Každý z nás o sebe vie, či má nadanie na jazyky, alebo mu učenie nových cudzích jazykov nikdy nešlo. Niektorí sa jazyky učia lepšie a jednoduchšie ako ostatní, pričom dôvod tejto skutočnosti sa vedci pokúšali vysvetliť aj na základe rytmu aktivít nášho mozgu.
Počas merania aktivity mozgu, ktorý sa počas piatich minút nachádza v pokoji, dokázali vedci z Univerzity vo Washingtone predpovedať, ako rýchlo sa dospelí dokáž naučiť druhý cudzí jazyk. Štúdie, ktoré zverejnili v časopise Mozog a jazyk, ako prvé používali vzory mozgových rytmov, aby dokázali čítať a chápať fungovanie mozgu v spojení s jazykom. Na základe získaných informácií tak predpovedali, či je pre dospelého jedinca vhodné navštevovať jazykový kurz, alebo jeho mozog už ťažšie prijíma informácie.
„Zistili sme, že na základe výsledkov skúmania mozgu v stave pokoja, dokážeme so 60% pravdepodobnosťou predpovedať schopnosť učiť sa aj druhé cudzie jazyky v dospelosti,“ hovorí vedúca autorka a výskumná pracovníčka z Ústavu Learning & Brain Sciences Chantel Pratová.
Výskum na začiatku prebiehal s 19 dobrovoľníkmi, vo veku od 18-31 rokov a so žiadnou predchádzajúcou skúsenosťou učiť sa francúzsky. Každý jednotlivec sedel 5 minút so zavretými očami, zatiaľ čo mali na sebe komponenty novodobej technológie- náhlavnej súpravy, ktorá pomôže merať prirodzene vyskytujúce sa vzory mozgovej činnosti. Následne účastníci výskumu prichádzali do laboratória dvakrát týždenne po dobu 8 týždňov, pričom sa francúzštine venovali počas 30 minútovej vyučovacej hodiny, ktorá bola vyučovaná prostredníctvom počítačových programov znázorňujúcich virtuálnu realitu. Tento program sa nazýva Operational Language and Cultural Training System (OLCTS). Kladie si za cieľ získavať vojenský personál zdatný v cudzom jazyku. Lepšiu výučbu užívateľom uľahčuje tento program aj vďaka sérii scén a príbehov, komponentov pre rozpoznávanie hlasu, ktorí všetkých účastníkov môže kontrolovať.
Aby výskumníci zistili a zároveň zabezpečili pozornosť skúmaných, použili pravidelné kvízy, ktoré vyžadovali minimálne skóre potrebné pre pokračovanie do ďalšej lekcie. Tiež kvízy posúžili ako opatrenie, ktoré odhalilo rýchlosť prechádzania učebných osnov každého jednotlivca. Na konci výskumu absolvovali všetci zainteresovaní skúšku odbornej spôsobilosti, ktorá preukázala, že niektorí ľudia sú schopní prejsť si nie len oveľa väčšie množstvo informácií a poznatkov, ale zároveň ho vedia rovnako kvalitne ako pomalší študenti. Práve nahrávky EEG ukázali, že vzorce mozgovej aktivity súvisiace s jazykovými procesmi boli najsilnejšie spojené s rýchlosťou učenia jednotlivcov.
Ak si kladiete otázku, či máte dar pre učenie jazykov aj v staršom veku, nemali by ste pochybovať. Vedúca výskumu Pratová uvádza rovno 2 dôvody: „Po prvé, naše výsledky ukazujú 60% variability učenia sa v druhého cudzieho jazyka, avšak pri tomto čísle existuje ešte veľký priestor ponechaný premenným ako motivácia alebo ovplyvňovanie učenia. Po druhé, je možné zmeniť aktivitu mozgu zo stavu, kedy odpočíva, na akýsi tréningový režim mozgu, prostredníctvom ktorého jednotlivec dokáže posilniť vzory svojej mozgovej činnosti, ktoré budú spojené s lepšími kognitívnymi schopnosťami.“
Pomôcť ľuďom, u ktorých sa preukázali slabšie schopnosti pre učenie sa jazykov, by mohli tréningy mozgu, ktoré najskôr mozog vycvičia a neskôr bude jednotlivec schopnejší venovať sa jazykovým programom.
