Včera za mnou prišiel chlapec, ktorý toho veľa nenarozpráva a opýtal sa: „Ľubka, aká známka je dvojka? “
Zahľadela som sa mu do očí a uvažovala, čo presne sa chce asi spýtať. Moje deti (som učiteľka) vedia, že sa zaujímam o to, ako veci myslia a cítia a ja zase viem, že občas sa oplatí radšej počkať.
„Čo si myslíš o človeku, ktorý má na vysvedčení dvojku? Aký je to človek? Keby prišiel ku tebe niekto, koho nepoznáš a povedal, že je dvojkár,čo by si si o ňom myslela? “
Každý rok, keď už sa uzatvárajú známky, stretávam sa s týmto fenoménom. V deň vysvedčenia sme vždy na detskej linke riešili veľmi podobné záležitosti, ale už v ich ťažšej podobe.
Chlapcovi som ukázala tento obrázok:
A spýtala sa ho, čo si myslí, aké známky by mali z lezenia na strom jednotlivé zvieratá. Tomuto deti plne rozumejú. A smejú sa na tom. A potom som sa ho spýtala, čo si myslí o rybe, keď sa dozvie, že má päťku z lezenia na strom.
Zasmiali sme sa spolu. Deti si to vedeli krásne predstaviť a viedlo nás to ku krásnym úvahám.
Ale...
Viem veľmi presne, že niektoré deti si svoju osobnú hodnotu stotožňujú s hodnotou známok, ktoré sa im dostávajú. Bez ohľadu na snahu a úsilie, ktoré musia vynaložiť. A sú aj také, ktoré nemusia vynakladať žiadnu, lebo proste „lezenie na strom im je prirodzené“. Samozrejme, aj také, ktorých sa to nijako osobne nedotkne.
No tajomstvo známok ako takých je, že ich hodnota v skutočnosti je len taká, akú im prikladáme my sami.
Ak rodičia dlhodobo prezentujú známky ako nesmierne dôležité , niečo, na čom im veľmi záleží, dieťa skôr či neskôr stotožní svoju osobnú hodnotu s hodnotou známok. Je to jednoduché- stáva sa tým, na čom rodičom naozaj záleží- je to prejav dôvery a lásky.
V prípade detí si najmä v nižšom veku treba uvedomiť, čo dieťaťu „nakladáme“ do duše tým, aký význam prikladáme známkam, ktoré nosí. Výroky ako:
„Podľa toho, aké známky máš, všetci vedia, kto si.“
„Ako sa budeš učiť, tak sa budeš mať.“
„Musíš mať výborné známky, ak chceš, aby z teba niečo bolo.“
„Mysli na to, že od tvojich známok závisí, čím v živote budeš.“
„Musíš mať dobré známky, inak sa nedostaneš na školu a nebudeš mať dobré povolanie.“
„Ty si...taký a taký....“ ako komentár ku známkam...
A s týmto všetkým v duši sa dieťaťu do života kráča ťažko. Aj takýmito slovami ho obmedzujete, aby v sebe rozvíjalo svoje najväčšie danosti, v ktorých by sa jedného dňa mohlo stať majstrom. Môže mať totiž zručnosti, ktoré vďaka tomu, že sústavne vynakladá úsilie na to, čo mu nejde a čomu vy prikladáte dôležitosť, úplne zaniknú. V tom lepšom prípade ich bude nanovo objavovať v dospelosti.
Každý z nás má niečo, v čom sa dokáže cítiť ako ryba vo vode. Ak chceme, aby sa naše deti cítili vo svojom živote práve tak (ako ryba vo vode, či opica pri lezení na strom, či...) pomôžme im nájsť a rozvíjať to, z čoho by v školskom ponímaní boli jednotkári. A nedávajme im do cesty prekážky tým, že im v hlave spájame ich osobnú hodnotu a schopnosť dosahovať životné ciele s tým, aké známky nosia zo školy zo všetkých predmetov. Dovoľme byť rybe v lezení na strome najhoršou, no v plávaní vo vode majstrom.
Každý rok dávam napísať svojim deťom vysvedčenie mne ako učiteľke. Decká sú skvelé, oceňujú ma jednotkami za predmety, ktoré si samé vymyslia. Napríklad: zmysel pre humor, ochota dobre sa baviť, čas , ktorý pre nás vždy máš, ranný rozprávací kruh, veľká náruč a pod.
Skúste to dnes so svojimi deťmi- pripravte im doma vysvedčenie zo samými jednotkami za všetko, čo na nich naozaj oceňujete. Tí odvážnejší skúste deti poprosiť, aby napísali rodičovské vysvedčenie pre vás. Nielen, že sa mnohé dozviete, dáte im neskutočnú hodnotu: pocit, že záleží na nich samotných. A že vám osobne záleží na tom, čím žijú, čo cítia a čo si myslia.
Autorka je učiteľka na základnej škole PaedDr. Noščáková Ľubica
