekt voči učiteľom a ich akademickým schopnostiam

Vo Fínsku je prijatý iba jeden z desiatich uchádzačov na pedagogické študijné programy.  Po masovom zatvorení pedagogických škôl v sedemdesiatych rokoch, zostali iba najlepšie univerzitné programy, aby zlepšovali postavenie pedagógov v krajine.

Učitelia vo Fínsku učia 600 hodín ročne. Ostatný čas venujú profesionálnemu rozvoju, stretávaniu sa s kolegami, študentmi a ich rodinami. V USA učitelia učia v triedach 1100 hodín ročne s minimálnym priestorom na spoluprácu, spätnú väzbu alebo profesionálny rozvoj.

 

Ako Američania môžu zmeniť kultúru vzdelávania

Ako rečník konferencie TED Sir Ken Robinson poznamenal vo svojom vystúpení v roku 2013 (How to escape education’s death valley): "Kríza predčasného ukončovania štúdia študentmi bola len špičkou ľadovca". To, čo sa skutočne nepočíta, sú všetky deti v školách, ktoré tam nie sú skutočne mysľou prítomné, ktoré školu nemajú rady a nedostávajú z nej žiadny skutočný osoh.” Ale nemusí to byť takto. Škola je omnoho viac tvárna, ako si myslíme.

Podľa Amanda Ripley, “kultúra je vec, ktorá sa mení. Je ako éter, ktorý má všetky druhy vecí krúžiace okolo a v ňom. Niektoré  z nich sú aktívne a niektoré neviditeľné. Ak by však existovala ekonomická nevyhnutnosť či zmena vo vedení alebo nešťastná udalosť v histórii, tie veci by sa aktivovali.“ Dobrá správa je, že: „My Američania máme veľa vecí v našej kultúre, ktoré môžu podporiť veľmi silný vzdelávací systém ako sú  pretrvávajúce reči o rovnosti príležitostí a silnej a legitímnej vláde najschopnejších,“  hovorí Ripley.

Jediný dôvod prečo sme nezaznamenali veľký progres vo vzdelávaní za posledných 50 rokov je to, že toto obdobie nebolo ekonomicky rozhodujúce pre americké deti, aby zvládli komplikovaný problém – schopnosť riešiť a kriticky myslieť v záujme prežitia. Ale už to nie je viac pravda. „ Je tu oneskorenie kultúr, aby sme dostihli ekonomické reality a práve teraz žijeme v tomto omeškaní,“ hovorí Ripley. „Takže naše deti nevyrastajú so zručnosťami alebo vytrvalosťou , aby v globálnej ekonomike uspeli .“


Americká trieda v roku 1899: Študenti študujú pristátie Pilgrimovcov v Plymouth, Massachusets. Photo via The Library of Congress.

 

“Sme väzňami obrazov a skúseností so vzdelávaním, ktoré sme mali my,“ hovorí Tony Wagner, expert v Centre vzdelávania a inovácií na Harvarde a autor  The Global Achievement Gap.“ Chceme pre deti školy, ktoré odzrkadľujú naše vlastné skúsenosti alebo také, ktoré majú to, čo sme chceli my.  To vážne limituje naše schopnosti myslieť kreatívne o rôznych druhoch vzdelávania. Ale to nie je spôsob, čo vyladí systém, ktorý má vyhovovať svetu 21.storočia. My potrebujeme celkové prepracovanie.“

Určite. Dnes americká kultúra voľby dáva zodpovednosť na rodičov nájsť tú „správnu“ školu pre svoje dieťa radšej, ako by verila, že všetky školy sú schopné prípravy detí na dospelosť. Máme nutkavé konanie klásť zodpovednosť skôr na študentov, aby boli „chytrí“ ako na schopnosti dospelých učiť ich.

A náš zastaralý systém financovania škôl robí majetkové hodnoty rozhodcom v míňaní peňazí na študenta a nie aktuálne hodnoty .

 

Ale ako bude americká kultúra vzdelávania vyzerať zajtra? Vo väčšine úspešných kultúrach vo vzdelávaní na svete je práve systém zodpovedný za úspech študentov, hovorí Schleicher – nie výhradne rodič, nie výhradne študent, ani samotný učiteľ. Kultúra kreuje systém.

Nádej spočíva v tom, že Američania dokážu nájsť odhodlanie a zmenia svoju kultúru – rodič, študent a učiteľ v rovnakom čase.


Zdroj a preklad: ideas.ted.com

Mohlo by vás zaujímať: 26 úžasných faktov o fínskom vzdelávacom systéme

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.