Rodičovstvo môže byť aj stresujúce. Najmä ak sa mamičky pustia do neustáleho porovnávania. Najkritickejšie sú témy: dojčenie, prvé kroky, nočník, rozprávanie či uspávanie. To, že vaše dieťatko horšie spí alebo neovláda už 140 slov ako to susedovo, neznamená, že ste zlý rodič. Na pár zásadných vecí ale často zabúdame alebo si ich neuvedomujeme.
Neporovnávajte – tabuľky sú orientačné, nie sú pravidlom
Niektoré deti sedia na nočníku od šiestich mesiacov, iné začínajú po dvoch rokoch. Napriek tomu sme v našich končinách veľmi prísni. V Anglicku je skoro pravidlom, že stretnete na ihrisku troj či štvorročné dieťatko s plienkou. Na Slovensku sa vám môže stať, že vás pediater „vyhreší“ keď jeden a pol ročné dieťatko ešte nedávate na nočník. Všade sa dočítate, že každý človek je iný, individuálny.
Zvláštne, že práve deti chceme škatuľkovať podľa tabuliek. Nestresujte seba a dieťa. Pomáhajte mu v rozvoji ale netlačte ho do vecí, na ktoré ešte samo nie je pripravené. Ak si na nočník nechce sadnúť, kričí a nechápe, odložte prípravu na neskôr. Možno o mesiac, či o pol roka už to bude celkom iná pesnička.
Ak sa zbavíte stresu z toho, že vaše dieťatko je pomalšie ako iné, možno ich aj čoskoro predbehne. Vaše naliehanie mu totiž nepomáha, naopak. Ak sa to ale otočí a zmení na hru, všetko môže byť razom iné.
Nepodceňujte svoje deti
„Miško je hanblivý. Pozri ako sa červená. Je to strašný strachopud.“ Vraví mamička na návšteve o svojom synovi, ktorý ju drží za nohu. Veta sa zdá neškodná, popravde sa ale môže veľmi podpísať na detskej psychike. Deti nielen absorbujú čo vidia v okolí. Ale stávajú sa aj takými, ako ich my predstavujeme.
Je normálne, že niektoré deti potrebujú viac času na aklimatizáciu v cudzom prostredí a iné menej. Väčšinou z toho rýchlo vyrastú. Ak ale bude mamička neustále Miška pred ľuďmi podobne opisovať, pravdepodobne bude jej syn utiahnutý a nesmelý aj keď vyrastie.
Niektoré deti sú natoľko citlivé, že si podobné vety berú k srdcu viac ako na ich vek očakávame. A často sa potom takými aj stanú, veď sa to od nich očakáva, celé okolie ich tak vníma.
Pomenúvajte ich pocity
Malé deti sa dorozumievajú plačom či krikom. Kým nemajú dostačnú slovnú zábavu nepoznajú iný spôsob ako vám dať vedieť, že niečo nie je v poriadku. Niekedy to môže byť pre rodiča frustrujúce. Avšak psychológovia radia: Miesto „Buď ticho","Neplač“ „Prestaň“, pomenúvajte ich pocity. Ak sa dieťa hnevá, skúste mu vysvetliť, že to čo cíti je len hnev, popíšte ho a upokojte pokojným hlasom. Postupne budú rozlišovať svoje emócie a vedieť ich pomenovať. Americkí vedci zistili, že deti rozumejú našim slovám skôr ako samé začnú rozprávať. Napriek tomu, že ich mnohokrát podceňujeme. Skúste viac vysvetľovať ako kričať. Je to síce dlhšia cesta ale prináša lepšie výsledky.
Vraví sa, že v rodičovstve často nasledujeme vlastných rodičov. To čo sme poznali v detstve bol základný model rodičovstva. Naša jediná škola pred praxou. Naši rodičia však boli rovnako zmätení a omylní ako sme dnes my. Skúsme sa zamyslieť ako to na nás vplývalo a poučiť sa, alebo naopak brať si z ich výchovy príklad. Nakoniec je aj tak najdôležitejšie milovať svoje deti, odpúšťať im, dokázať ich pochváliť aj usmerniť a hlavne tráviť s nimi dostatok voľného času – vonku, nie za počítačom.
