S blížiacimi sviatkami mnohí riešia otázky, aké darčeky zohnať svojim blízkym, čo kúpiť deťom, keď sa zdá, že už všetko majú. Naopak, iné rodiny v dôsledku krízy riešia zúžený rodinný rozpočet a hľadajú riešenia, ako zabezpečiť rodine to najpotrebnejšie. Štyridsať pôstnych dní pred Vianocami nás v minulosti mali okrem iného naučiť vďačnosti za to, čo máme a k zamysleniu, čo všetko potrebujeme. Aktuálna doba sa vyznačuje tým, že sme skôr presýtení a zahltení vecami, ktoré skutočné šťastie neprinášajú. Koľko vecí naozaj potrebujeme?
Test: Ste zahltení vecami okolo vás?
Skúste si vybrať dokončenie nasledovných viet:
1. Veci, ktoré vlastním...
A) mi prinášajú radosť.
B) ma zahlcujú.
2. Doma mám….
A) veci uložené tak, aby všetko malo svoje miesto.
B) mám množstvo zákutí na odkladania “harampádia”.
3. V mojej skrini sú šaty, ktoré ….
A) pravidelne nosím.
B) som aj rok nemal či nemala na sebe, niekedy ani neviem, aké oblečenie mám.
4. Ak máte alebo by ste mali garáž, ….
A) parkovalo by v nej auto, prípadne bicykle.
B) bolo by v nej množstvo odložených vecí.
5. V mojej domácnosti sa nachádzajú
A) hlavne veci, ktoré pravidelne používam.
B) množstvo vecí, ktoré sa “raz zídu”.
Tento test nemá striktné vyhodnotenie. Pri každej odpovedi “B” by sme sa mali zamyslieť, či nás veci, ktoré vlastníme nezahlcujú.
Prinášajú materiálne veci šťastie?
V modernom svete konzumu sme definovaní tým, čo vlastníme. Tvrdo pracujeme, aby sme si mohli dovoliť nielen základné živobytie, ale aby sme mohli mať lepšie oblečenie, auto, či zariadenie domu. Zo všetkých strán na nás číha reklama, ktorá nás často úspešne presviedča, že spokojnosť môže prísť okamžite. Stačí si kúpiť tovar v zľave, či poslednú novinku na trhu.
Mať alebo byť?
“Mať alebo byť?” Túto otázku si kladie vo svojej rovnomennej knihe uznávaný psychoanalytik Erich Fromm. Túžba mať a jej neustále uspokojovanie podľa neho nevedie k šťastiu. Potreba vlastniť totiž nemôže byť nikdy uspokojená. Vždy je možné mať viac, niečo lepšie, kvalitnejšie, zaujímavejšie, novšie. Niečo získať, dostať či kúpiť nám ale prinesie len krátkodobú radosť. Ukazuje sa, že honba za materialnymi statkami má dlhodobo skôr negatívny dopad na naše duševné zdravie a spokojnosť.
Je to totiž nekonečný boj. Nikdy nenastane nasýtené a dokonca môže priniesť presýtenie. Práve presýtenosť či zahltenosť materiálnymi vecami spôsobuje, že sa v posledných rokoch stále viac ľudí obracia na inú cestu fungovania. Je ňou dobrovoľná skromnosť.
Dobrovoľná skromnosť
Hnutie či trend, ktorý odmieta konzumerizmus má mnoho mien, pod ktorými by sme ho našli. Dobrovoľná skromnosť, minimalizmus či jednoduchý život. Práve posledný názov je asi najviac zavádzajúci - odmietanie konzumerizmu totiž vôbec nemusí byť jednoduché. Vymeniť auto za bicykel, pestovat si vlastné potraviny môžu byť niektoré z krokov dobrovoľnej skromnosti. Predstavujú ale jednoduchý, ľahší život? Určite nie.
Dobrovoľnú skromnosť charakterizuje:
- Dôraz na vzťahy v rodine a v komunite
- Dôraz na osobný, duchovný a intelekturálny rozvoj
- Umiernená a vedomá spotreba
- Kvalita nad kvantitou
- Spomalenie životného štýlu
- Rešpekt k prírode a životnému prostrediu
- Hľadanie vlastnej cesty k životnej spokojnosti
Čo naopak nie je dobrovoľná skromnosť?
- Nie je chválenie sa tým, že málo vlastníme.
- Nie je porovnávanie sa s druhými.
- Nie je o šetrení. (Paradoxne minimalizmus môže priniesť situáciu, kedy si kúpime drahé lokálne šité oblečenie, ktoré budeme nosiť dlho a v našom šatníku bude iba pár kúskov.)
- Nie je o živote v chudobe.
- Nie je o zbavení sa majetku a asketizme.
- Nie je to jednoduchý život.
- Neznamená odmietanie technológií a vedy.
Zážitok je viac ako majetok
Erich Fromm vo svojej knihe už pred viac ako 40 rokmi poukázal na to, že zážitok prináša oveľa väčšiu spokojnosť ako materiálne statky. Jeho slovami: "Radosť je to, čo prežívame v procese rastu smerom k cieľu, kedy sa stávame sami sebou." Dobrovoľná skromnosť teda nie je len o vzdaní sa majetku alebo vedomej spotrebe citlivej voči planéte. Oveľa väčší dôraz kladie na plnohodnotné a kvalitné prežívanie nášho života a času, ktorý máme pre seba a druhých.
Tipy pre tých, ktorí chcú “menej mať” a “viac byť”
1. Poznajte svoje veci
Urobte si inventúru domácnosti a nebojte sa byť radikálni. Úprimne si odpovedzte, koľko oblečenia, kníh, nástrojov doma potrebujete. Veci strmhlav nevyhadzujte - skúste dať veciam druhú šancu, kontaktujte útulky, charity, či nemocnice.
Pri upratovaní vám môže pomôcť metóda kúzelného upratovania od Marie Kondo.
2. Naučte sa užívať si prítomné chvíle
Zastavte, na chvíľu spomaľte a užívajte si to, čo máte.
3. Ľudí a vzťahy dajte na prvé miesto
Pestujte vzťahy s druhými ľuďmi. Počas korona krízy je stretávanie obmedzené a mnohých to tlačí do bezbrehého online nakupovania. Naplní to však prázdnotu, ktorej nás aktuálna situácia vystavila? Radšej si s blízkymi pravidelne zatelefonujte alebo sa stretávajte viac vonku, kde je riziko nakazenia menšie.
4. Zamyslite sa nad hodnotou vecí
Všetko, čo máme má svoju hodnotu a svoj príbeh. Snažte sa o vedomejšie nakupovanie. Sú lacné paradajky v obchode v zime naozaj to, za čo chcete míňať peniaze? Ak si predstavíte príbeh takýchto paradajok, je za nimi zrejme veľa nespravodlivo platenej práce, umelých zásahov do pestovania, negatívne dopady na životné prostredie. To isté platí o oblečení za 1€. Nenechajte sa odradiť tým, že vedomé nakupovanie od lokálnych výrobcov a predajcov je drahšie. V konečnom dôsledku môžete ušetriť, lebo budete vlastniť kvalitné veci, z ktorých môžu mať osoh ešte aj vaše deti.
5. Zvoľte si zážitky, zvoľte si život
Ak už hľadáte vianočné či iné darčeky pre blízkych, darujte im radšej spoločné zážitky. Lístky do divadla, pobyt na dovolenke budú zážitky, na ktoré budete po uvoľnení opatrení ešte dlho spomínať.
Zdroje: Fromm, E. (2015). Mít nebo být? Praha: Portál. s. 142 Wallman, J. (2016). Jak nás věci zahlcují. Více žít, méně mít. Impossible Muñiz-Velázquez, J.A.; Gomez-Baya, D.; Lopez-Casquete, M. (2017). Implicit and explicit assessment of materialism: Associations with happiness and depression, Personality and Individual Differences, 116, p. 123-132. The Simplicity Collective.(br) What is Voluntary Simplicity?
