Precitlivení alebo vysoko citliví? Vysoká citlivosť sa týka dospelých aj detí

Foto. Pexels
Vysoká citlivosť sa týka dospelých aj detí / Foto. Pexels

Ľahko vás prevalcujú vnemy z okolia, napríklad svetlá alebo hluk? Máte bohatý vnútorný život? Dokáže vami pohnúť umenie? Spomínate si na to, ako vás v detstve vyzývali, aby ste neboli takí citliví a aby ste všetko tak nepreháňali? Každý piaty človek na svete sa vyznačuje črtou, ktorú zvykneme nesprávne popisovať precitlivenosť. Vysoká citlivosť však nie je vecou výchovy ani voľby. Môže byť pre život obohatením, ale aj údelom.

 

Vysoká citlivosť či hypersenzitivita sú synonymá, v odborných článkoch sa môžeme stretnúť aj s pojmom zvýšená citlivosť zmyslového spracovania (z anglického sensory processing sensitivity). Vysoko citliví ľudia sa na seba často za svoju citlivosť hnevajú alebo sa stretávajú s tým, že im druhí vyčítajú precitlivenosť. Plynie to predovšetkým z neporozumenia, čo táto zvýšená citlivosť znamená. Nejde totiž o (zlo)zvyk, ktorý sme sa naučili. Ide o vrodenú črtu, ktorou sa vyznačuje približne každý piaty človek. Je predpoklad, že vysoká citlivosť má svoje korene v evolúcii. V dávnej minulosti bola totiž schopnosť dobre a intenzívne vnímať prostredie otázkou prežitia. Vysoká citlivosť je teda podľa všetkého zapísaná v našom genetickom kóde a jeho korene siahajú do neurobiológie nášho mozgu.

 

Čo je to vysoká citlivosť?

Ľudia, ktorých charakterizuje vysoká citlivosť sú jednoducho citlivejší na všetky podnety okolo seba. Nejde o ľudí, ktorí sú precitlivení a každá spätná väzba sa ich hlboko dotkne. Vysoká citlivosť nie je viazaná iba na medziľudské interakcie, ale na všetko okolo nás. Vysoko citliví ľudia tak vnímajú bežné podnety oveľa intenzívnejšie a môžu mať tendenciu viac a dlhšie ich vstrebávať a spracovávať.

 

Znaky vysoko citlivých ľudí:

  • Sú veľmi vnímaví a ľahko ich okolie prestimuluje.
  • Majú citlivejšie zmysly (napríklad niektoré pachy, zvuky, vizuálne aj hmatové vnemy ich dokážu veľmi nadchnúť, ale aj podráždiť).
  • Často môžu mať horšiu kapacitu zvládať príjemné aj nepríjemné pocity – ľahko ich totiž zavalia.
  • Bývajú veľmi svedomití a majú tendenciu niesť zodpovednosť za celý svet.
  • Ľahko ich ovplyvní nálada druhých ľudí, ktorých dokážu ľahko empaticky navnímať.
  • Majú bohatý vnútorný život.
  • Sú skôr rozvážnejší, menej impulzívni, dávajú prednosť istote.
  • Zvyknú sa viac obávať.
  • Môžu mať nižšie sebavedomie a trpia prílišnou sebakritikou – v detstve totiž často počúvali, že sú precitlivení.
  • V nových alebo konfliktných situáciách majú tendenciu sa stiahnuť a počkať, ako sa veci vyvinú.
  • Potrebujú dlhší čas na spracovanie podnetov, informácie z okolia majú tendenciu analyzovať do hĺbky.

 

Vysoko citliví ľudia potrebujú často viac času pre seba, aby si doslova od toho prevalcovania podnetmi oddýchli. Vysoká citlivosť však nie je len výsadou introvertov, túto črtu môžu vykazovať aj extroverti.

 

Návod na prežitie pre vysoko citlivých ľudí

Napriek evolučnému základu citlivosti to majú v dnešnom svete, kde sme neustále obklopení podnetmi rôzneho druhu, vysoko citliví ľudia v niečom ťažšie. Na konci dňa sú vyčerpaní, cítia neustále silný tlak a stres zo svojho okolia, môžu mať problémy so spánkom, čo k životnej pohode určite neprispieva. Vysoko citliví ľudia sa následne začnú obviňovať, hnevajú sa na seba, že nevedia brať život s väčšou ľahkosťou. Čo teda môže pomôcť vysoko citlivým ľuďom?

 

1. Uvedomenie si, že ste normálni

Mnohým vysoko citlivým ľuďom pomôže už toto prvé uvedomenie – ich citlivosť je normálna ľudská vlastnosť a patrí k pestrej palete osobnostných čŕt, ktoré medzi ľuďmi nájdeme. Majte so sebou súcit, buďte k sebe láskaví a vykročte cestou zmierenia sa sám so sebou.

 

2. Zariaďte si život podľa seba

Rešpektujte svoju povahu a zariaďte si podľa toho život. Nespĺňajte neustále očakávania okolia a napĺňajte si život tým čo potrebujete – môže to byť meditácia, jóga, len také posedávanie a oddych. Pokoj nájdete aj v prírode či pri písaní denníku. Doprajte si dostatok spánku.

 

3. Naučte sa odmietať

Uvedomte si, že máte právo povedať „nie“. Povedať nie práci nadčas, povedať nie priateľom, ktorí sa neustále sťažujú a vy preberáte na seba ich ťarchu. Stanovením si, čo si pustíte a nepustíte do života začínate vedome pracovať na svojich hraniciach, ktoré vás chránia pred prílišným preťažením.

 

4. Neupadajte do pesimizmu a negatívneho myslenia

Sebakritika je u vysoko citlivých ľudí veľmi bežná. Buďte preto k sebe citlivejší. Hovoríte si stále, čo by ste „mali robiť“? Skúste v hlave formuláciu „Mal by som...“ vymeniť za „Priala by som si...“ Je to oveľa citlivejší prístup k sebe samému.

 

5. Vnímajte pozitíva vysokej citlivosti

Hľadajte pozitíva svojej vysokej citlivosti. Možno práve vďaka nej vynikáte vo svojej práci, máte dobré vzťahy s druhými, prináša vám výnimočné zážitky a intenzívnejšie prežívanie sveta. Iní ľudia sa sťažujú, že im život uniká pomedzi prsty, vy vďaka vysokej citlivosti si viete možno vychutnať do hĺbky to, čo život prináša.

Ak ste vysoko citlivý rodič, je to veľká výzva. Vaše deti vás zrejme často dostávajú na pokraj vašej energie, no na druhú stranu im dokážete oveľa lepšie rozumieť a budovať si s nimi silné emocionálne puto.

 

Moje dieťa je vysoko citlivé

Tomáška (10 rokov) starí rodičia vždy opisovali ako mamičkinho maznáčika. Keď bol malý, často plakal, vyžadoval si neustálu pozornosť matky, bál sa cudzích ľudí. Zle zaspával, a keď spal, rodičia si nemohli ani kýchnuť. Aj na škôlku si zvykal o niečo dlhšie ako ostatné deti. Rád sníva, má síce kamarátov, ale rád sa hrá aj sám, akoby ho veľký hluk a ruch na detskom ihrisku s kamarátmi rýchlo vyčerpal.

S Tomáškom je ale všetko v poriadku . Možno nezapadá do tradičných škatuliek malého chlapca, ale úprimne, každé dieťa má svoje špecifiká. Práve malého Tomáša dobre charakterizuje črta vysokej citlivosti.

 

U detí sa väčšinou vysoká citlivosť prejavuje rôzne v závislosti od veku:

  • Častejšie sa u detí objavujú problémy so spánkom, alebo prijímaním potravy.
  • Vysoko citlivé deti sa častejšie sťažujú na bolesti brucha a hlavy.
  • Môžu byť plačlivejšie, ľahšie sa rozrušia. Môžu mať silné pozitívne, aj negatívne emocionálne reakcie.
  • Prekážajú im hlasné zvuky alebo niektoré druhy oblečenia.
  • Môžu byť utiahnutejšie a ostýchavé.
  • Častejšie sa u nich vyskytujú alergické reakcie (aj keď to nie je samozrejme 100% pravidlo).

 

V detstve sa vysoká citlivosť nemusí ešte výrazne objaviť a často má znaky introvertnosti. U niektorých detí býva vysoká citlivosť výraznejšia a žiaľ často nepochopená a nálepkovaná za neposlušnosť či precitlivenosť. Napriek negatívnemu nálepkovaniu vysoko citlivých detí, u týchto detí sa celkovo ukazuje nižšia miera klamania, hádania, bitiek či iného agresívneho správania.

Príznaky u detí však môžu byť odlišné od tých, ktoré badať u dospelých. Môže za to postupná sociálizácia, pobyt v škole, v práci, ale aj prekonanie rôznych životných prekážok, ktoré naučia vysoko citlivého človeka pracovať so svojou črtou.

Pozor, zvýšenú citlivosť si nezamieňajme s poruchou senzorickej integrácie, kde problém vzniká pri organizovaní a spracovaní senzorických podnetov.

 

Čo potrebuje vysoko citlivé dieťa?

Síce vysoká citlivosť nie je choroba, ukazuje sa, že vysoko citlivé deti potrebujú viac podpory a pochopenia a môžu byť náchylnejšie na budúce psychické ťažkosti. Vysoko citlivé deti, ktoré rodičia chápu, podporujú a rozvíjajú majú naopak oveľa lepšiu emočnú pohodu a ľahšie sa naučia so svojou citlivosťou fungovať v živote.

 

  • Doprajte dieťaťu veľa lásky a pochopenia.
  • Chráňte svoje dieťa pred preťažením a naučte ho, aby si samo regulovalo, keď je toho naňho príliš veľa.
  • Pomôžte mu zvládať stres.
  • Pri spoločnej hre striedajte stimulačné a upokojúce aktivity.
  • Učte dieťa zdravým hraniciam, sami jeho hranice dodržujte.
  • U detí, ktoré sú vysoko citlivé funguje jemná disciplína, ktorá nie je vynucovaná mocenským vzťahom, ale vzájomným rešpektom.
  • Doprajte mu súkromie a bezpečie – či už vo forme vlastnej izby alebo bunkru.
  • Nenálepkujte ho. Citlivosť nie je slabosť, ako každá vlastnosť má svoje plusy a mínusy.

 

Nebude prekvapením, ak si vy ako vysoko citlivý rodič u svojho dieťaťa všimnete vysokú citlivosť. Berte to ako benefit, príležitosť vybudovať si spolu pekný vzťah, ktorý bude stáť na vzájomnom rešpekte.

 


Použité zdroje:
Acevedo BP, Aron EN, Aron A, Sangster MD, Collins N, Brown LL. (2014). The highly sensitive brain: an fMRI study of sensory processing sensitivity and response to others' emotions. Brain Behavior 4(4):580-94. doi: 10.1002/brb3.242
Aron, E. N., Aron, A., & Jagiellowicz, J. (2012). Sensory Processing Sensitivity. Personality and Social Psychology Review, 16(3), 262–282. doi:10.1177/1088868311434213 
Acevedo, B., Aron, E., Pospos, S., & Jessen, D. (2018). The functional highly sensitive brain: a review of the brain circuits underlying sensory processing sensitivity and seemingly related disorders. Philosophical transactions of the Royal Society of London. Series B, Biological sciences, 373(1744), 20170161. https://doi.org/10.1098/rstb.2017.0161
Boterberg, S. & Warreyn, P. (2016). Making sense of it all: The impact of sensory processing sensitivity on daily functioning of children. Personality and Individual Differences. 92. 80-86. 10.1016/j.paid.2015.12.022.
Sand, I. (2014). Přecitlivělost není slabost. Praha: Portál.
Slagt, M., Dubas, J. S., van Aken, M. A., Ellis, B. J., Dekovic, M. (2018). Sensory processing sensitivity as a marker of differential susceptibility to parenting. Developmental Psychology, 54, 543-558.
Zdieľať na facebooku